Správa o treťom českom hudobnom obrodení, ako zásadný text nedávno zosnulého Ivana Martina Jirousa, sa najčastejšie prezentuje vetou o tom, že je lepšie nehrať vôbec, než hrať to, čo si želá establišment. V tomto duchu sa odvíjal aj príbeh prvej undergroundovej kapely The Primitives Group, na hony vzdialenej akejkoľvek uhladenosti. Keď ju však začali oficiálni kritici rockovej scény predsa len brať na vedomie, skupina z vlastne vôle v máji 1969 prestala existovať.
Rozsiahla Jirousova správa, ktorá je aj úvodom knihy dokumentov a svedectiev Pohledy zevnitř (jej ďalšími autormi sú Egon Bondy, Jáchym Topol, Martin Machovec a Paul Wilson), vysvetľuje okrem iného, prečo to vlastne bolo tretie obrodenie. Kedy bolo prvé (ak vôbec niekedy existovalo), Jirousa netrápilo. On nadviazal na termín obrodenia druhého, ktorý sa zaužíval pre koniec 60. rokov a eskaláciu rockových kapiel v Československu. A začiatok tohto tretieho obrodenia autor datuje rokom 1973.
Jednak vtedy popri už fungujúcich Plastikoch vznikli ďalšie dôležité skupiny, hlavne DG 307, ale najmä práve tento rok bol zlomom v prekonaní útlmu z oficiálnej normalizačnej kultúrnej situácie. Zlomom v myslení ľudí, keď sa už prestali spoliehať na zázrak, že sa stane niečo, čo znovu umožní muzikantom verejne hrať, básnikom publikovať a maliarom vystavovať.
