Svoj celovečerný hraný debut Peter Krištúfek postavil na ošúchanom motíve. Ale nevznikol z toho ďalší zbytočný film.
Neprístupný osamelý chlapík, ktorý aj v čase internetu staromódne ďalekohľadom nazerá susedom do okien. Na tomto motíve je postavený nový film Viditeľný svet.
Režisér Peter Krištúfek však z prevarenej nepôvodnej témy (Okno do dvora, Životy tých druhých) urobil zvláštny triler, príklad toho lepšieho, čo v našom hranom filme vzniká.
Odpudivosť aj súcit
Štyridsiatnik známy ako spisovateľ a dokumentarista odolal pokušeniu debutanta porozprávať všetko a nič. Nielenže vymyslel námet, sám napísal scenár a zložil vlastnú hudbu, ale ako režisér celú líniu s pokorou aj dodržal.
Nie každá slovenská novinka štartuje na festivale v Karlových Varoch v súťaži, nie každú recenzuje americký magazín Variety.
Český herec Ivan Trojan zahral najperverznejšiu zo svojich nenormálnych postáv a Krištúfek s ňou rozohráva zámerne riskantnú hru.
Trojanov voyeur v sebe nosí úchylku aj dávnu traumu. To prvé odpudzuje, druhé žmýka súcit. Tu nie je veľmi na výber. Buď začnete ľutovať bezcitné filmové monštrum, alebo môžete odísť z kina.
Iné obrazy mesta
Viditeľný svet je zvláštny, nenápadne štylizovaný film. Nie je to profil jedného úchyla, dokonca ani psychologická dráma. Súčasnosť je iba kulisou príbehu, ktorý by sa mohol odohrať kedykoľvek v ktoromkoľvek sídlisku.
Je však opäť príjemné vidieť v domácom filme detailne premyslený svet. Ucelenú fikciu, kde rozpráva obraz, nie uvravené dialógy, miestami odľahčenú drámu (lebo úchylka je vždy aj trochu komická), čo z mesta neuniká na vidiek a nemixuje trendové historky z veľkomesta.
Iste, chyby tu sú. Vysvetlená trauma rozpúšťa tajomstvo a miestami cítime konštrukt. Podstatné však je, čo spája väčšinu posledných domácich filmov. Stále rozprávajú neobyčajné príbehy obyčajným spôsobom.
Marhuľový ostrov, Cigán, Dom a Viditeľný svet – akoby filmári hrali na dve strany a odvážni boli skôr v detaile. Presne do miery, aby sa poučený divák neunudil a ten bežný neutiekol, že ho niečo ruší.
Príznačne tu hlavného hrdinu sledujeme nonstop v zábere, alebo sa dívame jeho hladným pohľadom. Iná možnosť nie je. Krištúfek z nás chce mať trochu voyeurov. No nie je úplne zaručené, že tento príbeh až tak veľmi fascinuje.
