FÓRUM

Chémia našej strednej Európy

Péter Hunčík líči osudy mesta, kde sa stretávajú maďarské a slovenské dejiny a množstvo rôznych kultúr. V jeho podaní to nie je mozaika, ale zložitá zlúčenina.

Péter Hunčík líči osudy mesta, kde sa stretávajú maďarské a slovenské dejiny a množstvo rôznych kultúr. V jeho podaní to nie je mozaika, ale zložitá zlúčenina

Péter Hunčík v románe Hraničný prípad dokazuje, že literatúra môže byť aj laboratóriom. Jeho kniha líči z pohľadu malých chlapcov osudy jediného miesta a jeho obyvateľov, avšak mesto Šahy, kde sa spolu stretávajú maďarské a slovenské dejiny a nespočetné množstvo rôznych kultúr, nie je v jeho podaní mozaikou, ale zložitou zlúčeninou.

Zlúčeniny čiže zmesi sú dvojakého druhu: jedny, ktoré možno znovu rozložit na pôvodné zložky, a druhé, u ktorých je taká analýza nemožná. Šahy sú zmesou v tom druhom zmysle; do chemického laboratória musí teda vstúpiť spisovateľ, špecialista práve na „hraničné prípady“. Len ten je totiž schopný neanalyzovateľnú zmes vysvetliť, pretože ju nerozkladá, ale vytvára jej zmenšený model, na ktorom možno pozorovať jej správanie v situáciách, ktorým čelí.

Už ani nevieme povedať, kto nie sme

Takto sa román stáva operačným stolom, rozprávanie mikroskopom. Pretože tento mikrosvet rekonštruujú svojimi rozprávaniami a spomienkami malí chlapci, ktorí do svojich príbehov miešajú príbehy svojich rodičov, prarodičov i susedov vrátane legiend, prežívajúcich v kolektívnej pamäti. V prítomnosti tak stále žije dlhá minulosť a tento model sa podobá kaleidoskopu, ktorý sa neustále otáča – tak ako dejiny, tak ako individuálne osudy.

Namiesto jasne definovateľných „substancií“ (Slovák, Maďar, Čech, Poliak, komunizmus, fašizmus, tá či oná revolúcia, vojna tu alebo vojna tam) môžeme zisťovať len rôzne stavy tejto zmesi, ale rovnako tiež i nepatrné odtiene a odtiene odtieňov na jej povrchu, ktoré netrvajú, ktoré neustále prechádzajú jeden do druhého, pretože všetko je v pohybu. Tragédia je do istej miery i komická a naopak, legenda pomerne reálna a skutočnosť sčasti mýtická, prítomnosť je premiešaná s pradávnou minulosťou, ktorá ju súčasne povznáša i traumatizuje. Každá osoba je zvláštny zrast – nielen pokiaľ ide o národnosť, ale aj o historické udalosti: „Dávka maďarstva, porcia komunizmu, trošička európskej krvi, dávka ázijského tela. Veď my už ani nevieme povedať, kto nie sme...“

Každý jazyk je nejako poznamenaný všetkými ostatnými, pohľad víťazov je súčasne pohľadom porazených, smrť sa nedá oddeliť od života. Mikroskop, ktorým je román v rukách spisovateľa (ten je však tak ako každý pozorovateľ života súčasťou pozorovaného, ktorý svojimi nástrojmi ovplyvňuje), tak preniká k nesmierne zložitému tkanivu - to nikdy nezachytí všeobecná historiografia, ktorej ťahy sú príliš hrubé a príliš rovné, pretože nutne musia nechať bokom všetky „hraničné prípady“. Lebo je pred nimi rovnako bezradná ako zoológia, keď klasifikuje vtákopyska.

Jediný protihráč dejín

Zdá sa, že takým „hraničným prípadom“ je i stredná Európa. Možno je to pojem celkom fiktívny, nostalgická konštrukcia, či dokonca výmysel, ale na tom nezáleží. Dôležité je, že tieto dve slová (a trebárs aj len ako konvencia) označujú určitú špecifickú skúsenosť a z nej vyplývajúcí pohľad na svet, ktorý je kultúrno-historicky legitimizovaný tým, že je nezameniteľný. Práve preto, že skúsenosť, z ktorej vyrastá, je ona neanalyzovateľná zmes, ktorá do seba zmieša všetko, s čím sa stretne. Následkom toho v nej nemožno rozpoznať nejakú zreteľnú kauzalitu: čokoľvek v nej môže nadväzovať na čokoľvek iné.

Niet divu, že rozprávajúcimi kronikármi Hunčíkovho románu sú deti na prahu dospelosti: nie sú zviazané konvenciami narácie, môžu preskakovať od epizódy k epizóde, od prítomnosti k minulosti a späť celkom prirodzene, ako sa im udalosti vybavujú v konkrétnych situáciách. Žijú v druhej polovici storočia, ale ich pamäť siaha až k jeho začiatkom: čo vidia okolo seba, je rovnako reálne ako to, čo ich otcom rozprávali ich dedovia. Ale práve táto veľká prítomnosť kolektívnej (hoci miestnej) pamäti umožňuje nadhľad, v ktorom vychádza najavo inak starostlivo maskovaný princíp dejín: všetci sa ocitáme na nesprávnom mieste v nesprávnom čase – ako starý Sóbujtó, nechcený svedok katynského masakru, ale vlastne ako všetci, kto na tomto mieste žijú a žili: len čo sa naučia žiť s jednou historickou nutnosťou, už je tu iná, takže sú zasa medzi porazenými.

Mesto žije zmäteným zmietaním dejín, je v ňom prítomný Osvienčim i maďarské povstanie, znie v ňom šófar i revolučné piesne, folklór i častušky, maďarčina, slovenčina, biblická reč i iné, čudné jazyky, žije i zo zázračných legiend, ale najväčším zázrakom je každodennosť a to v nej, čo žiadna zmes nepohltí. Napríklad taký ujo Imre: za každých okolností sa snažil rozhodovať sa rozumne, a hoci nie vždy dosiahol cieľ, ktorý si vytýčil, neúspech ho nikdy nezaskočil.

Dejinám vládnu „zmätené idey a vtedy nepomôže ani logika, ani logaritmické pravítko“. Ale pravidiel, ktoré si určil sám a ktorých sa stále držal, sa zmätené idey netýkajú. Pretože jediným pravidlom svojho života je každý z nás, nezávisle od toho, akým jazykom hovorí. Ujo Imre tomu hovoril étos. A to je veľmi dôležitý a často, žiaľ, i jediný protihráč dejín.

info
PÉTER HUNČÍK

narodil sa 25. mája 1951 v Šahách

je lekár psychiater, absolvoval Lekársku fakultu UK v Bratislave, dodnes praktizuje v psychiatrickej ambulancii vo Veľkom Mederi

pred rokom 1989 publikoval básne, eseje a rozprávky

v decembri 1989 založil a stal sa šéfredaktorom prvého nezávislého maďarského časopisu NAP

bol poradcom prezidenta Václava Havla

je jedným zo zakladateľov českej televízie Nova

od roku 2002 prednáša na Carleton University v Ottawe a v súčasnosti je aj riaditeľom Centra pre výskum interetnických vzťahov Fórum inštitútu pre výskum národnostných menšín v Šamoríne

publikuje v oblasti psychiatrie, v spoločensko-politickej oblasti, na stránkach dennej tlače a v spoločenských a literárnych periodikách

je ženatý, okrem manželky Gabriely a deväťdesiatročnej matky má dve dospelé dcéry Gabrielu a Katu

za svoju prvú beletristickú knihu Határeset, ktorá vyšla v maďarčine v Kalligrame v roku 2008 a v tomto roku už v treťom vydaní, získal na Slovensku Cenu Alfonza Talamona, Cenu Imreho Madácha, cenu Posonium a v Maďarsku Cenu Sándora Bródyho (2009) za najlepší debut

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  6. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  7. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  2. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  3. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  4. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  5. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  6. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  7. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  8. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  10. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 120
  2. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 5 998
  3. Moskva alebo Petrohrad? 4 579
  4. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 3 320
  5. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 841
  6. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 2 734
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 307
  8. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 136
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 564
  10. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 1 478

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Bosniansky mäsiar dostal doživotie. Mladič stále rozdeľuje Srbov aj Bosniakov

Niektorí ho považujú za vojnového hrdinu, iní za kriminálnika. Rozsudok ich názor nezmení.

SVET

Mladič dostal za zverstvá v Bosne doživotie

Je to posledný verdikt Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu.

SVET

Mariňák: Ak ponorku nájdu, námorníkov aj tak nezachránia

Stratenú argentínsku ponorku by mohol nájsť sonar, hovorí Ross Hall.

Neprehliadnite tiež

ROZHOVOR

Jeremy Renner pre SME: Ako Johnny Depp neskončím, víno za 5000 mi musíte kúpiť vy

Americký herec prišiel na rozhovor, aj keď mal obe ruky zlomené.

RECENZIA

Tomáš Maštalír sa zmenil na netvora, Zuzana Fialová hrá najlepšie samu seba

SND si vzalo ťažkú úlohu: na scénu prinieslo drsný príbeh Richarda III.

Českú fotografiu roka vyhral Slovák. Ukázal sfanatizovaný dav

Martin Bandžák vyhral Czech Press Photo už aj v minulosti. Pozrite si ostatných víťazov.

Na twitteri napísali, že zomrel Milan Kundera. Urobil by chybu, keby to dementoval

Český spisovateľ patrí medzi ľahké terče, ale iným sa stalo aj horšie.