Dej románu držiteľa Nobelovej ceny za literatúru Henryka Sienkiewicza Quo vadis je zasadený do historického obdobia nástupu kresťanstva a úpadku Ríma. Pološialený Nero vládne neobmädzene a nikto si nie je istý životom. Svet starovekého Ríma predstavil autor ako model, ktorého mocenské a ľudské princípy sa v tragickom strete konfrontujú s novou duchovnou silou - kresťanstvom. Na pozadí historických udalostí sledujeme príbeh lásky medzi kresťankou Lýgiou a rímskym vojakom Marcusom Viniciom. Po úspešných inscenáciách František z Assisi (ktorý sa odohrával v stredoveku) a Mária Antoinetta (obdobie novoveku) prichádza po dvoch rokoch prešovské divadlo Jonáša Záborského s ďalším atraktívnym muzikálovým titulom, tentoraz z obdobia antiky. Historická románová fikcia o krvavom stretnutí dvoch svetov zaujal autora libreta a režiséra Martina Kákoša. „Môj záujem o dejiny Ríma sa možno začal vtedy, keď som si ešte ako gymnazista prečítal práve Sienkiewiczov Quo vadis,“ hovorí Kákoš. „Keď som sa k nemu teraz po rokoch znova vrátil, ohromilo ma, koľko je v ňom motívov, tém, od vzťahu diktátorskej moci a nového, duchovného pohľadu, až po otázky o postavení umenia a hraníc jeho servility. Dlho som pri písaní libreta nevedel, čo si z nich vybrať. Myslím, že Quo vadis je predovšetkým rozprávaním o pôsobení síl vo vnútri mocnej spoločnosti, ktorá smeruje k svojmu kolapsu. V tom sú aj isté analógie s našou civilizáciou. Vyše pol tisícročia vládol Rím svetu, zdal sa neporaziteľný, všemocný. Rimania žili v prepychu, ale na dlh budúcnosti. Okázalé a nákladné zábavy, ktoré ruinovali jednotlivcov aj štátnu pokladnicu. Chlieb a hry. Alebo hry, pre ktoré ľudia zabúdali na chlieb. Preto ma osud civilizácie spred dvetisíc rokov, ktorá bola presvedčená o svojej večnosti, tak fascinuje.“ Režisér Martin Kákoš si k spolupráci pozval choreografa Jaroslava Moravčíka, autorom hudby muzikálu Quo vadis je skladateľ Gabo Dušíka a texty piesní sú z pera Petra Uličného. Slávnostná premiéra nového pôvodného slovenského muzikálu Quo vadis sa koná dnes v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. Ako Vinicius sa predstaví Filip Lenárth, v úlohe Lýgie vystúpi Veronika Husovská, Lýgiinho verného sluhu Ursusa, ktorý veľkolepo poráža v aréne býka hrá Ján Jakab a cisára Nera stvárni Lukáš Šepták.
„Kolapsy sa v ľudských dejinách stále opakujú. Ich výskyt je celosvetový a dotýka sa celého spektra spoločností od skupín prírodných lovcov a zberačov až po veľké ríše. Rímska ríša je najlepším príkladom kolapsu. Tento kolaps nás dodnes fascinuje viac, než všetky ostatné. Bola to ohromná ríša s prvotriednou armádou. Z jej zraniteľnosti vždy plynulo a plynie posolstvo o tom, že civilizácie sú pominuteľné. Ak i rímska ríša, ríša dominujúca svojmu svetu, podliehala pôsobeniu neosobných dejinných síl, potom niet divu, že sa toľko ľudí bojí o budúcnosť súčasnej civilizácie.“
Joseph A. Tainter
Autor: Zdroj: (jar), spracované podľa propagačných materiálov DJZ Prešov
