Záujem o nové dielo Benedikta XVI. – Josepha Ratzingera Ježiš Nazaretský (Dobrá kniha Trnava, 2011, preklad Jaroslav Cepko) je podporený z viacerých strán: Ježišova osoba je (nielen pre veriacich kresťanov) osobitý fenomén, autor je pápežom katolíckej cirkvi a súčasne je uznávaným teologickým odborníkom.
Prvý diel Ratzingerovej knihy o Ježišovi vyšiel pred štyrmi rokmi, druhý v tomto roku súčasne v siedmich jazykoch. Ako oznamuje podtitul knihy, tento diel sa venuje poslednej fáze Ježišovho života, kam patrí jeho vstup do Jeruzalema, rozlúčka s učeníkmi, odsúdenie, jeho smrť a udalosť zmŕtvychvstania.
Porozumenie, ako sa v týchto udalostiach prelínajú história a viera, je kľúčové pre kresťanskú vieru. Ratzinger už v úvode knihy zdôrazňuje, že nechcel napísať ďalší Ježišov životopis, ale ani odbornú teológiu o Kristovi Ježišovi. Svoj prístup nazýva hermeneutikou viery, čím myslí teologický pohľad na Ježiša z hľadiska viery. Argumentuje, že viera je kvalita porovnateľná s hodnotou rozumových súdov a historických faktov, pričom viera musí pracovať s rozumom a faktami, ale má si uhájiť voči nim aj svoju autonómiu.
Posledná fáza Ježišovho príbehu medzi vstupom do Jeruzalema a jeho smrťou ponúka veľa otázok: O čo vlastne išlo Ježišovi, aký odkaz ponúka jeho posledná večera, ako môže mať Ježišova smrť zachraňujúci význam pre ľudstvo, čo sa rozumie zmŕtvychvstaním? Ratzinger odmieta názor, že Boh potreboval na zmierenie sa s hriechmi ľudstva nevinnú obeť (ako sa to čiastočne traduje), a tvrdí, že naopak, Ježišova obeť je ukončením obetného kultu.
Pri vysvetlení okolností Ježišovej smrti prispieva Ratzinger k prekonaniu antijudaizmu, keď striktne odmieta predstavu o kolektívnej vine židov na Ježišovej smrti. O Ježišovom zmŕtvychvstaní sa vyjadruje ako o udalosti, čo siaha za dejiny, ale zanecháva v nich svoju stopu.
Dielo na mňa pôsobí ako meditácia dobre podložená Ratzingerovou teológiou, pričom si katolícky pápež azda viac ako kritických katolíkov berie za partnerov svojej meditácie evanjelických teológov a obľúbeného pohana Platóna: „Kto sa upísal hľadaniu pravdy, dosiahne podiel na nesmrteľnosti.“ Platónske zadanie je pekné, zároveň sa však treba pýtať, nakoľko dnes môže naše hľadanie pravdy (nielen v kresťanstve) prebiehať na platónsky spôsob.
Autor: Karol Moravčík
