BERLÍN. Jedna z najvýznamnejších nemecky píšucich autoriek povojnovej éry, veľká kronikárka bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a znovuzjednotenia Nemecka Christa Wolfová zomrela dnes v Berlíne po ťažkej chorobe vo veku 82 rokov.
Informáciu priniesla nemecká tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na vydavateľstvo Suhrkamp.
Rodáčka z dnešného Gorzówa Wielkopolského, dievčenským meno Christa Ihlenfeldová, maturovala po úteku rodiny pred sovietskymi jednotkami na západ, už v nemeckom Meklenbursku v roku 1949.
V tom istom roku sa stala členkou východonemeckej SED a o dva roky neskôr manželkou spisovateľa Gerharda Wolfa. V období rokov 1955-1977 bola členkou predsedníctva spisovateľskej organizácie niekdajšej NDR, v rokoch 1963-1967 kandidátkou ÚV SED, od roku 1974 členkou východonemeckej Akadémie umení a od roku 1984 členkou Európskej akadémie vied a umení so sídlom v Paríži.
Z predsedníctva berlínskej organizácie Zväzu spisovateľov NDR ju vylúčili v roku 1976 po tom, čo podpísala otvorený list proti odobratiu občianstva pesničkárovi a poetovi Wolfovi Biermannovi. Pri straníckom disciplinárnom konaní jej SED udelila prísne napomenutie.
Ani v jesenných dňoch roku 1989, podobne ako mnohí jej kolegovia, nepredpokladala zánik NDR a dúfala v reformovateľnosť socializmu. Napriek tomu sa aktívne zapojila do spoločenského diania a vystúpila s pamätným prejavom na berlínskom Alexanderplatzi 4. novembra 1989. O 22 dní neskôr bola signatárkou výzvy proti výpredaju materiálnych a morálnych hodnôt a za zachovanie NDR.
Začiatkom 90. rokov preniklo na verejnosť, že v období rokov 1959-1962 registrovali spisovateľku pod krycím menom Margarete ako neformálnu spolupracovníčku obávaného Ministerstva pre štátnu bezpečnosť NDR. V tejto dobe vypracovala tri správy, ktoré však režimu poskytli výlučne pozitívne informácie o monitorovaných osobách. Následne sa Stasi začala čoraz viac sústreďovať na monitoring samotnej autorky, čo pretrvalo až do zániku NDR.
Christa Wolfová aj po znovuzjednotení Nemecka opakovane zdôrazňovala, že NDR neopustila, keďže ju jej čitatelia práve tam potrebovali.
Literátkine diela, ktorých časť preložili aj do slovenčiny a českého jazyka, rezonovali u kritikov kontroverzne a v závislosti na dobe a autoroch, ktorí ich posudzovali.
O ich nesporných kvalitách však svedčí nielen autorkina popularita a renomé, ale aj množstvo cien, ktoré Christe Wolfovej neudelili iba v bývalej NDR.
Zosnulá bola okrem iného laureátkou Ceny Heinricha Manna (1963), Brémskej literárnej ceny (1978), Ceny Georga Büchnera (1980), Rakúskej štátnej ceny za európsku literatúru (1985), Nemeckej knižnej ceny (2002) alebo Ceny Thomasa Manna (2010).
