Cigareta vo filme bývala desaťročia striedavo symbolom vitality, sexepílu, tajomstva a elegancie. Dnes má tabak problém.
Fajčenie škodí zdraviu. No a? Herečka klasickej éry Hollywoodu Bette Davisová sa pred kamerou odmietala bozkávať so svojím hereckým partnerom, kým si ten nezapálil cigaretu. Keď v roku 1989 v požehnanom veku 81 rokov umierala na rakovinu, vo filmoch sa stále fajčilo, doba sa však menila.
Tabakové incidenty
Dôsledky vidíme v posledných rokoch. Z fajčiara sa stáva vyvrheľ, štvanec vlastného zlozvyku, ktorého už vykázali z reštaurácii, verejných priestorov a najnovšie mu hrozí, že svoju neresť neukojí už ani virtuálne, pozeraním na to, ako fajčia iní.
Pre tabak už vo Francúzsku retušovali plagát k filmu Coco Chanel s Audrey Tatou, aj fotografie ku klasickým komédiám s pánom Hulotom, kde komikovi Jacquesovi Tatimu v ústach namiesto fajky pribudla neškodná detská vrtuľka. Americká asociácia MPAA zodpovedná za filmovú cenzúru zvažuje, že v miere škodlivosti okrem vulgarizmov, sexu či násilia zohľadní aj „tabakové incidenty“, čo sa iste odrazí na zníženom ratingu zafajčených filmov (napríklad, animovaná komédia Rango týchto incidentov obsahuje rovných šesťdesiat!).
Škodlivé filmy
Do toho prišla správa, že Američanov tromfli Briti. V krajine, kde údajne fajčí každý siedmy pätnásťročný školák a až 85 percent filmových premiér v roku 2001 obsahovalo náznaky fajčenia, chceli vedci overiť, či naozaj filmy kazia mládež. Viac ako päť tisíc adolescentom premietali päťdesiatku novších filmov vrátane trhákov Spider-Man či Matrix.
Výsledky sú skľučujúce. Skupina mládežníkov sledujúca väčšinu filmov, kde sa mohutne fajčí, bola o celú polovicu náchylnejšia stať sa fajčiarmi ako tí, čo videli najmenej zafajčených filmov. Štúdia publikovaná v časopise Thorax z toho vyvodzuje, že fajčenie idealizované vo filmoch šíri zlozvyk ďalej a zasahuje najmä mládež, čo prirodzene napodobňuje filmových hrdinov. Mladý človek s cigaretou si pripadá nezávislý, rebelský, cool a môžu za to filmy.
Neprístupný Gandalf
Odporučenie obmedziť distribúciu škodlivých filmov prijali Briti s iróniou. Denník Guardian nadhodil otázku, či bude po novom neprístupná pod osemnásť rokov trilógia Pán Prsteňov (rád si zapáli čarodejník Gandalf), kreslená rozprávka 101 dalmatíncov či Alica v krajine zázrakov (epizóda Húseničiar a vodná fajka).
Iste i na Slovensku môžeme hádať, koľko tvrdých fajčiarov vychoval Vlk v sovietskom seriáli No počkaj! alebo, či je šnupací tabak Maceka z Mauacek vo Večerníčku v poriadku. To sú však len lacné vtipy a zaujímavejší dokáže byť pohľad do minulosti. Ak niečím voňajú dejiny filmu, bude to nikotín. Filmový a tabakový priemysel si totiž v minulosti vždy dobre rozumeli.
Fajčiarky
Do dvadsiatych rokov to ešte nebolo také kritické. Vo filmoch pred prvou svetovou vojnou boli herci anonymní (v titulkoch ich nepísali, aby šetrili honoráre), povojnové roky však priniesli skutočný kult filmových hviezd. Bezmennú „kinemagraph girl“ vystriedala ženská filmová hviezda s obrovským komerčným potenciálom. Bola emancipovaná, sebavedomá a cigareta v jej zvodných ústach symbolizovala nezávislosť a sexepíl.
Nič lepšie si nemohol želať prudko sa rozvíjajúci tabakový priemysel. Cigareta práve v tom čase striedala dominujúce mužské cigary a objavila novú cieľovú skupinu. Nebola asi náhoda, že v rovnakom čase, keď ženy získali nové elegantné fajčivo - tenké cigarety slim – prišli aj vzory, ktoré mohli vo fajčení napodobovať – filmové hviezdy.
Ženy, predtým vlažné fajčiarky, začali dobiehať mužov. Reklamu vtedajších tabakových firiem dokladajú napríklad zberateľské kartičky, takzvané cigarette cards. Až do roku 1940 trvala zberateľská mánia obrázkov, ktoré sa skrývali v balíčkoch cigariet a okrem športových a exotických motívov zobrazovali hviezdy Hollywoodu ako Fred Astaire, Douglas Fairbanks, či Richard Dix.
Cigarety vyúdia mikróby
Nie vždy to bývalo také nevinné. S prvým zvukovým filmom Džezový spevák (1927) prichádza koniec nemej éry ale aj novinová reklama, v ktorej hlavný hrdina Al Jolson presvedčivo hlása, že „zvukový film žiada čistý hlas“.
Ďalej tvrdí: „Cigarety Lucky Strike vyúdia mikróby v mojom hrdle a môj hlas je v každej scéne jasný ako zvon. Stará dobrá Luckie je lahodná a sladká ako najkrajšia pieseň vašej mamy." Hoci si inzerát vyslúžil pozornosť úradov, ďalej sa množili tabakové kampane, medzi ktorými bodovali agresívne značky Lucky Strike, Old Gold, Camel a najmä Chesterfield.
V 30. a 40. rokoch v Hollywoode fajčila úplne každá osobnosť, čo niečo znamenala. K honorárom si filmové hviezdy privyrábali pripaľovaním jednej značky cigariet, za čo im výrobca platil tisícky dolárov ročne a ako bonus propagoval ich filmy. V čase, keď ešte neexistoval výraz product placement, sa v neoznačenej reklame namočili mnohí slávni herci vrátane Johna Wayna či Spencera Tracyho. V rebríčku z roku 1937 vedú Clark Gable, Gary Cooper a Barbara Stanwyck so sumou 10 tisíc dolárov za propagáciu Lucky Strike.
Humphery Bogart
Bez cigariet sú nepredstaviteľné v štyridsiatych rokoch filmy noir, nový žáner-nežáner vychádzajúci z klasickej literárnej detektívky, ku ktorému patria mokré dlažby veľkomesta, zafajčené bary, a dym pod stropom rozvírený ventilátorom. Fajčenie na filmovom plátne na dodnes neprekonanú úroveň posunul Humphrey Bogart. Tento tuhý fajčiar a pijan nerobil nijaké rozdiely. Cigaretu mal zapálenú vždy a všade, s obľubou najmä za volantom.
Bogart však najmä fajčil zvláštnym spôsobom. Zapálená Camel Straight mu v zábere visela z úst, akoby u nej zabudol poťahovať, čo k jeho charakteru pridávalo mužnosť, drsnosť ale hlavne akúsi typickú nonšalantnosť zmiešanú s únavou. Dodnes ho prežilo anglické sloveso „bogart“ označujúce zvláštnu činnosť - človek s cigaretou alebo pohárikom zabudne, že čosi konzumuje, skôr rozjíma, alebo si užíva púhu prítomnosť tabaku a alkoholu.
Viac ako fajčenie
Aj z toho vidíme, že filmové fajčenie nemuselo byť len obyčajnou reklamou. Stalo sa prostriedkom ako vyjadriť širokú škálu významov a odtieňov príbehu. Cigareta v prstoch ženy mohla kódovať nezávislosť, vyfúknutý dym mohol znamenať zvodné gesto, či nepreniknuteľnosť, prípadne clonu maskujúcu vrásky starnúcej herečky.
Najviac však cigarety zažiarili, ak mali vyjadriť vzťahy postáv opačného pohlavia. Odrazu šúľanec tabaku zrkadlil erotiku, intimitu, alebo sex, ktorý sa, samozrejme, odohrával mimo obraz. Vôbec prvý filmový bozk s otvorenými ústami a v horizontálnej polohe prebehol v nemom filme Flesh and the Devil (Telo a diabol, 1926) za asistencie cigarety. V temnote tváre Grety Garbo a Johna Gilberta osvetľoval kus čadiaceho tabaku, čo vtedajšiemu publiku muselo predstavovať vrchol erotiky.
V závere iného slávneho filmu Now, voyager (Život je cesta, 1942) nie je úplne isté, či sa on a ona dajú definitívne dokopy. Keď si Bette Davis trasúcim hlasom vypýta cigaretu, Paul Henreid zapáli dva kusy, významne z nich potiahne a jednu podá partnerke. Cigareta v tejto scéne hrala všetko - nahradila dialóg a elegantne spečatila čerstvú lásku milencov.
Čo znamená cigareta?
Cigareta podávaná medzi starostlivo pozakrývaným odpočívajúcim párom v posteli, zas divákom v menej uvoľnených časoch signalizovala, že medzi tými dvoma asi k niečomu došlo. Určite najslávnejšiu z filmových „cigariet po“ fajčia Jack Nicholson a Faye Dunaway v Čínskej štvrti (1974) Romana Polanského.
Napokon, cigareta mohla hrať aj pri filmovom rozchode. V talianskom filme Kronika jednej lásky (1950) Michelangela Antonioniho milenecký pár z lepšej spoločnosti zvažuje, či ich láska stojí za útek. Paola (Lucia Bosé) oznámi rozchod, nevie si predstaviť že budu bývať v lacných hoteloch a fajčiť lacné cigarety.
Z TV reklamy do filmu
Hoci v osemdesiatych rokoch prišiel prvý neotrasiteľný vedecký dôkaz, že fajčenie spôsobuje rakovinu, vo filmoch sa stále dymilo ako o život. Na vine by mohol byť Richard Nixon. Americkým prezidentom v roku 1970 podpísaný zákon prikazoval varovania na krabičkách cigariet a zakazoval inzerovať tabakovým značkám v televízii. Tie hľadali nové pole pre marketing a vrhli sa na film.
V roku 1980 sa vo filme Superman 2 nečakane spustila v komikse inak nefajčiarska postava novinárky Lois Lane iba vďaka 22 miliónom dolárov od koncertu Philip Morris za to, že sa dvadsať dva krát objaví logo cigariet Marlboro v príbehu superhrdinu. Pol milióna dolárov zobral herec Silvester Stallone za dlhodobú propagáciu cigariet Brown and Williams, zapredali sa aj autori bondovky License To Kill značke Lark.
Fajčiaci psychopati
Ani v deväťdesiatych rokoch sa nedarilo úspešne odstrániť cigarety z plátna, zmenili sa však významy, ktoré tabak kóduje. Zoe Williamsová uvádza slávnu scénu vyšetrovania bohatej Catheriny Tramellovej (Sharon Stone) v Základnom inštinkte Petra Verhoevena z roku 1992.
Tu vidíme sebavedomú žena ako preloží nohu cez nohu, zapáli si cigaretu a upozornenie na zákaz fajčenia odbije tým, že koketne vyfúkne dym k vyšetrovateľom a usmeje sa: „A čo má byť? Zatknete ma?“ Tu už fajčenie nie je romantickým gestom. Fajčiar je skôr nebezpečným podvratným živlom, človekom bez zábran, ktorého vidíme v negatívnom svetle.
V posledných rokoch, tvrdí Zoe Williamsová, Hollywood zmenil hodnoty: “Keď ste nefajčili vo filme v roku 1940, bolo to, ako byť černochom vo filme pred rokom 1990. Znamenalo to, že ste zloduchom, alebo nie ste veľmi dôležití a zahyniete niekedy v polovici filmu.“ Dnes to máme naopak. Ak si v súčasnom hollywoodskom filme zapálite, budete pravdepodobne outsider: psychopat, Európan, alebo opičiak (Vo štvorici po opici 2).
Horší ako vrahovia?
Štatistika tvrdí, že počet „tabakových incidentov“ vo filmoch od roku 2005 celosvetovo klesol na polovicu v roku 2009. Otázkou však je, kde bude mať boj proti fajčeniu koniec. Majú zmysel servery ako je serversmoking.org? Budeme udeľovať podradný rating s názvom čierne pľúca filmom so Sherlockom Holmesom, ktorý fajčí fajku? A cenzurovať filmovú klasiku ako to robia Francúzi?
Režisér James Cameron obvinený z toho, že aj v jeho veľkofilme Avatar postava doktorky Augustinovej fajčí jednu od druhej, si o tom myslí svoje: „Nesúhlasím s dogmatickými pravidlami, že sa na plátne nemôže fajčiť. Filmy majú odrážať realitu. Ak je v poriadku, že sa vo filme zabíja, nevidím jediný dôvod, prečo by to s fajčením malo byť inak.“
