Dokumentaristka Allison Argo: Je ťažké dojať príbehom žaby

Nadchne ju zmienka o tom, že na Slovensko je jednou z posledných európskych krajín, kde žijú medvede v divočine. Americká dokumentaristka ALLISON ARGO nakrúcala dokumenty o veľkých aj malých tvoroch, oceňované vo svete.

Allison Argo (1953)Producentka, filmárka a režisérka dokumentárnych filmov. Narodila sa v štáte Virginia v Spojených štátoch. Niekoľko rokov spolupracovala s televíznou stanicou National Geographic a v súčasnosti pracuje pre televíziu PBS Nature. Jej pr(Zdroj: Peter Žákovič)

Americká dokumentaristka ALLISON ARGO nakrúcala dokumenty o veľkých aj malých tvoroch, oceňované vo svete. Na Slovensko si prišla prebrať cenu festivalu Ekotopfilm za mimoriadne výsledky v záujme trvalo udržateľného rozvoja.

Nakrúcate dokumenty o zvieratách aj ľuďoch. Keby ste mali robiť dokument o svojom živote, kde by ste začali?

Je jednoduchšie rozprávať príbehy iných bytostí a ľudí ako svoj vlastný. Začala by som asi tým, že som vyrastala v divadle, letnom divadle. Každé leto u nás bývala skupina hercov a už ako dvojročnú ma vyniesli na javisko. Ako štvorročná som účinkovala ako herečka a mala vlastné repliky. Začala som profesionálne hrať, dostala som miesto na Broadwayi, hrala som v televíznych filmoch a presťahovala sa do Los Angeles. Moja prvá kariéra bola veľmi odlišná – bola som herečkou.

Chceli ste to zmeniť?

Nie. No začala som čítať o práci Dian Fosseyovej (pozn. red.: o jej živote bol nakrútený známy film Gorily v hmle) s gorilami a začala ma naozaj znepokojovať situácia goríl, najmä spôsob, akým sa k nim správali v zajatí. Stretla som gorilu, ktorá žila v obchodnom dome. Veľmi malom a škaredom obchodnom dome. Tridsať rokov žil tento gorilí samec sám, bez trávy, bez slnka, len aby ľudí prinútil míňať peniaze. Povedala som si, že to je tragické. Nemali by sme zviera vziať z divočiny a zachovať sa k nemu potom takto. Tak som nakrútila film. Bola som vtedy čerstvá tridsiatnička a pomohli mi s ním priatelia, jeden ako kameraman, druhý ako zvukár. Ja som to režírovala, strihala a napísala scenár, pretože som nemala peniaze, aby som niekomu zaplatila. Bola to úžasná škola. Trvalo mi to tri roky. Robila som to s veľkou vášňou, pretože ma téma naozaj zaujímala. Film som napokon predala National Geographic a vyhral veľa ocenení.

ameeicanka1.jpg

Šimpanzy v lese boli zvyknuté na vedcov a o filmárov sa nezaujímali. Horšie to bolo s tými, čo žili v zajatí. Keď im však vysvetlili, čo je kamera, prestala ich desiť

Väčšina vašich filmov je o zvieratách, nechceli ste sa stať biologičkou?

To by sa mi veľmi páčilo. Ak by som sa mohla vrátiť späť, možno by som sa stala vedkyňou. Asi by som si vybrala druh, ktorý najviac potrebuje pomoc a ten by som skúmala. No uvedomujem si, že mojou úlohou je sprostredkovať informácie od biológov, ktorí pracujú so zvieratami v teréne, verejnosti. To je veľmi dôležitá úloha. Musím nájsť pútavý a výnimočný spôsob, ako urobiť príbeh zaujímavým. Môj najnovší film je napríklad o osudoch ľudí, ktorí prežili útok na newyorské dvojičky. Zistila som, že je oveľa jednoduchšie dojať publikum smutnými ľudskými príbehmi ako príbehom žaby. Mojou snahou je prinútiť ľudí, aby sa zaujímali o tvory, ktoré sú od nás také odlišné. Na mojej práci je úžasné, že môžem stráviť rok alebo dva roky prácou na filme o šimpanzoch a pochopiť o nich veľmi veľa, a potom pracovať dva roky na filme o žabách a tiež sa dozvedieť veľmi veľa. Môžem sa zahĺbiť do mnohých rôznych tém.

Čo z toho, čo ste sa pri svojich filmoch naučili, ste si naozaj zapamätali?

Hlavne to, že máme tendenciu si myslieť, že sme najdôležitejší živočíšny druh na zemi. Naučila som sa tiež to, že slony dokážu komunikovať na hlbšej úrovni ako ľudia. Ich väzby sú podľa mňa silnejšie ako ľudské. Možno nehovoria po anglicky alebo po slovensky, ale sú inteligentné iným spôsobom. Videla som, ako sa po tridsiatich rokoch dva slony znovu stretli a bola to najúžasnejšia chvíľa v mojom živote. Boli veľmi emotívne a šťastné, že sa znovu vidia.

Ako si vyberáte témy svojich filmov? Chodíte po svete a hľadáte príbehy alebo sa spoliehate na rady známych?

Urobila som napríklad film o podkovovom krabovi a malom vtáčikovi, ktoré navzájom od seba existenčne závisia. Pôvodne som mala natočiť film o ohrozených morských korytnačkách, začala som písať scenár a televízia PBS sa vyjadrila, že sa im to páči. No potom mi zavolali, že televízia BBC už má dva filmy o morských korytnačkách a že kúpia tie. Takže, žiaľ, nemôžu produkovať môj film, a či by som nechcela spraviť niečo iné. Tak som začala telefonovať environmentálnym organizáciám a pýtať sa ich, aký príbeh podľa nich potrebuje zviditeľnenie. Hľadala som dva živočíšne druhy, ktoré sú navzájom závislé, pretože som chcela ukázať, že od niečoho, čo nám môže pripadať nedôležité, môže závisieť život iných. A našla som príbeh o podkovovom krabovi a pobrežníkovi hrdzavom.

ameeicanka2.jpg

Allison viackrát nakrúcala filmy o slonoch, teraz pripravuje príbeh o slonici z Thajska, ktorú ľudia využívajú na ťahanie dreva z lesa. Keď ju už nepotrebovali, vzali ju na ulicu, kde žobre o jedlo

Je tenká hranica medzi dokumentaristikou a aktivizmom. Pokladáte sa za objektívnu?

Snažím sa predstaviť obe stránky príbehu. Ale ak žaby vymierajú, to je fakt. Myslím, že som aktivistka tým, že zviditeľňujem príbehy, ale nájdem si vedca, ktorý vysvetlí, čo sa deje. No aj keď sa snažíme byť objektívni, stále rozhodujeme, kedy kameru zapneme, kedy ju vypneme, kam ju zameriame, na ako dlho, ako budú zábery za sebou nasledovať. Je to čiastočne subjektívne, pretože je to umelecká forma, a nie zrkadlo.

Ktorý príbeh z vašich filmov vás najviac inšpiroval?

Príbeh o slonici, ktorý práve pripravujem. Stretla som počas pobytu v Thajsku slonicu a veľmi ma znepokojilo, čo sa jej stalo. Najprv ju využívali na ťahanie dreva z lesa, neskôr ju vzali na ulicu a tam žobre o jedlo. Kúpia banány a pýtajú si dva doláre za to, aby ste ju mohli nakŕmiť. Mnohé slony zoberú z divočiny, zdomácnia ich, aby rozumeli príkazom, používajú ich na prácu, ale potom ich už nepotrebujú. Veľa tých slonov sa nachádza v zlej situácii. Náš živočíšny druh zneužíva iné a nespráva sa k nim s úctou, nedáva im to, čo potrebujú na prežitie.

Ako pracujete so zvieratami na pľaci? Predpokladám, že nie sú jednoduchými hercami...

Závisí to od zvierat. Pracujem s veľkou úctou. Ak máme pocit, že zviera stresujeme, prestaneme alebo odídeme. Slony, s ktorými pracujeme, už boli vycvičené. Šimpanzy v lese boli zvyknuté na vedcov, takže sa o nás nezaujímali. Mohli sme byť s kamerou dosť blízko a vôbec si nás nevšímali. Tie, ktoré boli v zajatí, si nás všímali veľmi. S kameramanom Andym nás predstavili šimpanzom, ktoré sme mali filmovať. Andy sedel s kamerou v lone oproti klietke a hovoril so šimpanzom, ktorý sa volal Lou. Hovoril mu, pozri, toto je kamera, takto vyzerá, skús ju chytiť, ovoňať, a po pol hodine ho už kamera vôbec nedesila.

Pomohli niektoré vaše filmy zmeniť situáciu?

Áno. Urobila som dva filmy o žabách a tie výrazne pomohli zviditeľniť problém s ich úhynom. Po mojom prvom filme o gorile, ktorá žila v obchodnom dome, zasa ľudia protestovali pred obchodným domom. Ten nakoniec zatvorili a gorilieho samca poslali do vynikajúcej zoo. Teraz žije s gorilou rodinou a má veľa mláďat. A film o podkovovom krabovi sa začal premietať týždeň pred hlasovaním o tom, či sa má umožniť chytanie týchto krabov a ich vajíčok ako návnad na ryby. Biológovia film odniesli vládnym predstaviteľom a nakoniec to zakázali.

Bola pre vás spolupráca s biológmi pri filmovaní vždy jednoduchá?

Vždy bola vynikajúca. Biológovia bývajú na začiatku opatrní. Snažím sa mať čo najmenší tím a mám k nim veľkú úctu. Moji hrdinovia sú biológovia a myslím, že to vedia. Niekedy je veľmi ťažké to, že ide o veľmi ohrozený druh, máme obmedzený prístup a biológovia potrebujú ten druh chrániť. Musíme nájsť nejaké riešenie, ale sme na jednej lodi. Verím im, že vymyslia, ako môžem filmovať bez toho, aby som zviera vyrušovala.

ameericank3.jpg

Pri filme o vyslúžilých šimpanzoch z laboratórií ste mali problém presvedčiť niekoho z laboratórií a štátnych zdravotných inštitútov, aby vo filme prehovorili. Prečo?

To bolo veľké sklamanie, ale stalo sa to súčasťou filmu. Na celom svete len Spojené štáty a jedna africká krajina, tuším Libéria, umožňujú testovanie na šimpanzoch. Je nielen neľudské zadržiavať ich či nakaziť chorobami, a pritom to ani nie je najúčinnejší spôsob skúmania chorôb. Napríklad stovky šimpanzov nakazili vírusom HIV. Šimpanzy však nedostávajú AIDS, môžu prenášať vírus, ale nikdy sa u nich neobjavia nijaké symptómy choroby. Ukázalo sa teda, že sú veľmi zlým modelom pre ľudské skúmanie. No myslím, že preto, že od toho závisí veľa pracovných miest, sa usilujú zachovať status quo a hovoria: potrebujeme tieto šimpanzy pre istotu, keby prepukla nejaká iná epidémia.

Stalo sa vám aj inokedy, že ste boli pri filmovaní sklamaná?

Vždy na pľaci pri filmovaní improvizujem, pretože nič nejde tak, ako ste očakávali. Dostanete sa tam a zrazu nedostanete povolenie nakrúcať v národnom parku. Musíte to očakávať. Alebo vám zrušia let na poslednú chvíľu, alebo vám odmietnu zobrať batožinu, že jej je priveľa, aj keď ste volali mesiac vopred a uistili sa, že to bude v poriadku. Na pľaci ustavične hľadám náhradné riešenia, ako obísť tieto prekážky. Je to veľmi stresujúce.

Kedy vás vaši herci rozosmiali alebo prekvapili?

Bola som v odľahlých horách v Tanzánii, kam sa dá dostať len lietadlom. Natáčali sme šimpanzy vo voľnej prírode. Robili sme príbeh, ako šimpanzy využívajú listy a bylinky, aby sa vyliečili a ako ich miestne kmene pozorovali a naučili sa, že keď ich bolí brucho, treba žuť určitý list. Chcela som zohnať šamana, ktorý by to zahral. Miestni nám ho pomohli nájsť a bol veľmi sympatický. Dúfali sme, že sa nič nestane, mali sme s ním natáčať niekoľko dní. Obávala som sa, že nám v polovici povie: myslím, že sa vrátim do svojej dediny, mám toho dosť. A v polovici nám prekladateľ povedal, že Malimunga, tak sa tuším volal, má problém, potrebuje viac peňazí. Povedala som si, ó bože, nemáme veľký rozpočet, čo budem robiť? Počas filmovania hral rekonštrukciu vyliečenia dieťaťa. Musíte mi zaplatiť za to, nielen za hranie, hovoril. Za to, že som vyliečil to dieťa. Boli to len drobné mince, ale trval na tom. Bolo to veľmi milé.

Dostali ste sa počas filmovania do nebezpečných situácií? Ako ste si s tým poradili?

Mala som dosť veľké šťastie. Mojich dobrých priateľov, ktorí natáčali dokument o gorilách a zajali ich rebeli v Rwande. Sú stále takí traumatizovaní, že o tom nedokážu ani hovoriť. Ja som urobila inú hlúposť. Vedela som, že jedna šimpanzia samica umiestnená v klietke je veľmi agresívna. Ona natiahla ruku cez mreže, akože sa chce hrať, a ja som rozšafne mávla, že nič z toho nebude. Veľmi rýchlo ma chytila, vtiahla mi ruku do klietky a začala mi hrýzť prst. Počula som, že sa v ňom lámu všetky kosti. Začala som kričať a ona ma pustila. Nepovedala som však o tom novinárom, pretože som mala pocit, že by to vrhalo zlé svetlo na šimpanzy. Mala som pocit, že to bola moja chyba. Bola som v jej priestore a prišla som príliš blízko. Len ma varovala, mohla mi pokojne odtrhnúť ruku.

americanka4.jpg

Keby ste mali byť zvieraťom, akým by ste boli?

Myslím, že by som bola opicou. Myslím, že by som bola taký malý druh opice, ktorá žije v Južnej Amerike. Sú hravé, akoby lietali zo stromu na strom, nosia deti na chrbtoch, škrabkajú sa navzájom. Sú to spoločenské zvieratá a majú úžasnú slobodu. Ale musela by som byť v chránenej džungli, to je ten problém.

Natáčali ste aj dokument o tých, čo prežili útok na americké dvojičky, prečo ste sa rozhodli urobiť tento film?

Požiadali ma o to, ale takmer som odmietla. Rozmýšľala som, či svet skutočne potrebuje ďalší film o 11. septembri. No povedala som si, že tak či tak to natočí niekto iný a možno ja to spravím citlivejšie. Príbehy ľudí, čo prežili, boli inšpirujúce, no to miesto bolo veľmi smutné. Najťažšie pre mňa bolo pozeranie archívnych materiálov. V čase, keď prišlo k útoku, som natáčala v Peru, takže som väčšinu týchto materiálov nevidela.

Pri vašej práci musíte veľa cestovať po svete, no žijete na odľahlom mieste s horšou dostupnosťou, na Cape Cod v Spojených štátoch. Nie je to pre vás únavné?

Žila som vo veľkých mestách v New Yorku, Los Angeles a vo Washingtone a dostala som sa do bodu, keď som chcela žiť v malej komunite, v ktorej by som poznala všetkých susedov, počula vtáky a tak. Stojí mi to za to, aj keď mi trvá dlhšie, kým sa dostanem na letisko. Okrem toho s dnešnými komunikačnými technológiami sa nemusíme toľko stretávať osobne, môžeme si poslať e-mail, zatelefonovať si alebo si skajpovať. Pri mojom povolaní, keď píšem scenár, som doma, potom natáčam v teréne dva, maximálne tri mesiace a potom strihám asi štyri mesiace opäť doma. Ľutujem kameramanov, ktorí musia cestovať z jedného natáčania na druhé. Pre nich je veľmi ťažké zachovať si manželstvo, vídať rodinu, deti. Majú oveľa ťažší životný štýl.

Na aké svoje ekologické rozhodnutie alebo činnosť ste najviac hrdá?

Sú malé veci, ktoré robím každodenne. Snažím sa vypínať svetlo, keď nie som v izbe. Všetko recyklujem, nemáme takmer nijaký odpad. Snažím sa nikam nejazdiť autom, keď nemusím, pracujem z domu. Som vegetariánka, pretože si myslím, že zem nedokáže nakŕmiť toľko mäsožravcov. Moje filmy však majú väčšie posolstvá. Som hrdá, že vďaka nim zakázali chytanie podkovových krabov, že gorila sa dostala z obchodného domu. Som hrdá, že ľudia sa z filmov dozvedia viac a možno budú trochu ohľaduplnejší k iným živočíšnym druhom, či už k tým vo voľnej prírode, alebo v zajatí.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  2. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  3. Cestou - necestou
  4. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  5. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  6. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  7. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  8. Zábavný aj sebavedomý
  9. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  1. Ako financovať obnovu bytového domu v 2017
  2. Dom od ES - bolo to fajn
  3. Zdravé zuby rovná sa zdravý kôň
  4. Majsterka Európy v silovom trojboji zo SvF STU
  5. Obnova kaštieľa v Malinove
  6. Vklad na kataster vybavíte od marca elektronicky
  7. Nulový úrok pre klientov, ktorí si do mBank prenesú kreditku
  8. Ako inovovať vo vašej firme? Poradí vám odborný seminár
  9. Nové bývanie bez murovania
  10. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 13 684
  2. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň 11 006
  3. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 10 278
  4. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 3 765
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 422
  6. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt 3 264
  7. Zábavný aj sebavedomý 2 820
  8. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku 2 481
  9. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 2 158
  10. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre 1 927

Téma: TV Oko


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Držiteľka Pulizterovej ceny: Jeden článok môže zmeniť svet

Novinárka pomohla vyslobodiť viac ako dvetisíc otrokov thajského krevetového priemyslu.

SVET

Ryby, ktoré ste si kúpili, možno ulovili otroci

Komplikovaná sieť maskuje súvislosť medzi rybami a ľuďmi, ktorí ich chytajú.

Neprehliadnite tiež

Zomrela pani Grapová. Žena, ktorá sa nikdy nepohla z domu

Bola to najlepšia herecká mama, akú som kedy mal, povedal Leonardo DiCaprio.

Aj my sme mali Cimrmana. Milan Adamčiak bol vždy prvý

Slovenského umelca uznával aj John Cage.

Adamčiak pochopil dobu, vedel, že s klasikou si už nevystačíme. Svet mu dal za pravdu

O živote samotárskeho experimentátora hovorí Michal Murín.

Mala po ordinačných hodinách a neotvorila žene v núdzi. Nesie vinu za jej smrť?

Bratia Dardennovci prichádzajú s príbehom mladej lekárky.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop