Umenie, v ktorom majú miesto aj ručiace jelene

V Nitrianskej galérii je výstava Lovu zdar!, ktorá sa vymyká tradičnému chápaniu toho, čo zaujíma kunsthistorikov.

Nie je to po prvý raz, čo je v Nitrianskej galérii výstava so zdanlivo nevýstavnou tematikou. Pred desiatimi rokmi ňou bolo Veľké mlieko (2001), ktoré objavilo poeticky uchopené podoby mlieka. Aktuálny projekt Lovu zdar! kurátora galérie Omara Mirzu predstavuje diela odvolávajúce sa najmä na poľovačky a všetko, čo s nimi súvisí. Otvára podobu súčasného umenia, kde hlavnú rolu hrá narábanie s absurditou a kde i ručiace jelene majú miesto.

Výstava na základe takejto témy vyznieva ako provokácia či nebodaj omyl kurátora. No môže byť i prejavom odstupu, snahy zámerne vybočiť z výstav, ktoré sledujú a odborne prehodnocujú vybraný fenomén či tendenciu. Odzrkadľuje jeho názor, že kunsthistória nemusí byť vedou v striktne ohraničenom chápaní a má právo na experiment a hravosť.

Výber diel od dvadsaťjeden výtvarníkov nielen od nás a z Česka, ale i z ďalších stredoeurópskych krajín – zo Slovinska, z Rakúska a Maďarska, prezrádza, že kurátor sa venoval dôslednému mapovaniu diel tejto témy. V zozname vystavených autorov sú napríklad Meliš, Kvetán, Brody či Eisenberger.

Lov, prírodu a vzťah k nej kurátor rozvinul do viacerých línií a foriem. Od objektov ako trofejí cez poľovnícke výjavy a formy krajinárskych žánrov s motívom lovu, prítomné predovšetkým v maľbách a videu, až k dielam, ktoré na tému odkazujú vzdialene.

Aj menej zorientovaný divák však ihneď nájde leitmotív projektu. Je ním (popri love) predovšetkým gýč a narábanie s ním ako s kategóriou, ktorá je v súčasnom umení už dlhodobo prítomná. Zdá sa tak, že výstava má v prvom rade balansovať na hranici medzi „úpadkovým“ a „vysokým“ umením. Diela na nej sú však skôr poukázaním na gýč ako gýčom samotným.

Obklopení dielami s loveckými motívmi sa teda musíme rozhodnúť, či budeme výstavu vnímať ako experimentálne rozvíjanie banálnej témy, kde kurátor kladie dôraz aj na provokáciu, ktorú však kumulácia množstva takýchto diel nerobí veľmi údernou.

Alebo sa nenechajte uniesť prvými dojmami a pridajte aj to, čo kurátor vedome necháva v druhom pláne, no čo je na tejto výstave naozaj dôležité. A to je fakt, že množstvo z diel odkazuje na tému konzumu, parafrázuje medziľudskú komunikáciu, vzťahy a veľa napovedá aj o postprodukcii a „kutilstve“ ako kreatívnych stratégiách súčasného umenia.