Divadlo Aréna uvedie v 9. decembra 2011 premiéru inscenácie hry amerického dramatika Davida Mameta November. Absurdná groteska o tom, čo všetko je človek schopný urobiť, aby si udržal moc dnes rezonuje opäť o niečo intenzívnejšie.
Hra November zavedie diváka do oválnej pracovne Bieleho domu, aby bol svedkom série zúfalých pokusov amerického prezidenta udržať sa v úrade. Preferencie však napriek neuveriteľnej prezidentovej „invencii“ klesajú a čas sa kráti. Mamet doviedol tento boj o udržanie moci k dokonalej groteske, ale i keď sa tým vzdal momentu reality, hra aj týmito prostriedkami presne vypovedá o dobe, v ktorej žijeme. Pre režiséra Martina Čičváka je November prvým stretnutím s Mametom. „Doteraz som po Mametovi nesiahol. V Činohernom klube ide jeden Mamet za druhým, režíruje ho Ondřej Sokol, ktorý sa v ňom našiel,“ potvrdzuje režisér. „Ja sa rýpem v klasike, mám radšej Schillera, Shakespeara, Čechova, hry, ktoré sa snažia nejakým spôsobom o kozmologickú výpoveď o svete. Aj keď u Mameta to asi je. Každá hra je metafora. Ale z divadelného hľadiska až táto Mametova hra začína byť pre mňa dokonalé divadlo. Je tam muž na vrchole pyramídy, okolo ktorého je už iba vesmír. Topí sa a snaží sa za každú cenu zachrániť. Jeho izolovanosť od sveta, ktorý riadi a súčasne je od neho absolútne odtrhnutý, to celé je vzrušujúce. Už je to zrazu Beckett. Existenciálne sa táto hra blíži k Beckettovým prózam a už to nie je ten klasický Mamet. V žiadnom prípade nekritizujem autora, ale mňa oslovil svojou divadelnosťou až November.“
Mamet využíva pre svoj zámer extrémnu hyperbolizáciu a podľa Čičváka je hra istým spôsobom výnimočná spomínanou vysokou štylizovanosťou celej situácie. „Sme v oválnej pracovni prezidenta Spojených štátov, ktorému padajú preferencie – to je iná divadelnosť ako u ostatných Mametových hier, kde je situácia istým spôsobom realistická. Celá situácia v hre November je vyhranená, groteskná a v istom zmysle absurdná, pretože zažijeme s americkým prezidentom dva dni a to čo počúvame je hyperbola. Táto hra je veľký cynický žart. Z toho som vychádzal,“ hovorí Čičvák. Do hlavnej postavy amerického prezidenta si vybral herca Tomáša Maštalíra. „Tomáš je veľmi tvárny herec. Postava amerického prezidenta potrebuje americké sebavedomie a on toto vyžarovanie má,“ tvrdí režisér, podľa ktorého je táto postava (ako aj ostatné) napísaná veľmi plnokrvne. „Vtip je v tom, že aj americký prezident je rovnako osamelý, slabý a smiešny ako ktorýkoľvek muž v obleku. Mamet nepíše „prezident“, píše „muž v obleku“. Muž, ktorý sa snaží udržať za každú cenu pri moci. Telefonuje kde sa dá, aby si zohnal peniaze. Z jeho prezidentskej linky sa dá dovolať kamkoľvek, do celého sveta. Prázdny stôl a pritom taká obrovská moc. Čo to vlastne znamená mať takúto moc? Sedieť v oválnej pracovni v Bielom dome? Mamet sa ako autor triafa do všetkého, čo v americkej spoločnosti považujú za hodnoty. S humorom a veľkou sebairóniou.“
O Davidovi Mametovi je známe, že len minimálne používa autorský komentár a ponecháva inscenátorom voľnosť. Potvrdzuje to aj Martin Čičvák. „Veľa vecí necháva na hercoch a inscenátoroch. Hodí okolnosť, nový dejový fakt a nechá nás, aby sme sa s tým slobodným spôsobom vysporiadali. Riešime mikrosituácie, po sekundách staviame vnútorné aranžmá a hľadáme v tom humor.“ Uvedenie inscenácie hry November nečakane zapadlo do domáceho predvolebného obdobia. „Keď sme hru začali skúšať ešte sme neboli pred voľbami. Teraz nám doba nahráva, inscenácia je aj takýmto žurnalistickým spôsobom aktuálna, rezonuje. Ale rezonuje po celom svete, pretože Mamet to tak napísal. November je skutočne politický kabaret. Je jedno, či sú voľby v Amerike, Poľsku, alebo Maďarsku, ľudia, ktorí prichádzajú o moc sa správajú,“ uzatvára Čičvák.
Autor: Zdroj: Mariana Jaremková
