SME
Pondelok, 24. január, 2022 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Bubny plné energie

Bubnovanie je všetko. Forma terapie, atraktívna aktivita, počas ktorej niekto zo seba potrebuje vydať prebytočnú energiu, iný zase nabiť sa.

Všetky rytmy pochádzajú z AfrikyVšetky rytmy pochádzajú z Afriky

Človek sa vybudí, učí sa komunikovať, počúvať. Nie náhodou sa bubnovanie stalo aj obľúbenou metódou upevňovania firemnej kultúry. Je to stará známa vec - bubnovanie je energia.

Je neskoré víkendové popoludnie. V petržalskom Zrkadlovom háji to zatiaľ nevyzerá na hudobný virvar, k večeru sa len pomaly začínajú schádzať ľudia. Vo vestibule sa medzitým rozkladajú obchodníci so stánkami, v ponuke je rôzny etno tovar. Kraľujú mu africké bubny.

Sme na prvom ročníku festivalu perkusionistov. Keď sa zo zavretých miestností začne rozliehať bubnovanie účastníkov workshopov, ponurá nálada sa ihneď mení. Priestory ožívajú divokými rytmami a zvukmi perkusií nadšencov, ktoré o niekoľko hodín vystriedajú predstavenia domácich aj zahraničných profesionálov.

Skryť Vypnúť reklamu

Stádo divokých bizónov

Uprostred sály sa začínajú zhromažďovať ľudia - mladí, starí. Obsadzujú stoličky poukladané do kruhu, uprostred ktorého stojí perkusionista Tóno Gúth. V tejto chvíli sa mení na dirigenta, zabávača a usmerňovača ľudí, ktorí sú jeho muzikantmi. Budú spolu hrať. Najprv rukami na telo, opakujúc rečňovanku, potom tlieskajú, lúskajú do rytmu, ktorý si určili a snažia sa ho udržať.

tono1.jpg

Hra sa začína. Perkusionista Tóno Gúth z Etnobubnovej školy Rytmika sa práve mení na dirigenta, zabávača a usmerňovača. Najprv hra na telo, potom prídu na rad perkusie. Rytmus a zvuky postupne vťahujú všetkých do spoločného energetického zážitku. FOTO: VLADIMÍR ŠIMÍČEK - SME

Skupina je rytmicky vyzretá, po chvíli berú všetci do rúk bubny alebo rôzne druhy ďalších perkusií, takže spoločná hra na „stádo divých bizónov“ začína naberať silu. Ľudia ihneď reagujú na zmenu Tónovho pohybu, čím sa kontinuálne mení buď rytmus, intenzita či druh zvuku.

Skryť Vypnúť reklamu

„Takouto bubnovačkou možno podporiť sociálne väzby medzi účastníkmi. Pri rôznych cvičeniach, metodikách sa spúšťajú špecificky zamerané podporné procesy,“ vysvetľuje absolvent sociálnej práce a psychológie kolektívneho manažmentu, ktorý získal skúsenosti na školeniach vo Francúzsku, Nemecku a Česku a založil občianske združenie Zvuky cez ruky.

„Existuje mnoho podobných hier s rytmikou a keď sa správne použijú, ľudia zistia, že aj oni majú rytmus, relaxujú a cítia sa dobre. Úžasné je prepojenie fyziky, matematiky, umenia, pedagogiky a duchovna."

Pet fľaše aj kvetináče

Tóno začínal pred rokmi na bubnovačkách pri Dunaji, ľudí s podobným záujmom stretával na dobrovoľníckych prácach. Postupne sa čoraz častejšie stretávali, robili rôzne workshopy, až jedného dňa, bude to onedlho desať rokov, s kamarátom Romanom Kováčom založili v Bratislave bubnovú školu. Neboli profesionálni perkusionisti, skôr hľadali priestor, kde by sa dalo stretávať aj v zime. Postupne sa bubnová škola stala ich oficiálnou obživou, robia workshopy pre verejnosť, pre organizácie, firmy, pre deti aj dospelých, hrajú podľa toho, aký cieľ si spolu stanovia - či má byť bubnovanie viac relaxačné, alebo muzikoterapeutické a podobne. Nie je neobvyklé urobiť workshop aj pre štyristo ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

„To už sa využívajú pri bubnovaní nielen perkusie, ale aj rôzne industriálne nástroje, pet fľaše či kvetináče. Podstatné je, aby si ľudia našli cestu k aktívnemu tvoreniu hudby. Rytmika je v každom človeku, v srdci, v dychu, aj tie najmenšie častice kmitajú a nič okolo nás a ani v nás nikdy nestojí. Každý človek má predpoklad začať hrať na hudobnom nástroji. A keďže, ako je známe, rytmus je srdce hudby, je dobré začať práve pri bubnovaní,“ hovorí.

V Európe je to zaujímavejšie

Bolo to niekedy v rokoch 1999 - 2000, keď sa v Bratislave začala schádzať prvá komunita ľudí, rôznych travelerov, ktorí na cestách po svete spoznali hru na etnobubny.

„Prvé bubny, ktoré sem prišli, boli africké djembe. Je to veľmi univerzálny nástroj a príjemne sa na ňom hrá. V tých časoch tu vznikli kapely Mango Molas a Mango Percussion, začínali hrať na perkusie na Poštovej ulici v Bratislave. Odtiaľ sa záujem o perkusie začal šíriť. V Česku vtedy už dávno fungovala napríklad kapela Tubabu, ktorá hrala rytmy západnej Afriky,“ hovorí perkusionista Edy Portella.

Skryť Vypnúť reklamu

edy2.jpg

Edy Portella vyrastal ako polovičný Slovák v Peru. Na Slovensku žije už dlhé roky. V Peru by mal k perkusiám prirodzene bližšie, ale z európskych fúzií v muzike má väčšiu radosť. Na snímke s brazílskym bubnom surdo. FOTO: VLADIMÍR ŠIMÍČEK - SME

Narodil sa v Peru a ako polovičný Slovák prišiel aj s rodinou ešte ako dieťa žiť na Slovensko. Rodina sa potom vrátila späť, Edy tu zostal práve preto, že sa chcel venovať perkusiám. V Peru by mal k nim prirodzene oveľa bližšie, ale v Európe sa zase spájajú rôzne kultúry a z fúzií vzniká zaujímavejšia muzika.

Hranice štátov nie sú podstatné

Perkusívne nástroje sú nástroje, na ktoré sa udiera, a tak vzniká zvuk. Je ich veľmi veľa, ich pôvod je rôzny, nie je však daný hranicami štátov. Podľa toho, kde vo svete vznikali, nezávisle od seba vznikal aj spôsob a štýl hrania, čomu sa prispôsoboval aj rytmus. Z Orientu prišiel do Európy veľmi známy nástroj darbuka, ide o bubon pohárovitého tvaru. Vyskytuje sa od Turecka až po Egypt, všade sa naň hrá podobnou technikou. K bubnom tohto typu patrí aj afganský zirbakhali, indické tumbaknari, ghumat a jamuku či japonský shuhai-gata-katamen-daiko.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedným z najpoužívanejších u nás je djembe. Bubon pochádzajúci zo západnej Afriky, z Mali, sa podobá na bongo, ktoré je zase zložené z dvoch malých bubnov pripojených k sebe. V Európe i Amerike sa s djembe začali ľudia oboznamovať v polovici 20. storočia, keď prvé africké skupiny začali so svojou hudbou cestovať po svete. Djembe sa vyrába v menších aj väčších veľkostiach, telo je vyrobené z tropických stromov, koža väčšinou z antilop a hrá sa naňspravidla dlaňami a prstami.

Svet Latinskej Ameriky

„Aj Latinská Amerika bola veľmi ovplyvnená Afrikou, bubny prišli s otrokmi v čase, keď sa dobýjal americký kontinent,“ hovorí o pôvode perkusií Edy Portella. Južnejšie, v jeho rodnom Peru, je najstarším a v súčasnosti asi najpopulárnejším perkusívnym nástrojom cajon, v prepise kachon. Ľudia mu hovoria vtáčia búdka, je to vlastne drevená debnička, ktorá má namiesto blany tenšiu drevenú preglejku, po ktorej sa búcha. Je nastavená tak, že má basové aj výškové zvuky.

Skryť Vypnúť reklamu

Vznikla preto, že španielski dobyvatelia zakazovali hrať na pôvodných bubnoch s koženými blanami, videli v tom šamanizmus. Všetko s koženou blanou bolo zakázané, tak si vymysleli tieto debničky. Podobný nástroj cajitas existuje aj na Kube. Pôvodom európsky najznámejší perkusívny nástroj je zase írsky bodrum s keltským pôvodom - u nás na ňom hrávajú napríklad členovia skupiny Keltic.

„Klasická perkusívna súprava, ktorá funguje v kapele popri hráčovi na bicie, obsahuje hlavne latinskoamerické kongo, bongá, timbales a rôzne šejkre. Taká súprava okrem iného aj vyzerá dobre, vidíte ju dnes už v každom klipe,“ vraví Portella, ktorý sa živí ako profesionálny perkusionista.

K slovu sa dostáva živočíšno

„Záujem o bubnovanie na djembe u mňa dozrieval dlhšie," hovorí Simona, ktorá navštevuje kurz Etnobubnovej školy. Najprv začala len tak relaxačne, potom sa prihlásila na kurz rytmiky. Podstatnejšie než úroveň techniky alebo znalosť rytmov je pre ňu pocit.

Skryť Vypnúť reklamu

„Sama na sebe som si začala uvedomovať, že každý človek má prirodzene vlastný rytmus, úplne jedinečný. Pri bubnovaní v skupine je fascinujúce, že človek sa môže naladiť na ostatných, zladiť sa s nimi a pritom ostať aj v komunikácii so sebou samým. Pre mňa bubnovanie znamená hlavne spôsob, ako počúvať seba samu, ako precítiť súznenie s rovnako naladenými ľuďmi, spoznať iné rytmy a prejaviť sa aj inak než len slovami. Bubny sú pre mňa inšpirácia, zábava a nekonečná možnosť stále sa zdokonaľovať.“

Zuzana, naopak, nikdy nebubnovala, no na rytmy perkusií tancuje brušné tance. „Priťahuje ma na tom tá úžasná energia. Vlastne aj šamani používali bubny ako spoluprostriedok na liečenie. Rozoznieva to také živočíšno v človeku, čo sa dnes už málokedy dostane k slovu,“ hovorí o svojich emóciách.

Skryť Vypnúť reklamu

U slovenčinárov

„Som Thierry, rastaman, čo znamená, že neuznávam súťaživosť a všetko, čo s tým súvisí. Každá hranica na svete je len jedným z dôsledkov súťaže,“ víta nás výkladom svojej životnej filozofie perkusionista Thierry. Navštívili sme ho v jeho skúšobni v podzemných garážach v centre Bratislavy. Tu prijíma ľudí na kurzy bubnovania aj skúša so známou kapelou Thierry and friend. Hranice neuznáva, hlavne v Afrike, preto nikdy nehovorí o tom, z ktorej africkej krajiny pochádza. „Som z afrického lesa, akurát žijem tu, u slovenčinárov. Prijímam lásku a slobodu,“ vyhlasuje.

thierry4.jpg

Thierry „z afrického lesa" miluje eufóriu, ktorú mu bubnovanie prináša. Zahrá si rád s hocikým, kto má chuť sa odviazať. FOTO: VLADIMÍR ŠIMÍČEK - SME

Thierryho život je bubnovanie. „Je to brutálna energia," vraví a už len pri rozhovore s ním je to evidentné. Dôležité je preňho nie hrať presne podľa pravidiel a drviť sa takty a doby, ale povedať si také to magické pa-ta-pu, spojiť sa s ním bubnom a otvoriť sa, prejaviť sa, hoci aj tancovať, skúšať, čo všetko sa s hudbou dá robiť. „Mnohí sa najprv hanbia a o chvíľu už tancujú, to je také príjemné!“

Skryť Vypnúť reklamu

Pri otázke, na akom bubne je najlepšie začať, majú lektori podobný názor: na tom, ktorý vás osloví, na ktorom chcete hrať, nielen podľa tvaru či zvuku, ale aj podľa toho, či ho chcete pri hraní držať pod pazuchou, medzi stehnami alebo ho mať na stojane. My máme doma djembe. Ideme to teda skúsiť na ňom.

„Zahraj rytmus, aký chceš,“ vraví Thierry. Vezmem teda bubon prvý raz medzi stehná a dám prvý rytmus, ktorý mi v tej chvíli napadne. Thierry sa o chvíľu pripája a bubnujeme spolu, on sa púšťa do ďalších variácií, ja sa nesmelo držím toho svojho. Takto sa dá podľa neho bubnovať aj celý deň, skúšať, odovzdávať si navzájom energiu a podávať ju aj ďalej, robiť stále smelšie kúsky. Miluje eufóriu, ktorá vládne počas bubnovania, môže si s ním zahrať kedykoľvek hocikto. My už máme dohodnuté ďalšie stretnutie.

Skryť Vypnúť reklamu

dvojitykubanskybongo.jpg

Dvojitý kubánsky bubon bongo.

djembe.jpg

Djembe - jeden z najrozšírenejších bubnov u nás, pochádzajúci zo západnej Afriky



kubankseconga.jpg

Kubánske congá, pôvodom z Afriky.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Viac ihrísk aj bylinkových záhrad vo vašom okolí.
  2. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  3. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  5. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  6. Mecom ide na zelenú
  7. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  8. Marrákeš je červená perla Maroka
  9. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  10. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  1. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  2. Viac ihrísk aj bylinkových záhrad vo vašom okolí.
  3. Plánujete kúpu nehnuteľnosti ? Správajte sa ako investor
  4. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  5. Ak sa chcete zotaviť po Covide, zamerajte sa na podporu zdravia
  6. Union prichádza s novinkami pre diabetológov
  7. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  8. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  9. Ekologicky sa zeleniť je časom overený hit
  10. Pripomíname dôležitý dátum –31. januára 2022
  1. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 7 796
  2. Predplatné SME.sk len za 29 eur 5 014
  3. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 4 781
  4. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 3 699
  5. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 3 460
  6. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 3 176
  7. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 2 731
  8. Marrákeš je červená perla Maroka 2 513
  9. Mecom ide na zelenú 2 117
  10. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny 1 246
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Igor Matovič (OĽaNO) sleduje tlačovú konferenciu Roberta Fica (Smer)

S výdavkovými limitmi by na pomoc bolo viac peňazí.


10 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Prečo Microsoft kupuje spoločnosť Activision Blizzard.


a 2 ďalší 6 h

Neprehliadnite tiež

Skupina Ventures.

Wilson zomrel vo veku 88 rokov.


TASR 12 h
Jiří Plachý.

Plachý daboval Jeana Rena či Jackieho Chana. Zomrel vo veku 75 rokov.


TASR 21. jan
Hviezdna dánska herečka Trine Dyrholm vo filme Margrete - Kráľovná severu.

O veľkom tajomstve dejín.


21. jan
Nórska herečka a speváčka Astrid S.

Svadba nie je zmyslom života, hovorí Astrid S.


20. jan

Blogy SME

  1. Adriana Boysová: Kultúra zomrela! Nech žije kultúra!
  2. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  3. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  4. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  6. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  7. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  8. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  1. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta? 14 132
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 12 359
  3. Vanda Tuchyňová: Primátor chce ukázať rešpekt a silu, Žilinu však obracia smerom k Jánovi Slotovi ! 6 117
  4. Michal Porubän: Tak si tu žijeme - poslanec Blaha je zaočkovaný a Žilinka nechce zverejniť zmluvu čo podpísal v Rusku :) 5 889
  5. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 5 177
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: 21. Posledné razy, ktoré mi zlomili srdce 4 491
  7. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 3 491
  8. Daniel Bíro: 10 zaujímavostí, o ktorých ste, možno, nevedeli 2 976
  1. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  2. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  3. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  4. Matúš Sarvaš: Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
  5. Valentína Sedileková: Podcast, ktorý vám odhalí svet ľudí s poruchami príjmu potravy
  6. Katarína Pázmányová: Je spoločná manželská posteľ pilierom dobrého manželstva?
  7. Pavol Koprda: Erik Kaliňák používa rovnaké metódy ako Blaha. Verili by ste jemu alebo vedcom? (rozbor videa)
  8. Milota Sidorová: Muži sa boja napadnutia, ženy znásilnenia. Bezpečnosť v meste sa týka všetkých
Skryť Zatvoriť reklamu