SME

Chémia našej strednej Európy

Péter Hunčík líči osudy mesta, kde sa stretávajú maďarské a slovenské dejiny a množstvo rôznych kultúr. V jeho podaní to nie je mozaika, ale zložitá zlúčenina.

Péter Hunčík líči osudy mesta, kde sa stretávajú maďarské a slovenské dejiny a množstvo rôznych kultúr. V jeho podaní to nie je mozaika, ale zložitá zlúčenina

Péter Hunčík v románe Hraničný prípad dokazuje, že literatúra môže byť aj laboratóriom. Jeho kniha líči z pohľadu malých chlapcov osudy jediného miesta a jeho obyvateľov, avšak mesto Šahy, kde sa spolu stretávajú maďarské a slovenské dejiny a nespočetné množstvo rôznych kultúr, nie je v jeho podaní mozaikou, ale zložitou zlúčeninou.

Zlúčeniny čiže zmesi sú dvojakého druhu: jedny, ktoré možno znovu rozložit na pôvodné zložky, a druhé, u ktorých je taká analýza nemožná. Šahy sú zmesou v tom druhom zmysle; do chemického laboratória musí teda vstúpiť spisovateľ, špecialista práve na „hraničné prípady“. Len ten je totiž schopný neanalyzovateľnú zmes vysvetliť, pretože ju nerozkladá, ale vytvára jej zmenšený model, na ktorom možno pozorovať jej správanie v situáciách, ktorým čelí.

Už ani nevieme povedať, kto nie sme

Takto sa román stáva operačným stolom, rozprávanie mikroskopom. Pretože tento mikrosvet rekonštruujú svojimi rozprávaniami a spomienkami malí chlapci, ktorí do svojich príbehov miešajú príbehy svojich rodičov, prarodičov i susedov vrátane legiend, prežívajúcich v kolektívnej pamäti. V prítomnosti tak stále žije dlhá minulosť a tento model sa podobá kaleidoskopu, ktorý sa neustále otáča – tak ako dejiny, tak ako individuálne osudy.

Namiesto jasne definovateľných „substancií“ (Slovák, Maďar, Čech, Poliak, komunizmus, fašizmus, tá či oná revolúcia, vojna tu alebo vojna tam) môžeme zisťovať len rôzne stavy tejto zmesi, ale rovnako tiež i nepatrné odtiene a odtiene odtieňov na jej povrchu, ktoré netrvajú, ktoré neustále prechádzajú jeden do druhého, pretože všetko je v pohybu. Tragédia je do istej miery i komická a naopak, legenda pomerne reálna a skutočnosť sčasti mýtická, prítomnosť je premiešaná s pradávnou minulosťou, ktorá ju súčasne povznáša i traumatizuje. Každá osoba je zvláštny zrast – nielen pokiaľ ide o národnosť, ale aj o historické udalosti: „Dávka maďarstva, porcia komunizmu, trošička európskej krvi, dávka ázijského tela. Veď my už ani nevieme povedať, kto nie sme...“

Každý jazyk je nejako poznamenaný všetkými ostatnými, pohľad víťazov je súčasne pohľadom porazených, smrť sa nedá oddeliť od života. Mikroskop, ktorým je román v rukách spisovateľa (ten je však tak ako každý pozorovateľ života súčasťou pozorovaného, ktorý svojimi nástrojmi ovplyvňuje), tak preniká k nesmierne zložitému tkanivu - to nikdy nezachytí všeobecná historiografia, ktorej ťahy sú príliš hrubé a príliš rovné, pretože nutne musia nechať bokom všetky „hraničné prípady“. Lebo je pred nimi rovnako bezradná ako zoológia, keď klasifikuje vtákopyska.

Jediný protihráč dejín

Zdá sa, že takým „hraničným prípadom“ je i stredná Európa. Možno je to pojem celkom fiktívny, nostalgická konštrukcia, či dokonca výmysel, ale na tom nezáleží. Dôležité je, že tieto dve slová (a trebárs aj len ako konvencia) označujú určitú špecifickú skúsenosť a z nej vyplývajúcí pohľad na svet, ktorý je kultúrno-historicky legitimizovaný tým, že je nezameniteľný. Práve preto, že skúsenosť, z ktorej vyrastá, je ona neanalyzovateľná zmes, ktorá do seba zmieša všetko, s čím sa stretne. Následkom toho v nej nemožno rozpoznať nejakú zreteľnú kauzalitu: čokoľvek v nej môže nadväzovať na čokoľvek iné.

Niet divu, že rozprávajúcimi kronikármi Hunčíkovho románu sú deti na prahu dospelosti: nie sú zviazané konvenciami narácie, môžu preskakovať od epizódy k epizóde, od prítomnosti k minulosti a späť celkom prirodzene, ako sa im udalosti vybavujú v konkrétnych situáciách. Žijú v druhej polovici storočia, ale ich pamäť siaha až k jeho začiatkom: čo vidia okolo seba, je rovnako reálne ako to, čo ich otcom rozprávali ich dedovia. Ale práve táto veľká prítomnosť kolektívnej (hoci miestnej) pamäti umožňuje nadhľad, v ktorom vychádza najavo inak starostlivo maskovaný princíp dejín: všetci sa ocitáme na nesprávnom mieste v nesprávnom čase – ako starý Sóbujtó, nechcený svedok katynského masakru, ale vlastne ako všetci, kto na tomto mieste žijú a žili: len čo sa naučia žiť s jednou historickou nutnosťou, už je tu iná, takže sú zasa medzi porazenými.

Mesto žije zmäteným zmietaním dejín, je v ňom prítomný Osvienčim i maďarské povstanie, znie v ňom šófar i revolučné piesne, folklór i častušky, maďarčina, slovenčina, biblická reč i iné, čudné jazyky, žije i zo zázračných legiend, ale najväčším zázrakom je každodennosť a to v nej, čo žiadna zmes nepohltí. Napríklad taký ujo Imre: za každých okolností sa snažil rozhodovať sa rozumne, a hoci nie vždy dosiahol cieľ, ktorý si vytýčil, neúspech ho nikdy nezaskočil.

Dejinám vládnu „zmätené idey a vtedy nepomôže ani logika, ani logaritmické pravítko“. Ale pravidiel, ktoré si určil sám a ktorých sa stále držal, sa zmätené idey netýkajú. Pretože jediným pravidlom svojho života je každý z nás, nezávisle od toho, akým jazykom hovorí. Ujo Imre tomu hovoril étos. A to je veľmi dôležitý a často, žiaľ, i jediný protihráč dejín.

info
PÉTER HUNČÍK

narodil sa 25. mája 1951 v Šahách

je lekár psychiater, absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave, dodnes praktizuje v psychiatrickej ambulancii vo Veľkom Mederi

pred rokom 1989 publikoval básne, eseje a rozprávky

v decembri 1989 založil a stal sa šéfredaktorom prvého nezávislého maďarského časopisu NAP

bol poradcom prezidenta Václava Havla

je jedným zo zakladateľov českej televízie Nova

od roku 2002 prednáša na Carleton University v Ottawe a v súčasnosti je aj riaditeľom Centra pre výskum interetnických vzťahov Fórum inštitútu pre výskum národnostných menšín v Šamoríne

publikuje v oblasti psychiatrie, v spoločensko-politickej oblasti, na stránkach dennej tlače a v spoločenských a literárnych periodikách

je ženatý, okrem manželky Gabriely a deväťdesiatročnej matky má dve dospelé dcéry Gabrielu a Katu

za svoju prvú beletristickú knihu Határeset, ktorá vyšla v maďarčine v Kalligrame v roku 2008 a v tomto roku už v treťom vydaní, získal na Slovensku Cenu Alfonza Talamona, Cenu Imreho Madácha, cenu Posonium a v Maďarsku Cenu Sándora Bródyho (2009) za najlepší debut

Autor: Miroslav Petříček

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 973
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 17 142
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 976
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 520
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 454
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 965
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 463
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 477
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 659
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 462
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 663
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 380
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 352
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu