Výpoveď v Balete SND dostal v roku 2010 deň pred premiérou, v ktorej sám tancoval. Aj keď to niesol ťažko, vracia sa s vlastným súborom a veľkým odhodlaním. Jeho prvým predstavením bude Rómeo a Júlia. Zajtra má premiéru v bratislavskom divadle Nová scéna. S bývalým šéfom Baletu SND a súčasným šéfom Baletu Bratislava MÁRIOM RADAČOVSKÝM sme sa rozprávali o pomeroch v divadle aj o postavení kultúry.
Čo ste robili po odchode zo SND?
„Najprv nič, lebo som bol znechutený a psychicky dosť na dne. Cítil som, akoby mi niekto podrazil nohy. Veril som, že robím veci poriadne a zrazu som bol zo dňa na deň na ulici. V živote sa mi nič také nestalo. Na druhej strane nie som ani prvý, ani posledný, boli aj oveľa väčšie osobnosti, ktoré tá inštitúcia odhodila. Hoci nechcem, aby to znelo pateticky, naozaj sa tanečníci stali mojimi deťmi a chýbali mi, keď som bol v Kanade. Možno preto som to všetko bral tak osobne. Cítil som, že sa nám začínalo dariť a vtedy sa to skončilo. Asi som bol trošku naivný. Už by som nerobil veci tak bezhlavo. Naučil som sa, že môžem dôverovať len sám sebe.“
Sledovali ste ďalšie dianie v divadle?
„Najmä v balete. Najhoršie je vidieť, ako vám rozkladajú, čo ste vybudovali. Rešpektujem právo nového riaditeľa alebo umeleckého šéfa napĺňať svoju víziu. Ale nikto mi nikdy nevysvetlí, prečo rušili vypredaného Luskáčika, vypredaný Everest, Made in Canada či Bolero a viac, ktoré bolo stále plné. Pripadalo mi to ako deratizácia po Radačovskom. Nehovorím, že všetko, čo som urobil, bolo dobré. Predstavenie Warhol sa napríklad neuchytilo tak, ako som predpokladal.“
Nemohol to niekto zastaviť?
„To ma bolí ešte viac. Dobre, ja nie som dôležitý. Veď kto som ja? Mário z Partizánskeho. Ale kompetentní ľudia, ktorí majú takéto veci zastaviť, sa dívali, ako niekto rozkladá národnú inštitúciu. Balet SND je z môjho pohľadu na tom oveľa horšie ako v čase, keď som ho preberal.“
Kto je za to zodpovedný?
„Určite komisia, ktorá dovolila, aby sa Ondrej Šoth stal riaditeľom a mohol napĺňať svoju nezmyselnú koncepciu.“
Poznali ste sa s pánom Šothom predtým?
„Dvadsaťpäť rokov. Dokonca som v jeho dielach tancoval.“
Čo hovoríte na výsledky kontroly, ktorú inicioval po svojom nástupe do funkcie generálneho riaditeľa SND? Tvrdil napríklad, že ste rozdávali lístky zadarmo.
„Áno, štrnásťtisíc lístkov sa rozdalo, ale v tom bol protokol či organizované predstavenia platené inou formou. Keď to odčítate, zostane 7800 lístkov. Vydelíte to počtom predstavení a vyjde vám približne 36 lístkov na predstavenie. To nie je ani jeden lístok pre jedného tanečníka. Nejaké minimálne pochybenia boli, pokojne to priznám. Oproti výsledkom kontroly z tohto roka je to však stále nič. Za štyri a pol roka, ktoré som pracoval v SND, by som nezmenil ani jedno rozhodnutie.“
Vaše predstavenie Made in Canada stálo 116-tisíc eur. Nebolo to predražené?
„V tej sume boli licencie na tri roky, honoráre, pracoval pre nás svetový choreograf. Balet Eugen Onegin je dvadsať rokov starý, nerobil ho žiadny svetový umelec a stál vyše 430-tisíc eur. Veď to sú nehorázne cifry. Za tú sumu by Balet Bratislava rok mohol fungovať aj robiť premiéry svetových choreografov.“
Vraciate sa s vlastným súborom, ktorého prvé predstavenie je Rómeo a Júlia. Nie je náročné robiť veľkú Shakespearovu klasiku s malým súborom?
„Vždy som chcel robiť toto predstavenie. Keby som zostal v divadle, tiež by sme ho naštudovali. Bol to môj sen. Mám rád výzvy. Keby bolo niečo príliš jednoduché, tak by ma to tak nefascinovalo.“
Rómea a Júliu ste na jar naštudovali v americkom Grand Rapids Theatre. Idete teda na istotu?
„Prijal som ponuku v Amerike, lebo som vedel, že Balet Bratislava pomaly vznikal a chcel som si odskúšať, či to predstavenie bude fungovať. Keby nefungovalo, našou prvou premiérou je niečo iné. V Amerike to vypálilo úžasne. Vznik Baletu Bratislava podnietila myšlienka kontinuity. Tu na Slovensku sa väčšinou po štyroch rokoch, a niekedy aj skôr, vždy všetko mení. Svetové súbory, ktoré obdivujeme, majú istú kontinuitu. Keď správne vedú súbor dlhší čas, výsledky sa ukážu. Chcem dokázať, že moja idea bola správna a ukáže sa to len pri zachovaní kontinuity.“
Myslíte si, že na zachovanie nezávislého tanečného súboru stačí vaše meno?
„Nestačí. Žiaľ. Za vyše dvadsať rokov od nežnej revolúcie v kultúre žiadna podstatná zmena nenastala. Boli tu čiastkové zmeny a pokusy, ale zásadná filozofia neexistuje. Pozrime sa len, ako funguje grantový systém a financovanie divadiel. Koľko percent z HDP ide na kultúru? Vari jedno percento. Nie je tu ani motivácia pre privátny sektor, aby podporoval kultúru. Kultúra nikdy nebola prioritou ani pre jednu vládu.“
Vláda má teraz iné problémy, nemyslíte?
„Viem, ale vzdelanie a kultúra sú to najdôležitejšie, čo národ má.“
Pracovali ste v SND, ako môže ministerská kontrola zistiť pochybenia vedenia a generálny riaditeľ síce odíde z funkcie, ale naďalej zostane zamestnancom?
„To je podľa mňa obrovský výsmech. Je nepochopiteľné, prečo má pán Šoth možnosť v pokoji dokončiť svoju prácu a všetko poupratovať do stratena. Na to musia odpovedať kompetentní.“
Takže to je chyba ministerstva kultúry?
„Neviem, kde je chyba. Dám vám iný príklad. Ako bolo možné, že páni Smolík, Štúr, Jakúbek a Bučko abdikovali zo svojich funkcií a keď odstúpila Silvia Hroncová, o tri dni boli naspäť na svojich miestach? Keď napríklad pani Radičová odíde z funkcie premiérky a o tri mesiace si povie, tak ja sa predsa vrátim, zase bude premiérkou? To hovorí o tom, že to nie je ani chyba pána Šotha, ale choroba systému. Nie Amerika, Slovensko je krajinou neobmedzených možností.“
Čo s tým?
„Musí sa zmeniť systém. Socialistické molochy musia skončiť. Vidíte to aj v politike. Ľudia, ktorí urobia veľké prešľapy, majú o nejaký čas ešte lepšie miesto. Tiež sa pýtam, ako je to možné.“
Po ďalších zmenách vo vedení a kauzách na našej prvej scéne sa ozývajú hlasy, či má ešte Slovenské národné divadlo vôbec zmysel. Má?
„Po tom, čo sa dialo v posledných mesiacoch, si musí normálny človek povedať, zrušte ho. Vždy však budem hrdý na to, že som pracoval v SND a stále si myslím, že Národné divadlo má zmysel, ale musí prejsť zásadnou zmenou. Ak sa tak nestane, bude na príťaž. Stále sú tam aj úžasní ľudia a kvôli nim by to bola škoda. SND má na to, aby znamenalo niečo v európskom kontexte. Je to len o ľuďoch, ktorí ho budú viesť.“
Vrátili by ste sa niekedy do SND?
„Teraz je mojou prioritou Balet Bratislava, ale za určitých podmienok áno.“
Za akých?
„Ak by divadlo prešlo poriadnou chemoterapiou a viedol by ho riaditeľ s dobrou víziou.“
Vy by ste generálnym riaditeľom nechceli byť?
„Teraz nie. Riaditeľa čakajú dva-tri veľmi ťažké roky. Ozdraviť SND sa nepodarí za mesiac.“
