Kto to tu vlastne beží po hrane?

Dokonalá reklama, kamera ani hudba nezachránili film bez charakterov a deja.

Zločin, politika, biznis a médiá sú totožné. Všetko riadia lobisti a tých manipulujú zahraničné tajné služby. Jednotlivec neznamená nič a slobodná vôľa je len ilúziou. Nový český film Hranaři chce pôsobiť ako závažná dráma. Správa o stave spoločnosti je však iba marketingovým produktom. Koho a prečo chce ovplyvňovať, môžeme len hádať, no celkom isté je, že hlavný cieľ: zarábať na návštevnosti, plní dokonale.

Figúrky bez charakteru

Titulky uvádzajú, že „sivou eminenciou“ projektu je veľkopodnikateľ Zdeněk Kubík, ktorý stál za snímkou Czech Made Man. Hranařov dal nakrútiť podobnému štábu. Debutujúci režisér Tomáš Zelenka bol predtým asistentom réžie, hercov vyberali jednoducho: dostať do filmu čo najviac známych mien.

Námet vychádza z populárnej premisy, že „tí hore“ sú svine, vrahovia a kurvy. Ponúka všetky ľudom obľúbené tézy, bez ohľadu na to, že si odporujú. Scenár je chaotický, zaplavený figúrkami, chýbajú v ňom charaktery. Hlavnými postavami sú dlhoroční úspešní podnikatelia Sláma (Miroslav Etzler) a Hlož (Saša Rašilov). Nevedno prečo, postavia sa proti celému skazenému systému a film ich glorifikuje ako hrdinov.

Neúprimný príbeh rezignoval na motiváciu, logiku, zdravý rozum aj realitu. V moskovskej centrále tajnej služby KGB, ktorá v skutočnosti už od roku 1991 neexistuje, sledujú agenti záznamy z každej kamery v uliciach aj vnútri budov Prahy, takže v priamom prenose vidia všetky zločiny. Americké a ruské tajné služby na spôsob rozmarných bohov bez zjavného cieľa hýbu figúrkami na českej šachovnici.

Dokonale povrchný obraz

Režisér nedokázal harmonizovať dej do celku ani riadiť hercov. Upadajú do osvedčených škatuliek (Cibulková, Brožová), nadhrávaním (Langmajer, Dejdar) posúvajú film k nechcenej paródii alebo nemajú čo hrať (všetci ostatní). Záverečný monológ Jana Třísku v angličtine so silným českým prízvukom si právom zaslúži porovnanie s „výkonmi“ Bélu Lugosiho vo filmoch Eda Wooda Jr.

Popri populistickej téme je hlavným dôvodom diváckeho úspechu kamera Karla Fairaisla. Dokonale efektná, agresívna, so zvýraznenou farebnosťou a kontrastom, neobyčajnými uhlami a jazdami. Spolu s exkluzívnymi interiérmi a pôsobivými exteriérmi vytvára dojem 96-minútového reklamného šotu. Neprezrádza nič o vnútre postáv, nenesie žiadne posolstvo, antipatie či sympatie, len sterilný odstup. Reklamný ráz zdôrazňuje aj všadeprítomný product placement. Hudba Zdeňka Mertu, ktorú nahral Český symfonický orchester pod vedením Oskara Rózsu, je tiež nápadná, efektná, vtieravá, no prvoplánová a citovo prázdna.

Reklama nadovšetko

Obdiv si zaslúži marketing. Majstrovským kúskom je získanie podpory popredných českých a slovenských médií aj protikorupčných organizácií. Ich názvy sa vynímajú v dlhom zozname reklamných partnerov filmu.

Hranaři sú svedectvom doby sami osebe. Doby, v ktorej je aj úprimnosť falošná. Všetko je na predaj a jednotlivec nemá ako rozoznať, čo je jeho slobodná vôľa a čo výsledok rafinovaného vymývania mozgov reklamou.