Po troch bratislavských výstavách, ktoré predstavili tri rôzne tvorivé fázy tvorby Štefana Balázsa, pedagogicky pôsobiaceho v Akadémii umení v Banskej Bystrici, sa tento maliar strednej generácie predstavuje v Turčianskej galérii v Martine. Výstava Mapovanie priestoru potrvá do konca novembra 2011 a jej verzia sa v decembri presúva do Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.
Historickú budovu Turčianskej galérie zaplnil Balázs veľkoformátovými obrazmi, každá stena tak získala svoj vlastný stred – obraz, ktorý je síce ohraničený rámom plátna, ale vieme si ľahko predstaviť, že sa rozvíja ďalej do plochy či priestorov. K tejto predstave láka ich vnútorný pohyb, odvíjajúci sa dynamicky z centra obrazov.
Jednoduchosť, zdanlivá nekomplikovanosť a optické vlastnosti obrazov na prvý pohľad pripomenú princípy op-artu a ďalšie abstraktné tendencie 60. a 70. rokov 20. storočia. Problémy, ktoré v nich autor rieši, majú však iný pôvod. Názvy obrazov: Gradácia, Bludisko, Priezor, Labyrint s východiskom, Rytmický priestor, Uzavretý priestor naznačujú autorov prienik kultúrneho a priestorového vedomia v jednej obrazovej ploche.
Obrazy sú v tomto prípade plochami stlačenými do základnej, veľmi zjednodušenej matrice, pričom sa vyznačujú viacerými vlastnosťami, s ktorými sa pokúša autor o ambiciózne zmapovanie priestoru / priestorov. Dominuje celkom vážna viera v centrum obrazu, a teda možno aj organizáciu sveta (trochu utopicky a idealisticky) z jeho jadra, stredu, zmyslu.
Autor dáva v obrazovej rovine do pohybu výrazné pásy čistých farieb, nedotknutých maliarskym rukopisom, krúživým, priečne vlnivým, centrálnym alebo rytmickým pravidelným pohybom. Aj v obraze Mesto na vode zadnú rovinu obrazu tvoria farebné pásy prechádzajúce obrazom v diagonálnych vlnovkách, možno ako abstrahovaný vnem z mesta na vode – Benátok. Na nich zdanlivo protichodným, resp. nesúvisiacim pohybom, organizuje ďalšiu rovinu obrazu biela linka meandrovitej špirály.
Vnímame teda transparentnosť – súčasné vnímanie rôznych umiestnení v priestore. Priestor nielen ustupuje, ale sa i striedavo mení. Umiestnenie priestorových obrazcov je mnohoznačné.
Autor mixuje priestory optických rovín spolu s odkazmi na kultúrne histórie, iné priestory kultúrneho vedomia/svedomia. Robí to so všetkou vážnosťou, neironizuje, neposúva, nespochybňuje, ale s vierou v nenáhodnosť sveta.
Autor: Zuzana Labudová
