Album Milana Valentu Křídla anděla pred pár dňami pokrstil v pražskej Malostranskej besede Jaroslav Hutka. Bol to práve on, kto v sedemdesiatych rokoch uviedol Valentu na českú folkovú scénu ako víťaza súťaže o Ptáka Noha, ktorou Hutka so svojimi kolegami z legendárneho pesničkárskeho združenia Šafran vyhľadávali nové folkové tváre.
Valenta sa síce medzi ne úspešne zaradil, vystupoval na festivaloch a koncertoval so svojimi slávnejšími kolegami, no nemienil zostať „len“ sólovým pesničkárom s gitarou. V roku 1979 sa s alternatívnou skupinou Amalgam zúčastnil dokonca na Pražských džezových dňoch a z folku ho lákala viac jeho rytmickejšia odnož.
Folkrocku zostal verný aj po dlhoročnej muzikantskej odmlke dodnes, taký je aj album Křídla anděla, na ktorý si prizval pestrú zostavu hudobníkov vrátane charizmatickej speváčky kapiel Jasná páka a Hudba Praha Petry Studenej, jej štyri duety patria k vrcholom cédečka. Valenta má skutočne blízko k rocku, predovšetkým ako autor hudby, viaceré skladby si možno predstaviť aj v tvrdšej, naliehavejšej interpretácii. Jeho snaha neutiecť úplne z folkovej parkety má za následok, že príjemné a chytľavé skladby v niektorých okamihoch spevácky zabalansujú na nebezpečnej hrane patetizmu.
Album však pôsobí sympatickým kompaktným dojmom (pochopiteľnou výnimkou sú dve bonusové predvolebné piesne) a potvrdzuje šírku a rozmanitosť aj v strednej či staršej generácii českej folkovej scény.
