Asi neexistuje slovenský trpaslík, ktorý by to dotiahol ďalej. Karl Slover sa dokázal z malej dediny na Spiši dostať až do jedného z najslávnejších hollywoodskych filmov.
Veľmi skoro po narodení zistili Karolovi Košickému (21. 9. 1918 - 15. 11. 2011) poruchu rastu. To bolo krátko po vzniku prvej Československej republiky a v Prakovciach - obci pri Gelnici s asi 700 obyvateľmi, sa nezvyčajné veci netolerovali.
Ako neskôr Slover spomínal, jeho vyše 190 centimetrov vysoký otec na neho skúšal všetko možné, aby začal rásť. „Vzal ma do Budapešti, kde ma dali na naťahovací stroj. Jeden doktor mi ťahal nohy, druhý päty, až som kričal od bolesti," citoval jeho slová denník Daily Telegraph.
„Raz ma tiež dali do suda s kokosovým olejom, inokedy sa na mňa bol pozrieť šaman z Havaja. Moja výška sa brala ako trest za niečo, čo možno môj otec urobil v predchádzajúcom živote," dodal.
Nádeje, že začne rásť, sa jeho otec definitívne vzdal, keď mal Karol deväť rokov. Predal ho preto do berlínskeho cirkusu trpaslíkov, ktorý kočoval po Európe. „Bol rád, že sa ma môže zbaviť. Aj v tom veku som chápal, že mi bude lepšie s riaditeľom šou Leom Singerom ako s rodičmi," spomínal Slover.
Neskôr odišiel do Spojených štátov, kde pokračoval v kariére v cirkuse. Keď mal 21 rokov, prihlásil sa na kasting do novej hollywoodskej fantasy rozprávky Čarodejník z krajiny Oz. Tento film sa považuje za klasiku americkej kinematografie.
Slover v nej hral jedného zo 120 trpaslíkov. Celkovo hral štyri úlohy, medzi inými aj hlavného trubača. Zo všetkých malých mužov bol najmenší, mal vtedy 132 centimetrov. „Nemohol som dočiahnuť ani na kľučku na dverách," povedal. Za účasť vo filme mu platili 50 dolárov týždenne a ako zvykol žartovať, aj v účinkujúci pes Toto dostával viac peňazí.
Po filme Slover pokračoval v spievaní a tancovaní po Spojených štátov, neskôr si zmenil meno. Veľmi aktívny zostal aj v starobe, keď sa zúčastňoval pri rôznych výročiach nakrúcania Čarodejníka z krajiny Oz. „Pamätal si veľa vecí a vždy mal anekdoty, s ktorými sa podelil," spomínal na neho pre AP John Fricke, autor knihy 100 rokov krajiny Oz.
