Získala veľa zahraničných ocenení, je aj držiteľkou Českého leva za scenár a za najlepší film. Napísala scenár k filmu Lidice, jeho réžiu však musela pre zdravotné problémy odmietnuť. Svoj nateraz posledný projekt Perfect Days nakrútila ALICE NELLIS podľa divadelnej hry, ktorá sa v jej réžii hrala sedem rokov v pražskom Divadle Na zábradlí. Teraz beží v našich kinách.
Chceli ste urobiť komédiu či tragédiu?
Tento film je o žene, ktorá zistila, že možno to najdôležitejšie v živote premeškala a ktorá urobila niečo, za čo sa veľmi hanbí pred svojou kamarátkou. Nemá partnera, túži po dieťati, zomrie jej mama, s ktorou sa rozhádala. Ak by ste o tom všetkom natočili veľmi vážny film, odídete z kina s úplnou depkou. Hoci sa tieto veci týkajú mnohých ľudí, poplakávať nad nimi nepomôže. Autorku pôvodnej hry Liz Lochheadovú mám rada aj preto, že sa na smutné veci pozerá s nadhľadom.
Dala vám pri prepisovaní voľnú ruku?
Je to veľkorysá žena, nestráži si každé slovo. Už keď bola v Prahe na divadelnej premiére, vtipkovali sme o tom, prečo z témy neurobiť aj film.
V Británii o text neprejavili filmári záujem?
Sú predané práva pre BBC, ktoré si zvykne kupovať slávne hry, potom však často zostávajú ležať. S producentom Rudom Biermannom sme uvažovali aj o filme v angličtine, mali sme dokonca prisľúbených hercov, napríklad Daryl Hannah (Kill Bill) na hlavnú postavu. Ale britskí koproducenti mali problém s hlavnou hrdinkou. Staršia žena, ktorá chce mať sama dieťa, to nie je ten najkomerčnejší model. Aj niektoré iné témy sú tam takmer tabu, prinajmenšom nie veľmi populárne. Ale teraz sa ozvali, že sa prídu pozrieť, či by bolo možné urobiť z nej sympatickú hrdinku.
Máte pocit, že sa vám to podarilo?
Nechcela som ju robiť sympatickou, ale živou, a takou určite je. Mne sympatická je, a či aj iným?
Bola Ivana Chýlková vašou prvou voľbou na túto postavu?
Pre mňa je ideálnou predstaviteľkou. Verím jej, že by mohla byť kaderníčkou, aj to, že robí reláciu pre televíziu, aj to, že je to žena, ktorá chce milovať. Vedela som, že nemôžem zobrať do filmu pôvodné divadelné obsadenie. Zuzana Bydžovská bola v tejto postave vynikajúca, ale každé prostredie má iné prostriedky. Ona ich má adekvátne tomu divadelnému, nedalo by sa to zmeniť.
Mohol by sa film dostať do zahraničnej distribúcie?
Dosť o tom pochybujem, nie je na to tradícia. Úprimne povedané, kedy ste napríklad videli albánsky či bulharský film vo vašej distribúcii? A tiež existujú a sú výborné. Je to asi prirodzené, my sa nezaujímame o Bulharsko, Angličania sa nezaujímajú o nás.
Po Mamas & Papas ste sa opäť vrátili k téme materstva. Prečo?
Je to jedna z tých dôležitých tém, ktorú riešite, či sa už rozhodnete deti mať, alebo nemať. V súčasnosti sa mení model rodiny, nie je jasné, či by sme mali mať deti skoro a až potom začať riešiť materiálne zabezpečenie, alebo naopak, či ich mať sama, alebo s niekým. Možností je veľa, je ťažké zorientovať sa v nich. Hrdinka filmu je zbavená vonkajších ekonomických tlakov, ale práve to ukazuje, že tento problém je oveľa hlbšie v nás.
Prečítajte si - recenzia na film Perfect Days.
Neočakávate negatívne reakcie na rozhodnutie ženy mať dieťa sama?
Reakcie môžu byť rôzne, ale nič nezmenia na živote, ktorý žijeme.
Ale reklama na tradičnú rodinu to nie je.
Tradičných rodín okolo seba vidím veľmi málo, tie boli do značnej miery založené na ekonomickej závislosti, čo riešilo rôzne situácie. Ak je dnes žena schopná uživiť dieťa, má iné nároky na partnerský vzťah. Teraz sa zas od nej očakáva, že bude chodiť do práce a postará sa aj o domácnosť a to nie je ľahké.
Veľmi otvorene hovorí o partnerstve gejov a osamelých žien. Ako to podľa vás funguje?
Má to svoju logiku, tieto dve skupiny sa v istom období prirodzene dopĺňajú. Väčšina vašich heterosexuálnych priateľov má rodinu a nepozvete si predsa do spoločnosti manžela svojej priateľky. Navyše, s priateľmi, ktorí majú deti, sa míňate aj pri témach, ktoré vás zaujímajú. Keď to Liz pred pätnástimi rokmi písala, v Škótsku už bola situácia, keď homosexualita nebola tabu, ale nebola ešte braná ani ako niečo prirodzené. Nastal čas, keď sa táto diskusia môže otvoriť aj v Čechách. Takýto človek je iný, ale nie lepší alebo horší. Zobrazenie homosexuála už nie je škandálom a nemusí byť ani klišé.
Poniektorí okamžite označili za nerealistický vzťah, ktorý sa vyvinie medzi 45-ročnou ženou a mladým čašníkom.
Nie je to dobrá správa pre mužov, ale je to realita. Ženy tiež nemajú radosť, ak si muži nachádzajú dvadsaťpäťročné kočky. Ani sama hrdinka si nemyslí, že to je riešenie, ale ak máte 45 rokov, máte plno energie a ste pekná a ak sú muži vašej vekovej kategórie zadaní alebo vo veľmi zložitej situácii, s ktorou nechcete mať nič spoločné, čo vám zostáva? Ak má muž 35 rokov, chce si založiť rodinu, nebude si nič začínať so staršou ženou. Ak má dvadsaťpäť, je ešte slobodný a často ho niečo podobné láka. Na tom nie je nič čudné, len v tom nemáme u nás tradíciu.
Prekáža vám, keď dostane film nálepku bulvár alebo mainstream?
Liz Lochhead je v Škótsku veľmi cenenou autorku, jej hry sa vnímajú ako vysoký žáner. Ak sa to na Slovensku nazýva bulvárom, to už našťastie nie je moja starosť. Ja sa len snažím nájsť pravú formu pre tému, o ktorej hovorím.
Ktorá téma zaujíma vás osobne?
Snažím sa písať o tom, čo poznám. Mala som síce chudobné detstvo, ale do istej miery ma baví viac vyjadrovať sa k dobe, v ktorej žijem teraz. A my sa máme veľmi dobre. Je tu síce aj vrstva, ktorá sa má zle, ale ak budem o nej písať, len si budem vymýšľať nejaké klišé, ako si predstavujem, že takíto ľudia žijú. Stále sa držíme toho, že všetky filmy musia byť ako Pelíšky, existuje tu tendencia pozerať sa filmami naspäť. Mňa však baví zaujímať sa o témy, ktoré si ešte málokto všíma.
Napríklad?
Napríklad že aj keď máte byt a kariéru, nemusíte byť šťastná. Nová realita, ktorá prináša nové problémy.
A priateľstvo? To si tiež málo všímame?
Priateľstvo je veľmi dôležité, lebo nie je založené na výlučnosti ako partnerský vzťah. Ak máte jedného priateľa, nemusíte kvôli nemu opustiť toho druhého. Partnerov väčšinou človek mení podľa toho, ako sa mu mení život, ale priatelia môžu s vami prechádzať práve aj časmi zmien. Môžete na nich spoľahnúť, ba od nich čakať aj odpustenie, čo bolo aj témou filmu.
Vyštudovali ste flautu, zahráte si ešte niekedy?
Roky už nehrám, mám dve deti. Predstava, že prídem domov a že im poviem: mama ešte musí niečo zahrať na flaute, je nereálna.
