Harpagon je synonymom lakomstva, nielen pre Francúzov. Je ten, čo kradne ovos ešte aj vlastným koňom, ideálnym chlapíkom do dnešnej krízy? Alebo je hrdinom skôr jeho syn Kleant, ktorý si požičiaval s tým, že aj tak všetko i s úrokmi zaplatí niekto iný?
Odpovede na podobné otázky sú zaujímavé, v produkcii, ktorá mala premiéru v Činohre SND, ich však nehľadajte. Tvorcovia sa vzdali odkazov na svet úžerníkov a dlžníkov, pripravili konvenčnú komédiu. Ústredným motívom je generačný konflikt, ani ten však nie je sporom o odlišné chápanie života, ale bojom o prístup k zázračnej skrinke s peniazmi.
Režisér Vladimír Strnisko zvýraznil necnosti mladej generácie, ktorá už nie je naivná ani nevinná. Alzelmove čerstvo nájdené detičky oberú otca o peniaze ešte skôr ako zvesť o zázračnom stretnutí rodiny stihnú povedať ich matke. Valér zamilovaný do bohatej Elizy je tým najväčším pätolízačom, len aby si získal lakomého svokra.
Dôveryhodne pôsobí, že lakomec nie je vetchý starec, ale muž v aktívnom veku. Ivan Vojtek neprepadol do prehrávania, no možno je až priveľmi flegmatický. Vytvoril smiešnu figúrku, presah do tragiky sa mu nepodaril.
Scénograf Juraj Fábry cítil asi potrebu zaplniť nešťastne veľkú scénu, zvolil si princíp hromadenia debničiek, medzi ktorými boli herci stratení. Jeho kostýmy zaujali svojou uvoľnenosťou. Či sa melódia, ktorú preslávilo kresťanské hnutie Taizé, vo výbere hudby objavila zámerne, alebo nechtiac, nevedno.
V inscenácii sa mohla predviesť mladá generácia hercov. Z druhého obsadenia potenciál ukázala napríklad Marta Maťová ako Mariana. Andreja Vozárová hrala Elizu priveľmi strnulo, ani Dominik Gajdoš nemal Valéra ešte celkom v rukách.
Daniel Fischer ako syn Kleant sa snažil až priveľmi horlivo zabávať, do jeho prejavu sa teda dostalo viac kŕčovitosti. Hereckú suverenitu v postave dohadzovačky Friziny ukázala Ingrid Timková, Ľubomír Paulovič mal niekoľko trefných replík.
Keď niektorý nadčasový Moliérov postreh prešiel cez rampu v podarenej intonácii či s dobrým gestom, v sále sa rozľahol uvoľňujúci smiech. Na chvíľu sa zdalo, že tento titul mohol do SND dodať kus klasického hereckého majstrovstva. Najmä v prvej časti sa aj darilo rozohrávať zaujímavejšie scény, potom sa dej rozbehol samospádom a herecké výkony stále viac zachádzali do hystérie.
