Pred dvomi rokmi na festivale v Rotterdame si Jaro Vojtek uvedomil, ako jeho film Hranica vytŕčal spomedzi iných dokumentov nakrútených v Európskej únii. Tak veľmi bola jeho téma sociálna. „Režiséri z ostatných krajín skôr meditovali nad tým, kam ako ľudstvo ideme. Ani oni nemajú všetko, ale majú viac, a tak sa ich filmy už dostávajú na inú, duchovnejšiu úroveň. Bol som tým totálne očarený,“ hovorí.
Odchádzal s tým, že aj on by si nabudúce trochu zameditoval, ale bohužiaľ, zase sa mu do cesty dostalo čosi iné. Stretol Vlada Sendreia, rómskeho aktivistu, člena rôznych nadácií, muzikanta aj trénera futbalového klubu v jednej osobe a dozvedel sa, že chce ísť do politiky a vo Vyššom územnom celku Banská Bystrica zastupovať Poltár.
Prvé ukážky z dokumentu Cigáni idú do volieb ukázal Vojtek minulý týždeň na festivale Jeden svet.
360 neospravedlnených hodín
Vlada Sendreia na voľby nahovorila americká mimovládna organizácia. V programe má integráciu Rómov a tak jej zástupcovia prišli aj do Poltára, aby jej kandidát prešiel aspoň základným kurzom. Jeho kampaň sa volala Od dverí k dverám a musel sa pred ňou naučiť, ako správne podať ruku, pozrieť sa do očí a sľúbiť, že bude lepšie.
„Rovnakú štruktúru predvolebného boja vidíme aj u ostatných politických strán, rozdiel je, že Rómovia sú emotívnejší, otvorenejší a že to preto aj viac odhalia,“ hovorí Vojtek. „Vlado Sendrei chce úprimne Rómom pomáhať, ale za jeho kandidatúrou je túžba vyrovnať sa gadžom. Zviditeľniť seba, svoju kapelu a spoločensky sa presadiť. Bojí sa chudoby, chce mať peniaze a žiť na úrovni.“ Film Cigáni idú do volieb preto nebude len úvahou o tom, či majú Rómovia šancu dostať sa do politiky a či si v tom bránia sami, alebo im v tom bráni spoločnosť. Vojtek hovorí, že nakrútil film o priateľstve, zrade, rodine aj o rozpade rodiny.
V jednej z ukážok vytiahol na Vlada Sendreia otázku: Tvoj syn má v škole tristošesťdesiat neospravedlnených hodín. Vieš o tom? A Sendrei, keďže sa snažil vystupovať zodpovedne, to začal rovno riešiť a vyvolal vo svojej rodine hádku.
„Ukazoval som už pár častí filmu v lete na festivale v Karlových Varoch,“ hovorí Jaro Vojtek. „Mrzí ma, že filmári na takýchto prezentačných fórach dostanú len pár minút, z filmu tak môže zostať len povrchný dojem. Diváci sa na Cigánoch smiali, a pritom je to vlastne smutný príbeh.“
Skrytý autoportrét
Vojtekov film by sa mal do kín dostať na budúcu jeseň. Uvidíme v ňom aj Sendreiovu manželku Janu. Je speváčka a vystupovala i v Carnegie Hall, sama už teda úspech spoznala. Počas kampane však stále striedmo uvažovala a vlastne iba ona jediná svojho manžela spochybňovala a hovorila mu pravdu. Vznikli tak scény, ktoré sa asi Vojtekovi nakrúcali najťažšie, ale patrili medzi tie najdôležitejšie. Lebo má rád, keď sú filmy skrytými portrétmi samotných autorov.
„Keď som ako študent prišiel do Bratislavy, nevedel som nájsť Mlynskú dolinu, netrafil som na Dlhé diely ani do školy. Videl som vzťahy a priateľstvá na inej báze ako v malom meste, cítil som sa ako v inej krajine,“ hovorí. „Keď som teda spoznal Dmitrija z Kazachstanu a nakrúcal s ním My zdes o tom, ako si vysníval nový život na Slovensku, presne som vedel, čo stráca a čo získava. Cigáni idú do volieb je zas film o identite a o tom, či sú dôležité peniaze, kariéra, rodina alebo byť sám sebou. To všetko teraz rieši Vlado, ale je to aj môj príbeh.“
