Novela rakúskeho spisovateľa Petra Henischa rozpráva o fiktívnom stretnutí Franza Kafku a Karla Maya na parníku smerujúcom do Spojených štátov.
Byť tak Indiánom, vždy pripraveným a na cválajúcom koni, s telom predkloneným v povetrí, človek by sa ustavične chvel nad chvejúcou sa zemou, až by odhodil ostrohy, lebo tie by nejestvovali, až by povolil uzdu, ani tá by nejestvovala, a krajinu pred sebou by takmer nevnímal, sotva by ju videl ako hladko vykosenú step, už bez konskej šije a hlavy.
Toto bol citát, a hoci by sa k nemu veru žiadali úvodzovky, nie sú tam. Nie sú totiž v celej knihe Petra Henischa O želaní stať sa Indiánom (vydavateľstvo Európa, preklad Martin Plch, 2011), no táto autorova formálna výstrednosť nie je samoúčelná. Umožňuje mu plynule prechádzať z osoby rozprávača a komentátora príbehu do vnútorných monológov jeho postáv či priamych rečí, voľne sa pohybovať v čase súčasnom alebo uplynulom.
Osudová morská choroba
To všetko len podčiarkuje Henischovu hravosť, imagináciu, iróniu a humor jeho základnej fikcie, stretnutiu Franza Kafku a Karla Maya. Obaja spisovatelia, jeden vlastne ešte len začínajúci (či najradšej končiaci), druhý slávny, sa stretávajú na lodi, mieriacej do Ameriky.
Obaja sú svojím spôsobom na úteku. Kafka, pomocný úradník pražskej Robotníckej úrazovej poisťovne uniká pred despotickým otcom i sám pred sebou a svojím pokušením písať. May, spočiatku inkognito ako pán Burton s manželkou Klárou, pred minulosťou, ktorá mu priniesla slávu i kriminál, peniaze i spochybňovanie autenticity jeho kníh.
Prvý, chudobný, cestuje v nevábnom podpalubí, druhý, zvedavý na krajinu, o ktorej si navymýšľal a napísal toľko skvelých príbehov, v prepychovej kajute. Normálne by na takej veľkej lodi nemali mať šancu sa o seba ani obtrieť.
Fiktívnemu Kafkovi však príde celkom realisticky nevoľno a Henisch mu dopraje prítomnosť fiktívnych manželov Mayovcov (vtedy ešte Burtonovcov), ktorí sa spolucestujúceho, sužovaného morskou chorobou, s ľútosťou ujmú. Na prekvapenie im jeho spoločnosť spestruje cestu na parníku Veľký kurfirst, ktorý vyplával večer 5. septembra 1908 z Bremerhavenu a o jedenásť dní mal zakotviť v New Yorku.
Nemal som piť
Ale aby sme nezabudli na ten dlhý citát z úvodu. Loď je na mori ešte len druhý deň a manželia vedia o mladom mužovi zatiaľ iba to, že je z Prahy (zo zlatej Prahy, nadchnú sa, nie, moja Praha je šedivá, schladí ich nadšenie). A vtedy, keď ho May (ešte stále Burton) omračuje zážitkami z dávnej (samozrejme, vymyslenej) cesty po Amerike, kde budoval prvé železnice, a spomenie prítomnosť Indiánov, Kafka spustí: Byť tak Indiánom... (Inak, tento citát - znalci Kafkových poviedok to vedia - je pre zmenu originálny).
Šokovaný Burton si uvedomuje, že má pred sebou literáta, hoci ten to zanovito popiera. Omámený koňakom sa však predsa len rozreční (o chvíľu ho to bude mrzieť, vedel som, že nemám piť) a prizná sa, že ho k písaniu inšpirovali knihy Karla Maya. Na okamih všetko vyzerá veľmi sľubne, no Kafka čoskoro dodá, že sa jedného dňa rozhodol pre pravdu pred ilúziami a odniesol do antikvariátu všetkých dvadsaťštyri zväzkov mayoviek.
Ich autor sa musel posilniť ďalšou dávkou koňaku, aby zniesol následné poučenie svojho bývalého nadšeného čitateľa o tom, čo je skutočná literatúra. Možno sa dá spoznať podľa toho, že čitateľovi pôsobí nielen potešenie, ale aj bolesť. V takej knihe by nemal byť opísaný úder päsťou ako niečo, čo omráči, ale ako niečo, čo nás prebudí. Kniha musí byť sekerou na jazero, ktoré v nás zamrzlo, nadchýna sa mladý Kafka.
Franz píše Maxovi
A propos, úder päsťou, aj na ten príde. Karl May, ktorý po čarovných výmysloch vo svojich knihách a nekonečných klamstvách o autentických zážitkoch na divokom západe sa občas cíti Old Shatterhandom, uštedrí úder zúfalému Kafkovi. Zachráni mu tým život, keď sa Franz po frustrujúcom stretnutí so svojím otcom na špiritistickej seanse pani Kláry už-už chystal skočiť cez palubu.
Medzitým i potom sa však odohralo všeličo, ale hlavne Burton sa priznal k svojej identite a nahovorí Franza, aby spolu napísali román o Amerike. Milý Max, píše z podpalubia Kafka svojmu vernému kamarátovi Brodovi, čo si o tom myslíš?
Max nemá šancu odpovedať (a vôbec netuší, že neskôr nesplní Kafkovu poslednú vôľu a Ameriku sprístupní čitateľom celého sveta), a tak sa román, jedno z kľúčových diel svetovej literatúry, rozbieha. Šestnásťročný Karol Rossman (áno, ten z Kafkovho skutočného románu), keď ho zviedla slúžka, odchádza na prianie svojich rodičov radšej do Ameriky.
Tá sa však nezadržateľne blíži aj pre cestujúcich na Veľkom kurfirstovi, Socha slobody je na dosah a fiktívny príbeh sa chýli ku koncu. Peter Henisch, vedomý si brilantne odvedenej práce, si mohol dovoliť taký luxus, že pointu povedal už v podtitule knihy - Ako Franz Kafka na lodi cestou do Ameriky Karla Maya stretol, ale na pevninu nikdy nevstúpil.
Peter Henisch
rakúsky spisovateľ a hudobník
narodil sa v roku 1943 vo
po maturite študoval germanistiku, filozofiu, históriu a psychológiu
začínal vo viedenských novinách Arbeiter Zeitung (Robotnícke noviny)
v roku 1969 bol spoluzakladateľom literárneho periodika Wespennest (Osie hniezdo)
o tri roky neskôr sa stal členom literárnej redakcie divadelného časopisu Neue Wege (Nové cesty)
od roku 1975 je spisovateľom na voľnej nohe
debutoval románom Hamlet bleibt (Hamlet zostáva, 1971)
nasledovalo niekoľko úspešných kníh, z ktorých sa preslávil hlavne románom Die kleine Figur meines Vaters (Malá postava môjho otca, 1975), v ktorom sa vyrovnáva s minulosťou svojho otca, k románu sa ešte dvakrát vrátil a znovu ho vydal, naposledy v roku 2005; rok 1994 priniesol knihu Vom Wunsch, Indianer zu werden (O želaní stať sa Indiánom)
z ďalších románov: Die schwangere Madonna (Tehotná Madonna, 2005) a Eine sehr kleine Frau (Veľmi malá žena, 2007)
pred dvoma rokmi sa zúčastnil tradičného Mesiaca autorského čítania v Brne
za svoje dielo získal mnoho ocenení a pravidelne sa objavuje v širšom výbere na významné literárne ocenenie Deutscher Buchpreis
