Film Twenty ukazuje dvadsaťročný príbeh populárnej skupiny.
V roku 1991 vyšlo nezvyčajne veľa skvelých albumov. Medzi nimi aj Ten, ktorý nahrali Pearl Jam. Veľmi zaujímavý príbeh tejto skupiny ukazuje film s názvom Twenty.
Takmer predčasný koniec
Pozerať sa dve hodiny na hudobný dokument väčšinou vydržia len fanúšikovia skupín, ktoré stoja pred kamerou. Twenty je iný prípad. Zachytáva radikálnu zmenu celej hudobnej scény začiatkom 90. rokov, útek pred nečakanou slávou a vzopretie sa šoubiznisu, tému spoločenskej zodpovednosti i zodpovednosti k fanúšikom.
Než sa tu prvýkrát objaví slovo Pearl Jam, uplynie dosť minút. Vidíte niekoľkých jeho budúcich členov našliapnutých ku globálnej sláve pod názvom Mother Love Bone, ktorých pribrzdí smrť speváka. „Keď niekto začne hovoriť o drogách, želám si, aby som mal fotku umierajúceho Andyho. Bolo to hrozné,“ hovorí basák Jeff Ament.
Traumu ako ďalej vyriešilo rýchle stretnutie ďalšieho charizmatického speváka Eddieho Veddera. Už z demopásky, ktorá zaznie aj vo filme, je jasné, že sa začnú diať veľké veci.
Aj sa začali, a to tak rýchlo, že nechýbalo veľa a príbeh Pearl Jamu sa tiež mohol skončiť predčasne. Prudký prechod z klubov na štadióny poriadne zamával najmä s Vedderom. Keď ho vidíte rúčkovať po konštrukciách pódia nad hlavami kolegov a skákať z niekoľkometrovej výšky medzi divákov, nechápete, že skončil iba s modrinami a škrabancami.
Divočenie na pódiu i pod ním má ešte mrazivejšiu dohru v roku 2000, keď počas koncertu na festivale Roskilde dav ušliapal deviatich ľudí. Kapela vážne zvažovala, že nadobro skončí, no vo filme je to iba naznačené. Človek by čakal viac komentárov kapely, že načas vynechala hitovku Alive z repertoáru alebo zábery z jej návratu na veľké festivaly v roku 2006, kde prosila fanúšikov, aby si všímali, čo sa vedľa nich deje počas koncertu.
Fanúšik a fanúšikovia
Režisér Cameron Crowe bol najskôr hudobný novinár a keďže žil v Seattli, dokonale poznal scénu. Spriatelil sa aj s členmi Pearl Jamu, ktorí boli inak k médiám dosť odmietaví. Obsadil ich do svojho filmu Singles (1992) a ako fanúšik–priateľ sa dostal tam, kde iní nemajú šancu – napríklad k zákulisnému momentu zbratania sa Veddera s Kurtom Cobainom, ktorý Pearl Jam dlho nemal rád.
Crowe z kapely vytiahol zaujímavé spomienky: „To bol moment zrodu slova Nie,“ tvrdia o párty pre MTV, ktorú odsabotovali pravým rockerským spôsobom. Ukázal ich aj vysvetľovať žalobu na spoločnosť Ticketmaster pre predražovanie lístkov na koncerty. Zábery zo súdu sú naozaj „lynchovské“, len škoda, že sa nedozvieme, prečo sa k bojkotu tejto firmy žiadne iné kapely nepridali.
Asi najsilnejšie pôsobia pasáže, kde Vedder hovorí o svojom pravom otcovi. Pri rozvode rodičov mal rok a keď zistil, kto to vlastne bol, už ho nestihol spoznať. Po tejto scéne lepšie pochopíte dojímavú pesničku Release, aj spolupráca kapely s Neilom Youngom dostáva nový zmysel: „Som šťastný, že som konečne našiel niekoho dospelého, koho môžem považovať za vzor,“ vraví tu Vedder.
Twenty je okrem hudobného dokumentu aj pozoruhodný portrét partie kamarátov, ktorí sa vedia zabávať, ale zároveň im nie je ľahostajný okolitý svet. Ich spoločenská angažovanosť je známa, vo filme ju ilustrujú zábery z kampane Rock For Vote.
Drsnú paródiu vtedajšieho prezidenta Busha mnohí fanúšikovia nestrávili, no Pearl Jam na masovom úspechu nikdy príliš nezáležalo. „Je skvelé byť v kapele, ktorá sa nebojí vyjadriť svoj názor. Keď vás raz za čas vypískajú, je to v poriadku,“ hovorí Jeff Ament a úplne mu veríte.
