Človek 21. storočia sa pýta, aké je jeho miesto v nekonečnom vesmíre. Takmer nadpozemskú odpoveď dostáva vo filme Strom života.
Filmové umenie je zase trochu ďalej, po tom, čo americký režisér Terrence Malick nakrútil Strom života. Niekto by povedal, že v ňom vidí pokračovanie Kubrickovej 2001: Vesmírnej odysey a niekto by si zas všimol, že je to najmä intímny a krehký obraz zo života jednej rodiny, jej domu a záhrady.
Bude to tým, že Malick hovorí o ľudskej existencii a o tom, čo znamená popri neuchopiteľnosti času a priestoru – a že sa mu túto konečnosť a nekonečnosť podarilo spojiť úplne organicky. Veď na tom aj veľa rokov pracoval.
Úzkosť, samota a nádej
Strom života
USA, 2011, 139 min
Scenár a réžia: Terrence Malick.
Kamera: Emmanuel Lubezki
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Brad Pitt, Sean Penn, Jessica Chastain, Kari Matchett, Will Wallace
Premiéra v SR: 3. novembra
Hoci v obraze vystupuje málo, nositeľom tohto príbehu je štyridsiatnik, muž v depresii, kríze alebo existenciálnom smútku. Ešte stále je zmietaný dvomi princípmi, ktorými ho v detstve vychovávali rodičia. „Pomáhajte si,“ vravela jemu a jeho dvom mladším bratom mama, „buďte ku každému dobrí a milujte každý lístok na strome. Odpúšťajte.“ Otec ho zase upozorňoval, že v živote sa darí podvodníkom a že preto „netreba byť príliš dobrým“. Učil ho, že pobozkať a objať svojho rodiča pred spaním je rovnaký prejav lásky, ako mu poslušne a s rešpektom vravieť namiesto ocko pane.
Tento štyridsaťročný muž vie, čo spôsobilo jeho citlivosť a že nad vážnymi vecami v živote uvažoval už pri bezstarostných hrách na chodníku pred domom. Ale ešte stále nevie, ako sa vyrovnať so starou traumou, že jeho brat zomrel ako devätnásťročný, a keďže mu to pripomína jeho vlastnú smrteľnosť, nevie ani, ako sa pripraviť na ňu.
Malick tento film nakrútil s kameramanom Emmanuelom Lubezkim, spolu vytvorili obrazy, ktoré unikajú zemskej príťažlivosti. Scény a dialógy delí na neúplné fragmenty, aby sa priblížil k prchavosti a nejednoznačnosti spomienok. Keď treba, prestupuje aj hranice reálneho, hmatateľného sveta – jeho hrdina sa prechádza v mystickej scenérii a preciťuje úzkosť, samotu a zároveň tajomnú nádej, že trápenie má nejaké opodstatnenie.
Kde sa vytratí život
Kedy som ťa začal milovať? Pýta sa zmietaný muž, keď rozmýšľa o svojom bratovi. Chcel by vedieť, ako sa vytvárajú citové väzby, kde sa vytratí život človeka a stopa po ňom, a či ju možno ešte niekde a niekedy nájsť.
Vtedy prichádzajú sekvencie Veľkého tresku, pohybu planét a života v mori i na zemi, kde nejaký neznámy zámer naplňujú miliardy organizmov a kde svojou smrťou museli prejsť jednobunkovce aj dinosaury. Je to až nadpozemská odpoveď pre človeka, ktorý by chcel pochopiť svet, dobro a zlo, ale chýba mu fantázia a možno aj schopnosti.
Vystihnúť taký súboj vo filme je nevídane ambiciózny a úspešne naplnený plán. Bohužiaľ, nie všetci ho prijali a v jednom anglickom kine museli dokonca vyvesiť na pokladňu oznam, že peniaze za vstupenku nespokojným divákom nevracajú. Čo tam robia tie dinosaury? Najmä to sa pýtajú ľudia, keď vychádzajú z kina. Šli predsa na film z 21. storočia, ku ktorému je plagát so Seanom Pennom a Bradom Pittom. Pritom Terrence Malick sa snažil povedať, že sú komplikovanejšie veci, ako prijať čosi také.
