Prejsť úzkou uličkou medzi dvoma niekoľkometrovým zvlnenými stenami, pričom z jednej trčia tisícky vetvičiek a z druhej stovky kuchynských nožov, si vyžaduje nielen istú opatrnosť, ale môže vyvolávať aj pocity stiesnenosti či agresivity prostredia. Ilona Németh touto svojráznou Bránou už pred takmer dvadsiatimi rokmi nastúpila na cestu inštalácií z prírodných materiálov, ktorá sa stala významnou zložkou jej úspešného širokospektrálneho diela.
Naposledy bola Brána vystavená ako nová akvizícia Prvej slovenskej investičnej skupiny vlani v trnavskej Galérii Jána Koniarka. Jej šéf Vladimír Beskid inštaláciu, ktorá by sa pre svoju rozmernosť zjavovala na verejnosti len sporadicky a väčšinu času by strávila v depozite, zaradil ako „hosťujúce dielo“ do stálej expozície. Nič lepšie sa nemohlo stať, dielo žilo v kontakte s divákmi a galéria mohla dlhodobo vystavovať exkluzívny exponát. Lenže čoskoro vzali osud renomovanej galérie do rúk krajskí poslanci, napriek masívnym protestom odbornej umeleckej verejnosti Beskida odvolali a po ňom galériu muselo opustiť aj dielo Ilony Németh.
Našli sa však ďalší osvietení galeristi Suzanne a Csaba Kissovci zo šamorínskej At Home Gallery, a tak sa tento všeobecne prospešný model môže zopakovať. Brána dnes zdobí bývalú ženskú tribúnu na poschodí synagógy, v ktorej Ilona Németh nie je žiadnym nováčikom a jej inštalácia z druhej polovice 90. rokov Cesta patrí k nezabudnuteľným šamorínskym výstavám.
