réžii Martina Čičváka.
David Mamet (1947) je dnes už klasikom americkej drámy, v línii autorov ako E. O´Neill, T. Williams, A. Miller, E. Albee a Sam Shepard. Harold Pinter ho označuje za najlepšieho žijúceho dramatika a Mamet sa naopak hlási k absurdnej dráme, Beckettovi a Pinterovi. Spolu so Shepardom patrí Mamet k autorom postabsurdnej drámy. Napísal takmer tri desiatky divadelných hier, za ktoré získal rad ocenení vrátane prestížnej Pulitzerovej ceny za hru Glengarry Glen Ross v roku 1984. Jeho autorská všestrannosť zahŕňa novely, zbierky básní, divadelné hry, knihy pre deti, ako aj eseje o divadle a filme. Mamet je rovnako úspešným filmovým a televíznym scenáristom i režisérom. Pre televíziu adaptoval a nakrútil niekoľko svojich hier. K najznámejším filmom na ktorých sa podieľal ako scenárista patria napr. Poštár zvoní vždy dvakrát, Herňa, Vrtieť psom, Hannibal a ďalšie. V New Yorku založil Atlantic Theatre Company, ktorá získala prestíž a patrí k popredným newyorským divadlám.
Mamet vo svojich hrách variuje témy ako manipulácia a egoistický boj o moc (napr. Glengarry Glen Ross, V pote tváre orať budeš, Sexuálna perverzita v Chicagu) , či kríza komunikácie a problém porozumenia (Oleanna, Kačacie variácie, Kryptogram). Mamet je (rovnako ako Shepard) zručným majstrom v narábaní s jazykom, ktorý je veľmi bohatý a pulzujúci, typický je autorov hudobný spôsob práce so slovom a dialógom. Teoretici tvrdia, že zatiaľ čo Sam Shepard je skôr džezmenom, Mamet je dôsledným minimalistom. Jeho tvorba mala nepriamy vplyv na novú drámu (tzv. cool dramu) a autorov ako Patrick Marber, či Mark Ravenhill, ktorý rovnako ako Mamet rád odkazuje na Čechova. Aj keď Mamet tvrdí, že iba jednoducho píše hry, jeho dielo presne zrkadlí zdeformované charaktery ľudí žijúcich v konzumnom svete. Platí to aj pre hru November, ktorú o niekoľko dní uvedie Divadlo Aréna, i keď sa tento text vymyká z kontextu Mametovej tvorby. Hru preložila dramaturgička Divadla Aréna Zuzana Šajgalíková.
David Mamet sa na našich javiskách takmer neinscenuje. Napriek tomu, že texty sú dostupné v slovenskom preklade vďaka súboru siedmych kľúčových Mametových hier (Kačacie variácie, Sexuálna perverzita v Chicagu, Americký bizón, Edmond, V pote tváre orať budeš, Oleanna, Kryptogram), ktoré ešte v roku 2006 vydal Divadelný ústav. Súčasťou publikácie sú aj Mametove eseje, rozhovor s dramatikom a podrobná analýza jeho diela. Ambíciou Divadla Aréna je prinášať tituly, ktoré na domácich javiskách ešte neboli uvedené a prvá premiéra aktuálnej sezóny to potvrdzuje.
Snažíme sa sledovať aktuálnu tvorbu etablovaných autorov a hru Davida Mameta November považujeme za mimoriadnu. Je to kvalitný text a bola by škoda, keby sa nedočkala slovenského uvedenia. Áno, Mamet sa u nás hráva málo, zatiaľ čo napríklad v pražskom Činohernom klube majú v repertoári tri jeho hry. November je navyše pre Mameta netypická hra a tak sme po nej okamžite siahli. Dôležité bolo obsadenie a keď sa nám podarilo získať Tomáša Maštalíra, tak všetko zafungovalo. Hra mala premiéru v roku 2008, ale v našom stredoeurópskom priestore je to stále neznámy titul, čo je ďalší dôvod prečo sme po nej siahli.
Hovoríš, že November je v kontexte Mametovej dramatickej tvorby netypickou hrou. V čom sa teda vymyká?
Je to iná forma. Je to absurdná modelová groteska. Hlavná postava (prezident Spojených štátov, ktorému klesajú preferencie a snaží sa udržať za každú cenu vo svojom úrade) je vlastne jedno sitkomové číslo, sled gagov, je to jedna veľká one man show, v ktorej sa bez prestania striedajú najvyššie extrémy: je to sínusoida vrcholov a pádov, hra plynie vo vlnách prezidentovej expanzie a depresie. Je to odlišné od Mameta akého poznáme, je to Mamet krát sto, úlet, fór, samozrejme už počnúc námetom. A zároveň je to veľká metafora.
November teda môžeme označiť za one man show, kto je tým mužom uprostred?
Hra sa odohráva počas dvoch dní v oválnej pracovni Bieleho domu. Prezident hľadá spôsoby, ako zachrániť jednoznačne prehrané voľby. Je schopný prepísať dejiny, podplatiť celú zemeguľu, jednoducho urobiť čokoľvek, aby zachránil svoju funkciu. Je to celé absolútna hyperbola. Mamet povedal, že sa netreba zaoberať tým, na koľkých amerických prezidentov odkazuje. Je to v prvom rade hra o úradnej osobe, ktorá sa nechce vzdať svojej stoličky. To je základná téma.
Hra teraz dokonale zapadla do situácie na Slovensku, ktoré čakajú ďalšie voľby a politický boj sa opäť rozpúta naplno.
Zapadla absolútne. Takéto náhody sa stávajú. Dokonca Mamet spomína, že keď písal Vrtieť psom, tak vzápätí vyšiel na povrch Clintonov škandál a smial sa, že mu politici kradnú materiál. Samozrejme sme tejto zhode okolností radi.
Mamet vytvoril modelovú postavu, čím je hra zrejme veľmi dobre prenosná aj mimo Spojené štáty a má potenciál osloviť občana/voliča kdekoľvek na svete.
Základný koncept je nahliadnuť do politickej kuchyne keď sa vypnú kamery, dovnútra sveta, ktorý nás prekvapí svojou skazenosťou a tým, aké je to všetko skorumpované, zvrhlé a hrôzostrašné. To platí všeobecne. Na druhej strane, nájdeme tu aj veci, ktoré sú naozaj špecifické pre Spojené štáty, počnúc tým, koľko moci sa koncentruje v rukách jedného muža. Spojené štáty – krajina neobmedzených možností a ich neobmedzený prezident: to je November.
Mametove hry sú minimalistické a charakterizuje ich aj malý počet postáv. Je aj v tomto November výnimkou, alebo si Mamet opäť vystačil s niekoľkými postavami?
Áno, je tu iba päť postáv. Je to komorná hra odohrávajúca sa okolo prezidentského stola. Okrem prezidenta je tam jeho šéf kancelárie, autorka prejavov a v závere príde na scénu aj Indián s vražednými sklonmi. Okrem toho sa blíži Deň vďakyvzdania a prezident musí udeliť milosť moriakovi, čo je známa americká tradícia. Vyjednáva s predstaviteľom Národného združenia chovateľov moriakov – piata postava.
O Mametových hrách sa často hovorí aj ako o komédiách mravov (doslova ich označujú ako comedies of bad maneers). Podobne ako klasickí autori Mamet nastavuje zrkadlo negatívnym ľudským vlastnostiam. Patrí aj November do tejto žánrovej „škatuľky“?
Mamet hovorí, že základnou otázkou drámy je – ako urobiť morálne rozhodnutie. To platí pre všetky jeho hry, ale v tomto prípade sa to týka amerického prezidenta, takže sa z toho stáva hyperbola absolútnych rozmerov. Je to o totálnej absencii morálky. Ale napísaná s obrovským humorom.
Veľkú úlohu zohrávajú v politike aj médiá ako nástroj manipulácie.
U Mameta sa pravidelne objavuje tvrdenie, že pravda je až to, čo je v televízii. Najdôležitejšie je vymyslieť, čo povieme do kamery. Politické štruktúry ovplyvňujú a korumpujú médiá a cez nich potom ovplyvňujú ľudí – to je veľmi dôležitý rozmer tejto hry. Napriek tomu, že tam nevystupuje žiaden predstaviteľ médií, iba autorka prejavov, ktorá vkladá prezidentovi do úst slová, ktoré bude počuť celý svet. Slová dokonale vypočítané na city, aby zaznelo presne to, čo národ potrebuje počuť.
Mametov jazyk je veľmi bohatý na rôzne slovné hračky, symboly. Znie realisticky, akoby bol odpočutý z ulice a pritom je vlastne štylizovaný. Ako sa ti prekladal tento text?
Je to ako Tarantinov dialóg, z ktorého máš pocit, že si ho včera počula v električke a pritom je to absolútna matematika. Preklad nebol jednoduchý. Slovenčina je limitovaná z hľadiska slangu a vulgarizmov, takže bolo náročné dosiahnuť košatosť textu, nájsť jazyk hlavnej postavy, ktorý je veľmi ....nazvime to hovorový. Dúfam, že sa to podarilo. Snažila som sa, aby to bol živý jazyk. Prezident v hre je veľmi živočíšny, pulzuje v ňom krv a to, ako rozpráva je veľmi dôležité. A myslím, že ten jazyk v Tomášovom podaní naozaj zaznieva.
Mamet je známy svojimi divadelnými teóriami, filozofiou rozkladu a úpadku. Zostáva jej verný?
Všetci poznáme jeho teóriu, podľa ktorej smerujeme k absolútnemu úpadku a aj táto hra to potvrdzuje. Mamet ale označil November za svoj ľúbostný list Amerike. On sa do istej miery skláňa pred neúnavnosťou Američanov a ich schopnosťou vybrednúť z každej situácie a nakoniec všetko otočiť vo svoj prospech. November nie je depresívna hra o úpadku. Je to úvaha nad tým, či v tej strašnej deštruktívnosti, ktorú so sebou prináša každá moc, nie je súčasne aj podstata ľudského napredovania.
Čím môže Mametov November osloviť slovenského diváka?
Myslím si, že žijeme dobu, kedy nás opäť začína veľmi zaujímať politika, pretože nás musí zaujímať. Dejú sa vážne veci a v tomto zmysle by hra s politickým námetom mohla ľudí zaujať. A je to najmä vynikajúca divadelná zábava. Dokonca si myslím, že to pre nich môže byť katarzné. Dostanú šancu z duše sa zasmiať na zvrhlosti politických špičiek, dokonca tej najvyššej (resp. jednej z najvyšších aby sme boli aktuálni). Môže byť príjemné svoje rozhorčenie vyplaviť smiechom. Nehovoriac o tom, akú vynikajúcu inscenáciu tím režiséra Martina Čičváka vytvoril (od scény Toma Cillera až po výkony všetkých hercov).
Autor: Zdroj: Mariana Jaremková
