Mohutný zbor bol presvedčivý, tak ako vždy. FOTO – DPA
Otvorenie s Tannhäuserom: novátorská bola len scéna.
Je koniec júla a to znamená, že hviezdy klasickej hudby, divadla a opery sa schádzajú na prestížnych európskych festivaloch. Jedným z nich je aj Bayreuthský festival, ktorý potrvá do 28. augusta. Ten bude tak ako vždy ponúkať výhradne opery Richarda Wagnera.
Tento festival zamestnáva tlač najmä súbojom medzi skladateľovými potomkami o vládu nad týmto rodinným podnikom. Vlani to už vyzeralo, že doterajšieho šéfa, Richardovho vnuka Wolfganga vystrieda dcéra Eva Pasquierová, ktorú vybrala festivalová rada, ale Wolfgang odmietol odstúpiť a Pasquierová nakoniec rezignovala. Wolfgang okamžite vymenoval svojho priateľa Klausa Schultza za dočasného intendanta, ktorý bude festival riadiť, než sa nájde niekto vhodnejší. Starý patriarcha tak vlastne vyhral.
Klaus Schultz sa snaží bojovať aj s výčitkami, že festival je priveľmi konzervatívny: volá si umelcov novej generácie. Tak napríklad jeho dvorným dirigentom je mladý, neformálne vystupujúci Nemec Christian Thielemann. Tento rok naštudoval úvodného Tannhäusera, a to spolu s režírujúcim výtvarníkom – mágom Philippom Arlaudom.
Vlažné zabučanie
Úvod do wagnerovských slávností bol však skôr solídnym základným číslom ako grandióznym štartom. Zatiaľ čo dirigent Christian Thielemann obstál u obecenstva čestne, režisér Phillippe Arlaud so svojou verziou Tannhäusera prepadol. Ľudia prichádzali na Zelený pahorok v húfoch a boli plní očakávania, aby si vychutnali otvorenie slávností. Spolkový prezident Johannes Rau, kandidát na kancelára Edmund Stoiber či moderátorská hviezda Thomas Gottschalk sa vyšplhali do wagnerovského chrámu, odhodlaní nechať sa omámiť novinkami.
No predstavenie, ktoré malo a chcelo byť oslňujúcou premiérou, bolo skôr smutným číslom. Diváci vlažne tlieskali a dokonca občasne pohŕdavo zabučali. „Vinu za občasnú nudu nenesie natoľko dirigent Christian Thielemann, ktorý viedol svoj orchester k hudobným vrcholom. Od známeho dirigenta sa vopred očakávalo, že opäť zatúži po tradičnejšom charaktere slávností, čo sa mu týmto úvodom dokonale podarilo,“ napísali v Süddeutsche Zeitung.
Komická atmosféra
Vo Viedni žijúci Francúz Phillipp Arnauld je v Bayreuthe režisérom, scénografom i svetelným návrhárom v jednej osobe. A práve to bola zlá kombinácia. Romantickému Tannhäuserovi chýbal švih a nezachránili to ani pestré dekorácie a pôsobivé svetelné efekty. „Arnauld zjavne roztrieštil sily,“ tvrdia svorne nemeckí novinári.
Zdá sa, že popri svetelných a kulisárskych návrhoch celkom zabudol na režijnú úlohu. Speváci postávali na jednom mieste, potom sa bezcieľne potkýnali dookola, mávali rukami, oháňali sa mečmi a pri tom všetkom už strúhali iba bolestné grimasy. Namiesto novátorskej interpretácie priniesol Arnauld kus, na ktorý radšej po lete všetci zabudnú.
Na divadelnej lúke
Skutočne nové boli vonkajšie záležitosti: stredoveký dvor a zástupy pútnikov v krikľavých módnych kostýmoch a gýčovito zelené divadelné lúky s červenými umelohmotnými kvetmi. Bayreuth hral s touto inscenáciou Tannhäusera celkom na istotu. Aplauz bol chabý a do zdvorilého potlesku pre Arnaulda sa miešali posmešné výkriky, z ktorých musel napočudovanie niekoľko zniesť aj Thielemann.
Len Eberhard Friedrich, zbormajster, mohol odísť bez akejkoľvek kritiky z pódia a prejsť do ďalšieho kola. Aspoň na zbor bayreuthských slávností sa dá vždy spoľahnúť.
Nový bude von Trier
A tak zostáva dúfať, že to pravé novátorské príde v roku 2006. Pre Prsteň Nibelungov angažovalo vedenie festivalu filmového režiséra Larsa von Triera!
Síce ešte nikdy nepracoval na javisku, ale dirigentovi Thielemannovi to neprekáža: „Je to čertovsky talentovaný, vizionársky tvorca. A tiež úžasný človek, aj keď speváčka Björk tvrdí niečo iné,“ povedal včera pre Süddeutsche Zeitung.
EDWIN GRASSMEIER