h hudobných diel.
Philip Glass sa do širšieho povedomia poslucháčov dostal cez filmovú hudbu. Glassove minimalistické kompozície zazneli napríklad vo filmoch Powaqqatsi, Naqoyqatsi, Kundun, Truman show, Hodiny, Zápisky o škandále, či Iluzionista, pričom viaceré z nich získali niekoľko prestížnych filmových cien a nominácií, vrátane niekoľkých nominácií na Oscara. Zaujímavý dokument o Glassovi nakrútil režisér Peter Greenaway. Operná tvorba Philipa Glassa nie je na Slovensku veľmi známa, aj keď podľa skladateľa Mareka Piačeka komponuje Glass opery od začiatku svojej kariéry. „Azda prvou bola experimentálna opera Einstein na pláži, druhou práve Satyagraha a trilógiu opier, ktoré sa venujú významným osobnostiam uzatvára Achnaten,“ hovorí Piaček. „Tieto tri opery sú hudobne aj divadelne výnimočné a v dejinách hudby jedinečné. Glass často spolupracuje s Robertom Wilsonom. Einstein je novátorská, nezvyklá experimentálna opera, ktorá posunula vývoj žánru veľmi dopredu. Einstein nebola klasická opera v pravom slova zmysle, Satyagraha a Achnaten takými už sú. Odvtedy Glass napísal množstvo opier rôzneho rozsahu, niektoré sa uviedly aj u nás, resp. v Česku. Spomeňme Pád domu Usherovcov, ktorý v Bratislave pred časom predviedol Agon Orchestra. Tie menšie opery už nie sú až také zaujímavé ako trilógia, spomeňme azda ešte Civil Wars, ktoré písal pre Rím a tá opera je krásne verdiovská. Keď som písal operu Posledný let, myslím, že práve Civil Wars mi boli akýmsi náznakovým predobrazom...“.
Príbeh opery Satyagraha hovorí o významných momentoch života duchovného a politického vodcu hnutia za nezávislosť Indie Mahátmu Gándhího. Opera je celá spievaná v sanskrte, v ktorom Satyagraha znamená „sila pravdy“. „Satyagraha patrí do obdobia, ktoré bolo azda vrcholom Glassových "minimalistických" skladateľských postupov. Je to kvintesencia toho najlepšieho v Glassovej hudbe. Ak treba z jeho tvorby niečo počuť, tak to sú Photographer, Satyagraha, či husľový koncert (ten zaznie čoskoro v Slovenskej filharmónii). Hudba zo Satyagrahy je taká dobrá, že ju prepracovanú pre klavír a sláčiky možno počuť dokonca aj v hudbe k filmu Hodiny,“ pripomína skladateľ Marek Piaček, podľa ktorého je ale termín minimalistická opera zavádzajúcim pojmom. „V hudbe ide o žáner, ktorý sa nazýva rôznymi menami, azda najvýstižnejší je repetitívna hudba, pretože štrukturálne ide o hudbu, ktorá využíva pri svojom vývoji postupy opakovania, repetícií,“ upresňuje Piaček. „Slovo minimalizmus nám azda hovorí len to, že pri tvorbe dlhého úseku hudby bolo použité minimum materiálu. Istým veľmi charakteristickým javom minimalistickej hudby je jej hedonickosť, táto hudba - povedané veľmi zjednodušujúco - do istej miery vznikla ako reakcia na zložitú hudbu darmstadských skladateľov, a vo všeobecnosti je považovaná za poslucháčsky veľmi prítulnú. Okrem Glassových rozhodne odporúčam aj moju obľúbenú Nixon in China alebo Death of Klinghoffer od Johna Adamsa.“
Opera Satyagraha mala premiéru 5. septembra 1980 v holandskom Rotterdame. Vizuálny ohňostroj tejto Glassovej opery sa vracia na javisko newyorskej Metropolitnej opery druhýkrát a to v novej inscenácii režiséra Phelima McDermott a scénografa Juliana Croucha. Za dirigentský pult sa postaví Dante Anzolini, ktorý v Met viedol aj jej premiéru. Rolu Gándhího opäť stvárni americký tenorista Richard Croft, slečnu Schlessenovú Rachelle Durkin, Kallenbach Kim Josephson a pársího Rustomjiho Alfred Walker. V Divadle Aréna ju diváci uvidia v sobotu 19. novembra 2011.
Autor: Zdroj: Mariana Jaremková
