Začiatkom 90. rokov sa nediali veľké veci len v politike, ale aj v hudbe. Okrem mladých amerických skupín zo Seattlu sa o ne postarala aj írska štvorica U2. V týchto dňoch uplynulo dvadsať rokov od vydania jej legendárneho albumu Achtung Baby.
Nechýbalo veľa a spolu s komunistickými režimami vo východnej Európe mohli skončiť aj U2. Pritom kapela po albumoch Joshua Tree (1987) a Rattle And Hum (1988) navonok pôsobila, že sa jej až nenormálne darí – predávala milióny albumov, hrávala na veľkých štadiónoch.
Ako komplikovane sa rodil jej nový projekt, ktorý vyšiel 18. novembra 1991, ukazuje dokument From the Sky Down. Nadčasovosť Achtung Baby potvrdzuje aj jeho reedícia a album coververzií s niekoľkými slávnymi menami.
Začiatok namiesto konca
Achtung Baby je s 18 miliónmi jednou z najpredávanejších nahrávok U2, čo je vzhľadom na ich odvážne experimenty so zvukom a s aranžmánmi neuveriteľné číslo. Kolekcia dvanástich pesničiek sa však rodila veľmi ťažko. Ako ukazuje film From the Sky Down, U2 prežívali veľkú krízu, hudobnú aj osobnú.
„Osemdesiate roky sme strávili hádzaním kameňov na ostatných ľudí, potom sme začali mieriť sami na seba,“ vraví Bono a neskôr dodáva, že to bola zrada princípu kapely ako tímu. Každý z nich bol niekde inde, počúvali inú hudbu od klasického rocku cez elektroniku až po nemecké industriálne kapely, The Edge sa ešte navyše rozvádzal. Mohol to byť úplný koniec, no stal sa z neho nový začiatok.
Jasne to vidno v scéne, kde sa púšťajú pôvodne štúdiové záznamy. Skupina pracuje na pesničke Mysterious Ways, keď odrazu gitarista zahrá štyri akordy.
Producent Brian Eno odporučí oddeliť ich, Bono vytiahne akustickú gitaru, improvizuje slová a v priamom prenose vidíte rekonštrukciu vzniku hitu One.
Skladba po skladbe
To bol kľúčový moment, ktorý zachránil celú nahrávku. Režisér Davis Guggenheim sa poznal s gitaristom U2 od dokumentu It Might Get Loud a keďže si získal aj dôveru ostatných členov kapely, mohol ísť s nimi do starého štúdia v Berlíne a dostal aj unikátne archívne zábery.
From the Sky Down však nie je film iba o jednom albume, ale trochu aj o histórii tejto kapely. Na jednej strane je to dobre pre tých, ktorí U2 príliš nepoznajú, fanúšikovia by však určite ocenili viac materiálu týkajúceho sa Achtung Baby.
Do filmu sa dostalo priveľa záberov z Berlína, napríklad scéna s tvrdým policajtom je mrazivá. Ešte zaujímavejšie by však boli nejaké minúty z festivalu v Glastonbury, kde kapela tento rok odohrala premiérový koncert, ktorého prvú časť tvorili práve skladby z albumu Achtung Baby, alebo príbeh o ukradnutí demonahrávok, ktoré sa s názvom Salomé Sessions stali najcennejšou neoficiálnou nahrávkou U2.
Päť rôznych reedícií
Keď The Edge hrá krásnu akustickú verziu Love Is Blindness alebo Bonovi prehráva pesničku So Cruel, ktorá je tiež o dosť odlišná od tej z albumu, pochopíte, že najsilnejšie hudobné nápady sú také, ktoré znesú rôzne aranžmány.
Takých je na Achtung Baby viacero, dokonca pre mnohých je to nahrávka bez slabého miesta.
Môžete si ju kúpiť v piatich rôznych reedíciách s rôznymi bonusmi, ešte ďalej zašiel časopis Q, ktorý album nechal nahrať skladbu po skladbe rôznym hudobníkom.
Názov AHK-toong BAY-bi Covered nepôsobí síce veľmi lákavo, Trent Reznor, Depeche Mode, Patti Smith, Jack White či Snow Patrol sa však s nahrávkou írskej štvorice pohrali veľmi zaujímavo.
