Skupina hercov zo Slovenského národného divadla, Astorky a ich „voľnonohých“ kolegov chystá spoločný projekt.
BRATISLAVA. „Chceme začať skúšať presne!“ víta ma Robert Roth v kaviarni pasáže pri Mestskom divadle Pavla Országha Hviezdoslava, kde si skupinka hercov rôzneho divadelného zázemia dáva zraz pred skúškou. Premiéra jednoaktoviek Woodyho Allena je už v túto sobotu.
Do začiatku skúšky ostáva polhodina, ale sú tu už takmer všetci: Robert Roth, Richard Stanke, Lucia Vrablicová, Tomáš Vravník, o chvíľu prichádza Michaela Čobejová a po nej Petra Vajdová. Ešte sa k nim pridajú Dušan Cinkota a režisérka – herečka Slovenského národného divadla Ingrid Timková.
Projekt dozrel
Ženských režisérok na Slovensku nie je veľa. Ingrid Timková vedie na VŠMU ročník, je celkom prirodzené, že popri herectve a práci so študentmi je ďalším krokom vlastná réžia. O inscenovaní dvoch jednoaktoviek Woodyho Allena Riverside Drive a Old Saybrook, ktoré sa hrajú ako jeden celok, uvažovala už dávnejšie. Projekt mala v hlave už skoro tri roky, len nebol priestor a k dispozícii herci, ktorých chcela.
„Teraz projekt dozrel – priestor sa našiel a našli sa aj peniaze, čo zohnala Miša Čobejová, a tak sme to dali dokopy,“ vraví Robert Roth. Viacmenej vedel, do čoho s Timkovou ako s režisérkou ide, už pred rokmi totiž spoločne s Michaelou Čobejovou a Danom Heribanom naskúšali v jej debutovej réžii Sheppardovu hru Posadnutí láskou.
Naopak, novú skúsenosť získal Timkovej kolega zo SND Richard Stanke, ktorý si pod jej režijným vedením zahrá prvý raz.
„Myslel som si, že to bude horšie,“ vydýchne s úsmevom za výdatného smiechu kolegov. „Nakoniec som zo spolupráce príjemne prekvapený. Mohol som si vyskúšať nové postupy. V prvej jednoaktovke, kde hrám s Robom a Petrou, sme sa mohli detailne zaoberať svojimi postavami, čo sa mi veľmi páčilo.“
Bez stresov
Kombinácia hercov zo SND, Astorky a „voľnonohých“ môže byť pre inscenáciu len prínosom. Napriek vyťaženosti sa do projektu radi pustili, titul považujú za kvalitný a ako hovorí Robo Roth, užitočná je aj psychická hygiena: „Je dobré stretnúť sa na inej pôde, ale aj s ľuďmi odinakiaľ. S Rišom síce hráme v Slovenskom národnom divadle spolu v jednej inscenácii, ale nemáme jediný dialóg, stretli sme sa v ňom až tu.“
Herci sa zhodujú, že je v ich spoločnom záujme nerobiť si žiadne stresy a spraviť si skúšanie príjemným.
„Dobré je už to, že to robíme vo voľnom čase. Priznám sa, zo začiatku som mal obavu, ako sa to všetko bude dať stíhať, ale ide to,“ hovorí Richard Stanke. Chuť ísť do projektu mu dodala aj edícia Allenových filmov na DVD, ktoré si pozrel ešte skôr, než by bol vedel, že jednoaktovky sa budú chystať v divadle.
Ich témou sú dobre známe svojské psychologické analýzy ľúbostných vzťahov, láska, nevera, to všetko s typicky allenovskou iróniou, nadhľadom. Herci si však uvedomujú, že autor ako záruka kvality či komerčného úspechu ešte nič nemusí znamenať.
Aký je ten ich Woody Allen
Aký je vlastne ten ich Woody Allen? „Nó, on je po sedemdesiatke, taký okuliarnatý pajdulák, ktorý dobre vie, o čom píše,“ hovorí Robert Roth.
„Ale nie, vážne. Jednoaktovky sú príťažlivé aj v tom, že dialógy a konanie postáv sa nedajú tak ľahko predvídať. Zároveň ma fascinuje, aké aktuálne je v nich všetko, čo sa týka partnerských vzťahov, veď aj čoho iného v jeho prípade. Sám je toho najlepším príkladom. So Zmijou Farrow adoptovali mrte detí, on s jednou zo svojich dcér začne chodiť, a potom si ju zoberie za ženu. No čo mám k tomu dodať,“ dodáva s úsmevom.
