„Dosť som toho urobil, už sa mi nechce.“ Keď túto vetu vysloví človek v deväťdesiatke, ťažko tomu oponovať. Dokonca aj keby sme o ňom nevedeli príliš veľa. Lenže o tom, čo vo svojom umeleckom živote vykonal Jozef Babušek, známy viac ako Jozef Schek (tento pseudonym používal od roku 1958), vieme dosť.
Je to predovšetkým zásluhou časopiseckých komiksov, vytvorených v rokoch 1965 až 1990, z ktorých sa roháčovský seriál Jožinko - dieťa svojich rodičov stal legendou v tom najlepšom zmysle slova. A ak môžeme povedať, že o jeho tvorbe vedia dosť aj tí, čo ju priebežne nezažívali, je to vďaka zopár ľuďom, ktorí v poslednom desaťročí veľmi dôrazne pripomenuli, čo Schek znamená pre slovenskú kultúru. Na začiatku i na konci ich koordinovaného úsilia bolo vždy meno Fera Jablonovského, grafického dizajnéra, typografa, karikaturistu či aforistu a editora, ochotného a schopného podujať sa na sizyfovskú robotu zreštaurovať tisíce Schekových komiksových obrázkov.
Najnovšie rozšíril a skompletizoval sériu kníh o klasikovi slovenského komiksu publikáciou Nielen Jožinko. Ľahko dešifrovateľný názov napovedá, že tentoraz predstavil Scheka aj ako autora malieb, grafík, ilustrácií, typografických prvkov i plastík. Väčšinou to neboli diela určené pre verejnosť („len zo mňa nerobte maliara“). Koniec koncov, Schek sa aj v časoch svojej najväčšej pseudonymnej slávy držal v ústraní, no ako vraví Jablonovský, zaslúženej publicite sa nakoniec neubránil.
