Premárnili slovenskí filmári čas pri pití, alebo ho získali? V dokumente Slovenská krčma o tom uvažuje Peter Kerekes. Je to len jedna časť a jedna téma z nového televízneho cyklu.
Fantázia Juraja Jakubiska sa už prejavila niekedy cez druhú svetovú vojnu, keď v jeho rodnom Kojšove podpálili Nemci krčmu. To, ako to opisuje, sa nezhoduje úplne so spomienkami jeho susedov, ale je to krásne: „Strecha vzbĺkla, pod tlakom odletela na stráň, a to bol vlastne prvý lietajúci balón. Roztopené poháre a ich tečúce sklo, to bolo zas ako moderné umenie.“
Hovorí to v dokumente Slovenská krčma, ktorý sa dnes premieta v Bratislave na festivale Jeden svet. Nakrútil ho Peter Kerekes a porovnáva v nej krčmovú kultúru z dediny s kultúrou mestskou, barovo - kaviarenskou, a ako sa to prejavilo v slovenskej kinematografii.
Kde bol život, kde robota
Dušan Hanák pochádza z mesta a v tomto dokumente spomína alkoholikov a ich alternatívny, vysnívaný svet. To ich snívanie je tvorba, čo si zaslúži, aby si ju človek vypočul, myslí si Hanák. „V tom procese, keď si ľudia hľadajú náhradu za to, čo v živote nedostali, sa dá nájsť veľa dobrých motívov.“
Juraj Herz do krčmy skoro vôbec nechodil a nepil, ale vymyslel skvelé scény do komédie Sladké starosti. Andrej Hryc v nej hral čašníka, ktorý síce nikdy nepočul o biscuit debouché, ale dokázal ho majstrovsky napančovať. Bál sa, že mu to potom skutoční čašníci vrátia, lenže oni ho prekvapili – dodnes ho vraj vítajú s panákmi, čo sú grátis.
Aj Elo Havetta chodil do krčmy a často v nej písal, ale jeho spoluscenárista Lubor Dohnal by nebol rád, keby sme takto jeho prácu redukovali. „My sme sa na krčmy tešili, ale keď sme tam vstúpili, hneď sme sa zas tešili, že z nich potom vypadneme,“ hovorí. „Náš život aj robota boli inde.“
Režisér Slovenskej krčmy Peter Kerekes si myslí, že slovenskí filmári nestrácali pri pití čas, naopak, nachádzali ho v nej. No jeho dokument prechádza aj časmi, keď najlepší režiséri dostali zákaz. „Samozrejme, v normalizačných 70. rokoch v krčme čas strácali, pretože nemali možnosť tvoriť.“
Aké boli možnosti
To bol, žiaľ, prípad aj talentovaného Ela Havettu, ktorý zomrel po neliečených žalúdočných vredoch. „Ísť do krčmy, to nie je riešenie, to je samovražda,“ hovorí v dokumente Elov spolupracovník, výtvarník Vladimír Popovič. „Lenže kto okrem alkoholu a emigrácie pozná nejakú tretia možnosť? Ja ju nepoznám.“
Slovenská krčma je súčasťou šesťdielneho cyklu Slovenské kino. Vznikol v produkcii Hitchhiker Films a Slovenská televízia ho začne vysielať túto nedeľu. „Veľa režisérov sa dnes sťažuje, ale mne sa dávno nerobilo tak dobre,“ hodnotí Kerekes. Mal som výborný prístup k archívu Slovenského filmového ústavu a mal som zážitky zo stretnutí s režisérmi, najmä s Dušanom Hanákom a Petrom Solanom. Každá časť cyklu je len kúskom mozaiky, ktorá najkrajšie ukáže vcelku.“
V nedeľu sa vysiela časť Duch v stroji, režisér Robert Kirchhoff v nej rozpráva o kameramanoch. „Málokedy sa mi to stáva, ale tento dokument ma až rozplakal,“ hovorí jeho kolega Kerekes.
Slovenské kino, cyklus v programe STV
Slovenské kino je dlhodobý projekt a okrem podpory z Audiovizuálneho fondu mu pomohlo, že sa na ňom podieľala aj STV.
Má šesť častí:
Duch v stroji, réžia: Robert Kirchhoff
(o kameramanoch)
Slovenská krčma, réžia Peter Kerekes
(o tvorivej inšpirácii pri pití)
Partizáni, réžia Ivan Ostrochovský
(o zobrazovaní SNP)
Do naha, réžia Diana Fabiánová
(o sexe a erotike)
Kam zmizla slovenská princezná, réžia Dušan Bustin
(o rozprávkach)
Jánošík, vykrádaný superhrdina, réžia Lenka Moravčíková - Chovanec
(o mýtoch v dejinách)
Hitchhiker Films má pripravené scenáre k novým deviatim častiam, hovorí producentka Barbara Janišová Feglová. Projekt však zatiaľ stojí, čaká na ďalšiu podporu televízie. Andrej Miklánek, riaditeľ pre program, hovorí, že v roku 2012 STV v tomto projekte nebude pokračovať.
