„Navrhol som si veľkú líšku, ktorá varí v dvoch hrncoch, kde plávajú loďky a veľmi sa z toho teším. Chvíľu ma lákalo namaľovať ju v sivých tónoch, ale povedal som si, že sa na to vyspím a urobím ju radšej staroružovou,“ hovoril pohrúžene Erik Šille o obraze, ktorý by ako prvý vlastný mal visieť u neho doma. „Vyspal som sa a chcel som síce vybavovať čosi iné, ale vrátim sa do ateliéru a pôjdem na to,“ dodal.
Chodí tam vraj ako do roboty, vstane, oblečie si montérky a vracia sa, až keď nevládze. Ružová líška začína opätovné farebné obdobie. Posledný rok u neho prevládali temnejšie tóny, čo bolo vidno aj na výstave v bratislavskej galérii Krokus. „Objavil som čaro grafitovej farby – sivočiernomodrej. Zamiloval som si ju. Ale súviseli s ňou aj stále hlbšie témy fašizmu, rasizmu či životných strát rôzneho druhu, ktoré u mňa pretrvávajú. Urobil som sériu epitafov k rôznym udalostiam. Napríklad ma zaujala strata identity slovenských miest – mnoho ľudí hovorí o niekdajšej výstavbe panelových domov ako o architektonickom barbarstve – ale to, že dnes si pod nosom staviame obrovské hypermarkety – to sa zdá v poriadku,“ vraví. „Cítil som však, že musím načas vystúpiť. Všeobecne mám sklon k temnejším prúdom a mohli by ma zomlieť, navyše mi už chýbala divokosť, s akou som kedysi narábal s farbami.“
Popri tom, že stále maľuje (a varí), stíha aj vystavovať - koláže fotografií sú práve v bratislavskej Galérii 19 a nedávno sa v Artotéke skončila aj výstava kresieb a skíc. Na budúci týždeň otvára ďalšiu v Turčianskej galérii v Martine, kde bude okrem nových vecí aj búdka pre vtáčiky v podobe detskej rakvičky.
S búdkami pracuje dlhšie, upravuje ich, maľuje a rozmýšľa, prečo vtákom, ktoré sú tu milióny rokov, vyrábame čosi, čo je im zrejme veľmi neprirodzené. „Ale vlastne aj človek často ide k niečomu, čo je mu neprirodzené, či dokonca zničujúce, a predsa ho to neodradí,“ hovorí.
Občas sa vraj bojí toho, že vyhorí a nebude schopný ani sám seba prekvapiť. „Mal som už obdobie, keď som si hovoril, že opakovaný fór už nie je fór. Ale zatiaľ u mňa stále existuje fascinácia – nadchýnajú ma maľby iných a maľba ako médium – a to ma zachraňuje.“
