Slovenský film 40. a 50. rokov: Dáždnik svätého Petra

Vynikajúca filmová klasika, na ktorú sa v televízii pozerali celé rodiny. Pre deti rozprávka, pre dospelých komédia či retrosen o tom, aké to kedysi bolo či mohlo byť.

Príbeh dievčiny, ktorá sa snaží uniknúť životu na zaostalej dedine a nájde si zamestnanie vo veľkej fabrike na výrobu pančúch, pričom ju nový svet láka a zároveň sa ho bojí, má všetko, čo od budovateľského filmu očakávame – je to komédia a zároveň agitka, dialógy sú schematické a jednotlivca napokon vždy podrží kolektív.

Filmová hrdinka Katka chce žiť nový život. Tradičný ženský životný vzorec – vidina dobrého manžela a dvoch strakatých kráv sľúbených do vena ju neláka. A tak napriek zákazu rodičov ujde z domu a zamestná sa v textilnej továrni vo Svite. Po množstve kalamitných situácií „pristane“ v pančuchárni, v dielni plnej zapálených úderníčok a horúcich plechových nôh. Stane sa jednou z predáčok spriateleného dievčenského kolektívu, ktorý pod vedením najvýkonnejšej Vierky každodenne láme výrobný rekord.

Sprvu nemotorná, no húževnatá Katka vzdorovito bojuje s horúcimi „nohatými“ strojmi a pokúša sa dotiahnuť na kamarátkin rekord. Pančuchárka Vierka je však workoholička a tak sa aj z Katky nevdojak stáva úderníčka a čoskoro aj vynaliezavá zlepšovateľka. Až milostný príbeh – plachý erotický záujem majstra Šimona (mladý Július Pántik), pribrzdí Katkino budovateľské nasadenie a vráti dievča späť na zem.

Vynikajúca knižná predloha Kálmána Mikszátha z roku 1895 je dodnes jednou z najznámejších a najpopulárnejších maďarských kníh a preto pred tvorcami, ktorí ju mali previesť do filmovej podoby, stála ťažká úloha. Stavili však na istotu a my môžeme dnes len jasať od radosti, že Dáždnik svätého Petra konečne vychádza na DVD, navyše aj digitálne zrekonštruovaný.

Výborný scenár a dialógy, skvelý výber hercov, svižný dej, dostatočná dávka romantiky a najmä obrovská dávka naozajstného humoru už dávno urobili z tohto filmu kultovú klasiku, na ktorú, keď ju občas dávali v televízii, pozerali celé rodiny. Vzhľadom na to, že naozaj dobrých filmových komédií máme na Slovensku veľmi málo, môže to zvádzať k myšlienke, že humor a až čardášový švih dodali filmu maďarskí tvorcovia. Slováci dodali prostý ľud, nádherné prostredie a romanticky ružolíceho Karola Machatu. V epizódnych postavách sa objavili aj 15-ročná Emília Vášáryová a 13-ročný Ľubo Roman.

„Možno to nebola náhoda, ale tým, že Karol Machata poznal mňa aj moju rodinu a vedel, že nemám rodičov, tak na mňa trochu dohliadal. Nakrúcalo sa v Maďarsku a ja som po prvýkrát išiel do zahraničia. Ubytovaný som bol v krásnom hoteli Gellért, mal som svoju vlastnú izbu. Chlapec bez rodičov zrazu býval v Gellérte. Pamätám si, že som bol vtedy po prvý raz v bazéne s vlnami,“ spomína na svoje prvé prežívanie filmovačky Ľubo Roman.

Aj keď bol neskôr poslancom v parlamente, poslanci za maďarskú stranu vedeli, že hral Ďurka Vibru. „Možno to bol slávnejší film, ako som si myslel,“ poznamenáva Roman.

Osnovu filmu tvoria paralelné tematické línie: príbeh chudobného glogovského farára Jánosa Bélyiho, jeho malej sestričky-sirôtky Veronky a vznik legendy o dáždniku svätého Petra, ktorý ju zachránil pred dažďom a priniesol farnosti blahobyt.

Druhú líniu tvorí strastiplný život vzorného študenta a chýrneho advokáta Ďuriho Vibru, ktorý pátra po stratenom dedičstve, o ktoré ho pripravili chamtiví otcovi príbuzní. Napriek svojmu nemanželskému a nelegitímnemu pôvodu Ďuri reprezentuje všetky ideálne cnosti mladíka z dobrých kruhov: má sexepíl, výhľadovo sľubnú profesionálnu, možno aj politickú kariéru, skrátka – je ideálnou partiou.

Cesty Ďuriho a Veronky, ktorú hrá vynikajúca maďarská herečka Mari Törőcsiková, sa pretnú tesne predtým, ako hlavný hrdina zistí, že jeho dedičstvo je skryté v rúčke chýrneho glogovského dáždnika a musí sa rozhodnúť medzi rodiacou sa láskou a svojím spravodlivým nárokom na majetok. Slnečný romantický príbeh na chvíľu zacloní mračno, aby sa všetko mohlo skončiť happyendom.

Dáždnik svätého Petra sa nakrúcal v dvoch rovnocenných obrazových a jazykových verziách, ktoré sa dabovali do slovenčiny aj do maďarčiny.

To, že Maďari chceli, aby slovenskú časť filmu robil režisér Vladislav Pavlovič, bolo podľa Ľuba Romana úžasné uznanie. Na druhej strane stál jeden z najslávnejších maďarských režisérov Frigyes Bán. „Režírovali

spolu, konfrontovali sa a nikdy nemali medzi sebou spor. A keď taký veľký režisér ako Bán rešpektoval Vladislava Pavloviča, je naozaj smutné, že odišiel. Bol z generácie, po ktorej prišiel napríklad Štefan Uher. No Bán veľmi skoro zomrel. Bol k sebe taký náročný, že nezniesol prehry a skončil samovraždou. Pamätám si, že mu ideologická komisia neschválila film a jeho sa to veľmi dotklo. Nezniesol to a stala sa veľká tragédia,“ hovorí Roman.

Dáždnik svätého Petra má podľa neho doteraz hlavu a pätu. „Je to výpoveď podporená prirodzeným herectvom. To, že Maďari robili film so Slovákmi, bolo takým prvým uznaním toho, že aj Slovensko má kultúru,“ uzatvára.

Dáždnik svätého Petra je vrcholom v poradí už štvrtej DVD edície Slovenský film a zaručene sa stane ozdobou vašej domácej filmotéky.

Dáždnik svätého Petra

Z dobových recenzií:

Zdá sa, že by sa ťažko našiel – aj keby sme lampášom hľadali, lepší námet na prvú maďarsko-slovenskú filmovú koprodukciu. Dáždnik svätého Petra, ironicky ladený príbeh, zasadený do prostredia Banskej Bystrice v polovici minulého storočia, žánrový obrázok, ktorý pod rúškom zhovievavého úsmevu tají osteň kritiky, namierený proti poverám a náboženskému tmárstvu, rastúcemu z koreňov dedinskej chudoby a zaostalosti i proti malomestskej honbe za „honorom“ a majetkom.

A. K., Kultúrny život, 10. 1. 1959 Bratislava

Získa si nás práve prostota a láskavosť príbehu a hlavne dvaja hlavní mladí predstavitelia. Hlavnú zásluhu na tom má mladá maďarská herečka Mari Torocsiková v role farárovej sestry a slovenský herec Karol Machata ako mladý právnik Vibra. Keby aj pre nič iného, už len pre túto milú mladú dvojicu pekných ľudí stálo za to siahnuť po koprodukcii.

Jan Kliment, Kino Praha, 2. 4. 1959

Karol Machata podáva svojho chýrneho fiškála Vibru s istotou uhladeného elegána a pôsobí presvedčivo, i keď pre nás aj trochu nepochopiteľne. V tom zmysle, že nechápeme celkom, kto je tento mladý Vibra: prešibaný džentrík alebo rozumný mladý muž, ktorý napokon pochopí, že nie bohatstvo robí ľudské vzťahy krásnymi?

Ivan Bonko, Pravda, 9. 1. 1959

Ako mohli filmoví autori dôjsť k takémuto nonsensu? Nepochopili Mikszátha? Nechcem veriť. Myslím, že sa im vykĺzla z rúk jeho irónia a satirický výsmech. Veď farár Béleyi je u Mikszátha smiešny, keď sa snaží ľudí učičíkať, že zázraky a svätí neexistujú. Vo filme tento názorový rozpor medzi farárom a ľudom dostáva slabo tragický podtón nepochopenia „vzdelaného človeka nevzdelaným ľudom“. Tu kdesi je omyl, ktorý sa nemal stať.

Smena, 30. 12. 1958

O dobrý výsledný dojem z filmu sa pričinila predovšetkým réžia Frigyesa Bána. Farebná kamera G. Illésa si uchovala dobrý fotografický štandard a ukázala zmysel pre kompozíciu a poetické nálady. Šimon Jurovský vytvoril dramatickú hudbu bez zlej ctižiadosti, ktorá je u nás zlozvykom, urobiť z každého filmu nasilu hudobný film.

Práca, Bratislava 31. 12. 1958