Mesiac fotografie vlani predstavil dvadsať rokov slovenskej fotografie. Tento rok je v rovnakých priestoroch bratislavského Domu umenia výstava s podobným názvom aj črtami – Mladé médium ukazuje tvorbu Katedry fotografie a nových médií VŠVU, ktorá vznikla pred dvadsiatimi rokmi. Pri jej vzniku stál ĽUBO STACHO, ktorý hovorí, že dobrú fotografiu urobí iba profesionál, lebo má jej víziu v hlave skôr, než stlačí spúšť, „dobrá fotka sa môže podariť aj amatérovi, ale je to skôr vec náhody“.
Čo bolo pohnútkou na založenie katedry fotografie?
„Pred novembrom Slováci študovali fotografiu na pražskej FAMU, za komunizmu to bola asi najliberálnejšia škola v celom Československu a som hrdý, že som ju absolvoval. V českom prostredí som však vždy cítil to: Vy ste tí mladší bratia, nemáte našu tradíciu. Chcel som ukázať, že vieme viesť štúdium fotografie aj u nás.“
Ako ten vznik prebiehal?
„V roku 1990 som na VŠVU vyhral konkurz na miesto vedúceho ateliéru konceptuálnej fotografie na katedre maľby. Na porade pedagógov, krátko po vypísaní prijímačiek na všetky existujúce odbory, som trval na prijímacích pohovoroch aj pre fotografov. Moju požiadavku podporil Rudo Sikora. Vtedajší rektor Jozef Jankovič ju akceptoval a dodatočne boli vypísané prijímačky aj na fotografiu. Práve to považujem za oficiálny vznik štúdia fotografie na VŠVU.“
Nechýbala nám história štúdia fotky, osobnosti?
„Vysoká škola výtvarných umení existovala od roku 1949 a každý výtvarný odbor tam začínal fungovať podobnou cestou ako fotografia. Tradícia medzivojnovej stredoškolskej Školy umeleckých remesiel, kde sa učila fotografia, bola veľmi dobrá. Pokusov o založenie školy bolo viacero. Napríklad na VŠMU sa o to pokúšala Milota Havránková, ktorú som v roku 1991 prizval na spoluprácu a ona to prijala.“
Mladé médium - Krajina: Ján Kekeli, Vizuálne premeny , 2011
Mladé médium - Projekty: Zuzana Kmeťová,42g, Bakalárska diplomová práca
Aká bola tvorba prvých študentov?
„V 90. rokoch bola celá škola inšpirovaná najmä konceptuálnym umením. Klasické fotografické školy v Čechách dbali najmä na čistotu média, na kvalitu remesla, čomu sme my až takú veľkú pozornosť neprikladali, a preto sme z ich pohľadu vyzerali ako outsideri. Bolo to zapríčinené aj naším zlým technickým vybavením. Išlo nám hlavne o obsah a myšlienku. Neskôr však vývoj ukázal, že svetová fotografická scéna prekročila vlastné hranice a začala experimentovať smerom k inštalácii, konceptu, performance a happeningom.“
Nebáli ste sa, že vás pedagogické pôsobenie pripraví o čas na tvorbu?
„Môj priateľ Vladimír Vorobjov robil všetko pre to, aby vzdelával mladých vo fotografii – a ja som sa rozhodol ísť rovnakou cestou. Ešte pred novembrom som pôsobil ako metodik pre amatérsku fotografiu v MDKO a dramaturg fotografickej galérie Profil. Zároveň ma hnala už spomínaná skúsenosť z Čiech, kde som pociťoval, že nás vnímajú ako slabších. Snaha ukázať, že nie sme horší, ale len iní, bola nesmierne silná.“
Akých ilúzií vás vedenie katedry zbavilo ?
„Bol som idealistom. Mám rád spravodlivé riešenia a občas som mal pocit, že na katedre nefungovali. Dokonca som na semester musel odísť. Verím, že sme sa poučili. Po týchto skúsenostiach sa radšej vzdávam osobných ambícií a ide mi o to, aby katedra ako celok bola úspešná. Všetko je hlavne o komunikácii a o tom, či vieme veci riešiť kompromisom a či vôbec veci riešiť chceme.“
Jakub Šipoš, panoráma výstavy Mladé médium, Dom umenia Bratislava
Absolventi Katedry fotografie a nových médií v Dome umenia.
Čo musia alebo – čo by mali vedieť tí, ktorí sa hlásia na štúdium fotky?
„Stále trváme na tom, že uchádzač musí ovládať analógový proces - vyvolávanie čiernobielej fotografie. Iné školy od toho upustili. Pripúšťam, nájsť tmavú komoru a naučiť sa to, nie je jednoduché. Možno sme preto v miernej nevýhode, ale na druhej strane, to úžasné tajomstvo zjavovania sa obrazu vo vývojke je fantastické. Premýšľame však, že tú podmienku zrušíme.“
Neklesne tým náročnosť?
„Preto nad tým uvažujeme tak dlho - rozdiel medzi profesionálom a amatérom je totiž v hĺbke poznania fotografického média. Poznať tajomstvo vzniku obrazu vo vývojke dáva človeku nadhľad. Klasické fotografie majú stále väčšiu hĺbku a počet poltónov, zberatelia viac oceňujú práve takéto obrazy. Paradoxom je, že mnoho terajších študentov fotí práve na analóg a nie je im ľúto času ani peňazí, ktoré investujú.“
Dá sa odhadnúť, kto bude dobrý fotograf?
„Áno aj nie. Niekedy už po úvodných rozhovoroch vidíme, že človek, ktorý pred nami stojí, nie je náhodný záujemca, ktorý v skutočnosti nevie, čo so životom, ale že je to telom i dušou fotograf. K talentu však treba aj pracovitosť a vytrvalosť a tá sa za chvíľu zistiť nedá. Preto sú aj takí, ktorí k svojej dokonalosti dospeli húževnatosťou.“
Mladé médium – Projekty: Ján Šipöcz, Mesto ako ateliér
Mladé médium – Projekty: Ivana Osuská, Všednosti ,2011, Bakalárska semestrálna práca
Čo je výnimočnosťou profesionálnej fotografie?
„Digitalizácia priniesla pocit, že každý vie fotiť. Podnikatelia neobjednávajú špecialistov, proces fotografovania je zúžený do nástroja fotoaparátu. Ale fotografia nie je o tom, že niekto vie stlačí spúšť – to je veľký omyl. Fotografia je o tom, že niekto má v hlave víziu obrazu, ktorú potom hľadá v skutočnosti a spúšť stláča, až keď je táto vízia naplnená. Obraz totiž musí mať obsah a filozofiu, dobrá fotografia nie je náhoda, ale výsledok procesu tvorby.“
Uplatnia sa absolventi?
„Tí špičkoví, ako napríklad Petra Bošanská, Šymon Kliman, Martin Tiso, Ivana Šataník Lipovská, Boris Németh, Matúš Zajac a ďalší, sa dokážu fotografiou profesionálne nielen uživiť, ale ďalej rozvíjajú aj svoje umelecké projekty. Veľa ďalších učí a popritom sa venuje vlastnej tvorbe, napríklad Jana Hojstričová, Jana Kirschnerová, Petra Cepková, Silvia Saparová, Jaro Žiak, Tomáš Agat Blonski, Marko Horban a ďalší. Zároveň sa môžu stať art direktormi, obrazovými redaktormi, pracujú v reklamných agentúrach pri vytváraní vizuálov.“
Čo vie slovenská fotografia ponúknuť?
„Mcdonaldizácia umenia nikoho nezaujíma. Jedine to, čo je vzácne, je aj zaujímavé. Úspešní sú tí, ktorí sú jedineční. Máme tvorcov, ktorí sa nehanbia za to, odkadiaľ pochádzajú, a vedia vyťažiť z nášho regiónu, z tradícií, ktoré nie sú zglobalizované, ako to robia napríklad Robo Kočan alebo Magda Stanová, ktorých tvorba je známa v medzinárodnom kontexte.“
Mladé médium – Dokument: Martin Kleibl , Susedia, 2010, Dotykový displej, 25 Ā~ 30 cm
Mladé médium – Portrét: Tomaš Agat Blonski , My sme, 2001, Magisterská diplomová práca
Mladé médium – Koncept/Inštalácia: Táňa Takáčová, 5F,2010, Bakalárska práca
Čo bolo príčinou nízkeho záujmu o dokumentárnu fotografiu v 90. rokoch?
„Klasický dokument u nás učil Jindřich Štreit a nikto si vtedy neuvedomoval, čo to znamená. Dokument bol študentmi vnímaný ako čosi podradné. Škola bola viac o voľnom umení, o výtvarných projektoch reflektujúcich vlastné vnútro. Dokument so silným obsahom a humanistickým posolstvom nebol a možno ani dodnes nie je docenený. V poslednej dekáde sa dokumentárna fotografia stala oveľa subjektívnejšia, začali sa v nej riešiť výtvarné problémy, zasiahol ju koncept a inscenácia. Už sa od dokumentu nevyžaduje objektivita v klasickom ponímaní. A týmto sa stal pre mladú generáciu pútavým, jeho obsah je aj v subjektívnom vnímaní silný.“
Minulý rok ste mali v Banskej Bystrici „predpremiéru“ terajšej výstavy Mladé médium, čím sa výstavy odlišujú?
„Pôvodne mal byť v Bystrici prezentovaný iba prierez tvorby ateliéru, ale najmä možnosti priestoru ukázali, že bude lepšie urobiť prierez dvadsiatimi rokmi celej katedry. Bola to dobrá príprava na terajšiu výstavu. Je mi iba trochu ľúto, že niektoré práce z 90. rokov chýbajú, lebo sa nezachovali. Vznikla však výstava a najmä obsiahly katalóg, pri ktorom mi veľa pomohla aj Michaela Paštéková. Myslím, že celý projekt Mladé médium, ktorý tvorí výstava v Dome umenia, v galérii Medium, medzinárodné sympózium a tvorivá dielňa, ktorej šéfoval Jindřich Štreit, je komplexným obrazom dvoch desaťročí výučby fotografie u nás."
Mladé médium – Portrét: Lucia Stráňajová, Lets play, Eve! , 2009
Mladé médim – Laboratórium: Marko Horban, Ani žena ani muž, 2004, Bakalárska práca