Jaskyňa zabudnutých snov
Cave of ForgottenDreams, (Kanada-USA-Nemecko-Francúzsko 2010), 90 minút
Námet: Judith Thurman
Scenár a réžia: Werner Herzog
Kamera: Peter Zeitlinger
Účinkujú: Werner Herzog, Dominique Baffier, Jean Clottes, Jean-Michel Geneste, Carole Fritz, Gilles Tosello Michel Philippe, Julien Monney a ďalší.
Premiéra 10. novembra
Nemecký filmár Werner Herzog nakrúca v posledných rokoch v USA. Tam si všimol aj reportáž Judith Thurman o vzácnych pamiatkach v jaskyni, ktorú v južnom Francúzsku v roku 1994 objavil speleológ Jean-Marie Chauvet. A v nej nielen nástroje, ale predovšetkým nástenné maľby, ktorých vek vedci odhadli na viac než 30 000 rokov. Najstaršie, aké poznáme.
Herzoga reportáž inšpirovala natoľko, že podstúpil prísne opatrenia súvisiace so vstupom do podzemia a nakrútil Jaskyňu zabudnutých snov.
Náročné podmienky
Nájdené kresby dokazujú, že pravekí umelci dokázali zachytiť pohyb, ale aj ilúziu vytváranú mihotaním ohňa. Sú tu maľby abstraktné – a dokonca aj surrealistické, v ktorých sa prvky ženského tela spájajú s telom bizóna.
Jaskyňu môže každý mesiac navštíviť len zopár ľudí na presne vymedzený čas, aby sa vnútri nemenila teplota ani atmosféra. Potrebné sú špeciálne obleky a obuv.
Filmári dostali povolenie na šesť dní po štyroch hodinách. Do jaskyne mohli vojsť len režisér, ktorý bol zároveň osvetľovačom, kameraman Peter Zeitlinger, ktorý obsluhoval malú ručnú digitálnu 3D kameru, zvukár a ich asistent.
Herzog priznal, že nemá rád filmy s trojdimenzionálnym obrazom, ale jedinečnú príležitosť chcel využiť na to, aby divákovi sprostredkoval dojmy a emócie z jaskyne v čo najvernejšej podobe. V snímke s klasickou minutážou sú však i scény z exteriérov, letecké zábery a rozhovory s odborníkmi. Sprievodné slovo narozprával režisérov filmársky kolega Volker Schlöndorff.
Viac než dokument
Hoci zábery nástenných malieb dominujú a hudba Ernsta Reijsegera ich nevtieravo podfarbuje, snímka prekračuje hranice dokumentu. Je hlbokou, mnohovrstevnatou úvahou, esejou na tému najzákladnejších filozofických otázok o zmysle našej existencie. Zároveň je i meditáciou. V tichu a pološere zázračnej jaskyne, divák, zasiahnutý emóciami, ktoré pred desiatkami tisíc rokov na kalné steny zachytili naši predkovia, podobne ako v chráme zastane, stíši sa a premýšľa. Alebo sníva?
