Bol to skôr nultý než prvý ročník novej akcie.
TRENČÍN. Niektorým chýbalo viac veľkých mien, iní tvrdili, že to mohlo byť o týždeň skôr, na výročie novembra ’89, keď je voľný deň, ďalším sa nechcelo cestovať mimo Bratislavy alebo jednoducho dali prednosť voľnému víkendu v teple domova namiesto možnosti prvýkrát si vyskúšať, ako sa stanuje v interiéri.
Tak či onak, premiéru Pohoda Indoor Camping Festivalu cez víkend navštívila necelá tisícka ľudí. Nebolo to podľa predstáv organizátorov, ale nebolo to ani fiasko.
Komorná stanovačka
Jesenné vydania letných festivalov sa spravidla konajú v bratislavských kluboch a problém s návštevnosťou nemajú. Preto sa čakalo, ako dopadne Pohoda v areáli s dva a poltisícovou kapacitou.
Pri pohľade na Michala Kaščáka, ktorý sa vozil na prázdnom kolotoči, sa nevdojak vynoril záver filmu Dědictví, kde Bolek Polívka zistí, že prišiel o všetko. „Čo už, mysleli sme, že zaberie Trenčín a okolie, kde nie sú žiadne akcie, kým v Bratislave sa deje všetko,“ hovoril šéf festivalu, ktorý neskrýval sklamanie.
Agentúra Pohoda z technickej stránky jesennú verziu festivalu dobre pripravila, ale finančne ju to dosť zabolí. Jej členovia sa napriek tomu tešili z každého návštevníka či vydareného koncertu a už rozmýšľali, čo na budúci ročník urobiť inak.
Nápad so stanovaním v temperovaných halách je svetovým unikátom. Samozrejme, na kobercoch postavené stany nepôsobia tak ako v lete, tento kemping však nepôsobil sterilne. Niektorí ľudia si priniesli aj gitary a bola tam príjemná atmosféra. Stanov bolo dvesto, aj mnohí z tých, ktorí prišli do Trenčína, dali prednosť penziónom a hotelom. Stanovačka v zime je predovšetkým pre mladých, aby ich mohlo byť viac, potrebujú sa dozvedieť, že to funguje. Fungovalo to vrátane hygieny.
O novembri v novembri
Keď Pohoda robievala v Bratislave Koncert pre všímavých, bol to jeden večer, ktorý sa konal paralelne s viacerými akciami k výročiu 17. novembra. Program tvorili najmä slovenskí a českí hudobníci. Pohoda Indoor Camping má s dvomi dňami bližšie k letnému festivalu. Je pestrejšia a väčšia. Ponúkla viacero britských kapiel, Američov, Fínky. Tých, čo už na Pohode v minulosti hrali aj niekoľko hudobníkov, ktorí prišli na Slovensko prvýkrát.
Prvý deň pripomínal štvrtky na letnej Pohode, kým boli bez veľkých mien. Ľudia prichádzali postupne, kým letisko už poznajú, v areáli výstaviska sa viacerí museli najskôr zorientovať. Z programu na dvoch scénach, ktoré boli v jednej veľkej hale, najviac zaujali Hadouken!, ešte silnejsie však vyznel film Zuzany Piussi Muži novembra s následným monológom jedného z jeho hlavných hrdinov Fedora Gála.
„Dvakrát som chcel počas filmu odísť. Už ma nebaví zaoberať sa novembrom dvadsaťdva rokov po ňom, robím to len preto, lebo ma uráža, keď niektorí stále tvrdia, že to bol nejaký komplot a nie najväčšia udalosť v našich dejinách,“ spustil typickým jadrným prejavom. „Dnes už viem, že demokracia nie je sloboda a že zmyslom života je nájsť otázky, ktoré sú dôležité. Zabudol som na Mečiara, myslím na Natálku, ktorú napadli českí neonacisti.“
Bude to nová tradícia?
V sobotu dominovala hudba. „Pohodová“ atmosféra bola silnejšia, prišli ďalší ľudia a dočkali sa viacerých výborných koncertov. Silne vyzneli AfterPhurikane, vyšla aj premiéra Mariána Vargu, ktorého okrem Moyzesovho kvarteta doplnilo dychové kvinteto a v nových aranžmánoch Mareka Spustu odohrali niekoľko starších pesničiek, z trojice koncertov po dlhej pauze ten najvydarenejší práve tu odohrali Le Payaco.
Zo zahraničných hostí ľudí bavili Pintandwefall, roztancovali ich aj Paris Suit Yourself a New Young Pony Club, virtuozite hráčov Submotion Orchestra by zase určite zatlieskalo i publikum džezových festivalov.
Bol to vlastne skôr nultý než prvý ročník jesennej Pohody. Návrat do areálu Výstaviska, kde sa náš najväčší letný festival začínal, pripomenul, že na premiéru v roku 1997 prišlo stopäťdesiat platiacich divákov. Uvidíme, či tí, ktorí strávili tento víkend v Trenčíne, sa stanú pamätníkmi novej tradície, alebo len jednorazovej akcie. Väčšina by si želala tú prvú možnosť.
