FÓRUM

Kniha musí byť sekerou na jazero, ktoré v nás zamrzlo

Novela rakúskeho spisovateľa Petra Henischa rozpráva o fiktívnom stretnutí Franza Kafku a Karla Maya na parníku smerujúcom do Spojených štátov.

Novela rakúskeho spisovateľa Petra Henischa rozpráva o fiktívnom stretnutí Franza Kafku a Karla Maya na parníku smerujúcom do Spojených štátov.

Byť tak Indiánom, vždy pripraveným a na cválajúcom koni, s telom predkloneným v povetrí, človek by sa ustavične chvel nad chvejúcou sa zemou, až by odhodil ostrohy, lebo tie by nejestvovali, až by povolil uzdu, ani tá by nejestvovala, a krajinu pred sebou by takmer nevnímal, sotva by ju videl ako hladko vykosenú step, už bez konskej šije a hlavy.

Toto bol citát, a hoci by sa k nemu veru žiadali úvodzovky, nie sú tam. Nie sú totiž v celej knihe Petra Henischa O želaní stať sa Indiánom (vydavateľstvo Európa, preklad Martin Plch, 2011), no táto autorova formálna výstrednosť nie je samoúčelná. Umožňuje mu plynule prechádzať z osoby rozprávača a komentátora príbehu do vnútorných monológov jeho postáv či priamych rečí, voľne sa pohybovať v čase súčasnom alebo uplynulom.

Osudová morská choroba

To všetko len podčiarkuje Henischovu hravosť, imagináciu, iróniu a humor jeho základnej fikcie, stretnutiu Franza Kafku a Karla Maya. Obaja spisovatelia, jeden vlastne ešte len začínajúci (či najradšej končiaci), druhý slávny, sa stretávajú na lodi, mieriacej do Ameriky.

Obaja sú svojím spôsobom na úteku. Kafka, pomocný úradník pražskej Robotníckej úrazovej poisťovne uniká pred despotickým otcom i sám pred sebou a svojím pokušením písať. May, spočiatku inkognito ako pán Burton s manželkou Klárou, pred minulosťou, ktorá mu priniesla slávu i kriminál, peniaze i spochybňovanie autenticity jeho kníh.

Prvý, chudobný, cestuje v nevábnom podpalubí, druhý, zvedavý na krajinu, o ktorej si navymýšľal a napísal toľko skvelých príbehov, v prepychovej kajute. Normálne by na takej veľkej lodi nemali mať šancu sa o seba ani obtrieť.

Fiktívnemu Kafkovi však príde celkom realisticky nevoľno a Henisch mu dopraje prítomnosť fiktívnych manželov Mayovcov (vtedy ešte Burtonovcov), ktorí sa spolucestujúceho, sužovaného morskou chorobou, s ľútosťou ujmú. Na prekvapenie im jeho spoločnosť spestruje cestu na parníku Veľký kurfirst, ktorý vyplával večer 5. septembra 1908 z Bremerhavenu a o jedenásť dní mal zakotviť v New Yorku.

Nemal som piť

Ale aby sme nezabudli na ten dlhý citát z úvodu. Loď je na mori ešte len druhý deň a manželia vedia o mladom mužovi zatiaľ iba to, že je z Prahy (zo zlatej Prahy, nadchnú sa, nie, moja Praha je šedivá, schladí ich nadšenie). A vtedy, keď ho May (ešte stále Burton) omračuje zážitkami z dávnej (samozrejme, vymyslenej) cesty po Amerike, kde budoval prvé železnice, a spomenie prítomnosť Indiánov, Kafka spustí: Byť tak Indiánom... (Inak, tento citát - znalci Kafkových poviedok to vedia - je pre zmenu originálny).

Šokovaný Burton si uvedomuje, že má pred sebou literáta, hoci ten to zanovito popiera. Omámený koňakom sa však predsa len rozreční (o chvíľu ho to bude mrzieť, vedel som, že nemám piť) a prizná sa, že ho k písaniu inšpirovali knihy Karla Maya. Na okamih všetko vyzerá veľmi sľubne, no Kafka čoskoro dodá, že sa jedného dňa rozhodol pre pravdu pred ilúziami a odniesol do antikvariátu všetkých dvadsaťštyri zväzkov mayoviek.

Ich autor sa musel posilniť ďalšou dávkou koňaku, aby zniesol následné poučenie svojho bývalého nadšeného čitateľa o tom, čo je skutočná literatúra. Možno sa dá spoznať podľa toho, že čitateľovi pôsobí nielen potešenie, ale aj bolesť. V takej knihe by nemal byť opísaný úder päsťou ako niečo, čo omráči, ale ako niečo, čo nás prebudí. Kniha musí byť sekerou na jazero, ktoré v nás zamrzlo, nadchýna sa mladý Kafka.

Franz píše Maxovi

A propos, úder päsťou, aj na ten príde. Karl May, ktorý po čarovných výmysloch vo svojich knihách a nekonečných klamstvách o autentických zážitkoch na divokom západe sa občas cíti Old Shatterhandom, uštedrí úder zúfalému Kafkovi. Zachráni mu tým život, keď sa Franz po frustrujúcom stretnutí so svojím otcom na špiritistickej seanse pani Kláry už-už chystal skočiť cez palubu.

Medzitým i potom sa však odohralo všeličo, ale hlavne Burton sa priznal k svojej identite a nahovorí Franza, aby spolu napísali román o Amerike. Milý Max, píše z podpalubia Kafka svojmu vernému kamarátovi Brodovi, čo si o tom myslíš?

Max nemá šancu odpovedať (a vôbec netuší, že neskôr nesplní Kafkovu poslednú vôľu a Ameriku sprístupní čitateľom celého sveta), a tak sa román, jedno z kľúčových diel svetovej literatúry, rozbieha. Šestnásťročný Karol Rossman (áno, ten z Kafkovho skutočného románu), keď ho zviedla slúžka, odchádza na prianie svojich rodičov radšej do Ameriky.

Tá sa však nezadržateľne blíži aj pre cestujúcich na Veľkom kurfirstovi, Socha slobody je na dosah a fiktívny príbeh sa chýli ku koncu. Peter Henisch, vedomý si brilantne odvedenej práce, si mohol dovoliť taký luxus, že pointu povedal už v podtitule knihy - Ako Franz Kafka na lodi cestou do Ameriky Karla Maya stretol, ale na pevninu nikdy nevstúpil.

ico

Peter Henisch

rakúsky spisovateľ a hudobník

narodil sa v roku 1943 vo

po maturite študoval germanistiku, filozofiu, históriu a psychológiu

začínal vo viedenských novinách Arbeiter Zeitung (Robotnícke noviny)

v roku 1969 bol spoluzakladateľom literárneho periodika Wespennest (Osie hniezdo)

o tri roky neskôr sa stal členom literárnej redakcie divadelného časopisu Neue Wege (Nové cesty)

od roku 1975 je spisovateľom na voľnej nohe

debutoval románom Hamlet bleibt (Hamlet zostáva, 1971)

nasledovalo niekoľko úspešných kníh, z ktorých sa preslávil hlavne románom Die kleine Figur meines Vaters (Malá postava môjho otca, 1975), v ktorom sa vyrovnáva s minulosťou svojho otca, k románu sa ešte dvakrát vrátil a znovu ho vydal, naposledy v roku 2005; rok 1994 priniesol knihu Vom Wunsch, Indianer zu werden (O želaní stať sa Indiánom)

z ďalších románov: Die schwangere Madonna (Tehotná Madonna, 2005) a Eine sehr kleine Frau (Veľmi malá žena, 2007)

pred dvoma rokmi sa zúčastnil tradičného Mesiaca autorského čítania v Brne

za svoje dielo získal mnoho ocenení a pravidelne sa objavuje v širšom výbere na významné literárne ocenenie Deutscher Buchpreis

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Klima efekt bez klimatizácie
  2. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  3. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  4. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  5. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  6. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  7. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  8. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
  9. V Adlerovej na Furči sa začína stavať!
  10. Adlerova - dobré miesto pre rodinu na Furči sa už stavia
  1. Zdravý životný štýl - dá sa v dnešnej dobe udržať?
  2. Klima efekt bez klimatizácie
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  4. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  5. METRO vyzbieralo takmer päť ton potravín pre ľudí v núdzi
  6. Zonácia stanovuje jasný režim obhospodarovania každého pozemku
  7. Ako vybrať správne sedaciu súpravu?
  8. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  9. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  10. 5. ročník akcie Za čistejšie Staré Mesto práve začína!
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 294
  2. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 18 650
  3. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 11 841
  4. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 10 984
  5. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 10 000
  6. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 8 907
  7. Tento test pomohol viac ako 100 ľuďom znížiť vysoký krvný tlak 5 619
  8. 3 spôsoby, ako využiť GDPR vo váš prospech. 4 315
  9. Bývate v práci unavení? Možno spávate v zlom prostredí 3 500
  10. Nový projekt v Karlovej Vsi sa teší obrovskému 3 264

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Slovensko pripomína jeden veľký kontajner na odpad

Niektorí si tu žijú ako prasce v žite. A niektorí len ako prasce.

KOMENTÁRE

Vlak obsadený smerákmi idúci do stanice Ničota zrýchlil

Môže sa stať, že veľká občianska energia prítomná na námestiach vyprchá.

KOMENTÁRE

Na východ nás neunesú, ale môžeme tam zostať

Naša kamenistá hruda je azda dobrým priestorom na vychádzky, ale geopoliticky je takmer bezcenná.

Neprehliadnite tiež

RECENZIA

Koleník exceluje v úlohe tyrana, ktorý posiela na smrť mladých snúbencov

Takú aktuálnu inscenáciu v SND možno ani nechceli spraviť. Antigona je obraz dneška.

Čekovská má premiéru o dunajskej podenke a chystá operu pre rakúsky festival

Je jednou z našich najvšestrannejších skladateliek. Hudbu má aj vo filme Dubček.

Nová Cvernovka: Umelci založili svoj majetok, stali sa z nich manažéri

Šymon Kliman komentuje spoluprácu s vedením župy a kam sa chcú posunúť.

Nebolo to fér. Larsa von Triera potrestali za vtipy o Hitlerovi a židoch, už to ľutujú

Riaditeľ Cannes pre SME hovorí, prečo dánskeho režiséra z festivalu vyhnali.

Raper dostal Pulitzerovu cenu. Ktorých hudobníkov literárny svet uznal alebo pochoval?

Kendrick Lamar zaujal žurnalistov aj literárnych vedcov.