Dielo významného typografa je prítomné v našej kultúre vyše pol storočia.
Slovenský grafický dizajn postihla v krátkom čase už druhá strata, v piatok 18. novembra sme pochovali Jozefa Dóku ml. a 23. novembra v Banskej Bystrici skonal ďalší významný slovenský dizajnér Robert Brož. Je príznačné, a to nielen pre slovenskú kultúru, že tvorcom jeho typu sa venuje malá pozornosť. Meno Roberta Broža však je v slovenskej kultúre prítomná už vyše päť desaťročí. Nie na tituloch kníh, plagátov a katalógov, len v tiráži je skromne malým typom vysádzané, že Robert Brož je autorom typografie a obálky. Zacitujem samotného Broža, pretože on o svojej práci premýšľal a aj písal: „Každá realizácia diela sa stáva neopakovateľnou, a čas sám určuje tvár a hodnotí nás, ktorí sme sa vpísali do tiráže.“ A pri tejto smutnej príležitosti môžem konštatovať, že jeho zápis do tiráže slovenskej knihy je trvalý a v hodnotení času obstojí.
Narodil sa v roku 1939 v Čelákoviciach pri Prahe. V roku 1951 sa prisťahoval s do Martina. V rokoch 1954 – 1958 študoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Celý jeho tvorivý život je však zviazaný najmä s Martinom.V rokoch 1962 – 1992 pracoval vo Vydavateľstve Osveta, kde bol od roku 1967 výtvarným redaktorom, v rokoch 1994 – 2000 pracoval v martinskej Neografii ako výtvarný redaktor. Tvoril a bol aktívny až do konca života.
Upravil vyše sedemsto kníh, stovky katalógov výstav, vytvoril množstvo plagátov, značiek, exlibris a ďalšej drobnej grafiky. Pracoval pre Vydavateľstvo Osveta, Maticu slovenskú, Slovenskú národnú knižnicu, Slovenské národné múzeum, mesto Martin, ale aj pre bratislavské vydavateľstvá či Slovenskú národnú galériu.
Vystavoval často samostatne, zúčastnil sa mnohých kolektívnych výstav doma, vystavoval na významných výberových prehliadkach grafického dizajnu, plagátu a exlibris v Brne, Lipsku, Varšave, Berlíne, Štokholme, Sofii, Budapešti, Linzi, Havane, Moskve, Oxforde, Zürichu, Antverpách, Krakove, Belehrade a inde. Jeho diela sú v majetku Slovenskej národnej knižnice v Martine, v Štátnej galérii v Banskej Bystrici, Moravskej galérii v Brne, Múzeu plagátov vo Wilanowe, Památníku národného písomníctva v Prahe a ďalších. Jeho práce dobre poznajú bibliofili a exlibristi, mnohí ich majú vo svojich zbierkach.
Dostal desiatky ocenení v súťaži o nakrajšiu slovenskú knihu, získal stiebornú a bronzovú medailu na výstave IBA ’82 v Lipsku, cenu primátora mesta Brna na XIII. Bienále úžitkovej grafiky v Brne a obdržal aj niekoľko osobných vyznamenaní za celoživotnú tvorbu.
Voľná tvorba Roberta Broža je dôležitou časťou jeho diela. O experimente napísal, „že v typografii je potrebný – udáva i smerovanie, pričom však musí byť podložený logickou kombináciou, určitou mierou harmónie, ale aj citlivo (s citom) dávkovanou disharmóniou, ktoré vo vhodnej kombinácii napomáhajú vyznieť celku.“
Vytváral voľné grafické listy, v ktorých najviac pracoval s písmom, typoštúdie, typozáznamy alebo exlibris. Vzdáva nimi pocty svojim obľúbeným literárnym, umeleckým i iným osobnostiam, ale napríklad i svojim obľúbeným písmam. V typozáznamoch často cituje zo svojich obľúbených básnikov, najčastejšie z T. H. Florina. V týchto vlastných výskumoch experimentoval a overoval si svoj typografický rukopis. Najmä v sérii letristických grafík z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov dosiahol prvý vrchol svojej tvorby. Charakterizuje ju dvojpólovosť. Poriadok, ktorý ctil a miloval, zámerne istou disharmóniou a deštrukciou narúšal. Inokedy naopak, písmená akoby vybuchujú, ale vo vzniknutom chaose cítime zárodky budúceho poriadku. Po štyridsiatich rokoch od jeho experimentálneho obdobia vidíme, ako jasne predznamenal výboje v počítačovej typograii deväťdesiatych rokov.
Napísal: „V tvorbe, a to platí i pre výtvarnú stránku knihy, sú dôležité procesy myslenia, t. j. nevyčerpať sa v začiatočnej fáze skladby myšlienok. Ja si dôležité a podstatné alebo typické znaky značím v skratke zrozumiteľnej len pre mňa. Tento postup nazývam určitým druhom životosprávy v tvorbe.“
Na jeho poslednej výstave v Turčianskej galérii v Marine som videl, že sa stále udržiava v tvorivom napätí, jeho práca nestarla. Koncom leta som ho v Sklabini navštívil a daroval mi kolekciu prác do novovznikajúceho múzea, tvoria časť základu zbierky, ktorá vzniká z darov. Brož pochopil, čo chcem, a bol veľkorysý. Je na nás a aj na mladších odo mňa, aby sme nielen zachovali, ale i patrične zhodnotili tvorbu svojich predchodcov. Lebo Robert Brož nie je len meno z tiráže, ale dôležitý tvorca slovenskej typografie dvadsiateho storočia.
Pohreb Roberta Broža sa koná v pondelok 28. novembra v Martine o 13.30 h.
Autor: Ľubomír Longauer
