SME
Pondelok, 17. január, 2022 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Spisovateľka Zuska Kepplová: Štastie v zahraničí? Iba mýtus

Mladá spisovateľka píše o svojej generácii novodobých nomádov

Študovala filmové písanie a dramaturgiu na bratislavskej VŠMU. Momentálne dokončuje doktorandské štúdium na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde sa venuje rodovým a kulturálnym štúdiám. V roku 2005 zvíťazila v súťaži Poviedka. V júli 2011 jŠtudovala filmové písanie a dramaturgiu na bratislavskej VŠMU. Momentálne dokončuje doktorandské štúdium na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde sa venuje rodovým a kulturálnym štúdiám. V roku 2005 zvíťazila v súťaži Poviedka. V júli 2011 j (Zdroj: Katarína Hybenová)

Jej román Buchty švabachom ocenila kritika aj nečakané množstvo čitateľov. Oslovil totiž generáciu tridsiatnikov, ľudí, čo detstvo prežili v komunizme, dospievali v divokých deväťdesiatych a skúsenosti zbierali v zahraničí. ZUSKA KEPPLOVÁ píše o generácii novodobých nomádov.

Veľa tridsiatnikov tvrdí, že vaša kniha hovorí za nich. Chceli ste napísať generačný román?

Chcela som ponúknuť priestor, kde by sa zozbierali skúsenosti mladých Slovákov pracujúcich alebo študujúcich v zahraničí. Kniha je akýmsi štartovacím bodom, aby sa o nich mohlo začať hlbšie premýšľať a mňa veľmi teší, že to funguje a veľa ľudí sa v nej vidí.

Skryť Vypnúť reklamu

Typickým príkladom je čitateľka spomínajúca na to, ako na Novom Zélande pracovala ako čašníčka a jej zážitky sú podobné tým v knihe. Podobne reagujú ľudia rovnakého veku väčšinou v rôznych internetových magazínoch, takže si myslím, že tu asi bude generácia, ktorú kniha spája.

Skúsite to pomenovať?

Mali sme skúsenosť osemdesiatych rokov, keď sme sa narodili a vyrastali, skúsenosť transformácie z deväťdesiatych rokov, aj skúsenosť so štúdiom či prácou v zahraničí.

Vaše skúsenosti boli aké?

Na vysokej škole som každé leto čapovala pivo v nejakej zahraničnej metropole, neskôr som bola na študijnom pobyte v zahraničí a napokon študujem na zahraničnej univerzite. Asi to viselo vo vzduchu. Ľudia skúšali rôzne pobyty, rozprávali skúsenosti kamarátom tak, ako ich porozprávali aj mne. A teraz sa ma mnohí pýtajú, či sú zážitky v knihe reálne.

Skryť Vypnúť reklamu

A sú? Je kniha autobiografická?

Stotožňujem sa s názorom, že je slušné od čitateľa nepátrať po tom, či je kniha autobiografická. Keď raz utriedim slová na papier podľa nejakého kľúča, už to nie je ‚pravda‘. Stačí, aby bol výsledok uveriteľný, zažiteľný.

zuska1.jpg

Je zrejmé, že sa (Kepplovej) vydarenému a sugestívnemu debutu podarilo podať správu
o každodennej a kúzla zbavenej podobe života v ére globalizácie,“ napísala o knihe
Buchty švabachom literárna kritička Ivana Taranenková. Foto: Ferdinand Brezovský

Hovorme teda o vašich postavách. V knihe to vyzerá, že tápajú, všeličo skúšajú a ďaleko od domova pôsobia zmätené a vykorenené.

Keď sme presadení do iného prostredia, naša identita je otrasená. Doma, vieme, aké je naše miesto, ale keď prídeme do cudzieho veľkomesta, zrazu máme veľmi veľa možností a zároveň medzi nimi úplne inak vyberáme. Stretávame množstvo ľudí, na ktorých nevieme celkom dobre reagovať, nevieme, kam patria a kam patríme my. Ďalšia nepríjemná vec sú nálepky o Východoeurópanoch, s akými sa musíte popasovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Cez ne sa ľudia na vás pozerajú inak, čiže, aj vy sa na seba začínate dívať inak. Zmätok, ktorý to narobí, je práve tým, čo spája postavy mojej knihy.

Ako to riešia?

Rôzne. Jedna sa usiluje rýchlo si vybudovať každodennú rutinu, ďalšia hľadá istotu v športovej disciplíne. Mnohých čitateľov provokuje postava Natálie - kváziumelkyňa a zdanlivá stroskotankyňa, dievča, čo napríklad hľadá prácu tak, že vystúpi z metra, stačí jej pocit, že má vystúpiť. Práve ona zisťuje, že sa ocitá vo veľmi zraniteľnej pozícii.

Tak ako jej, mnohým chýbajú záchytné siete, rodina alebo inštitúcie. Keď idete za hranice študovať, zázemie vám vybuduje škola, ale veľa ľudí prichádza pracovať bez toho, aby vedeli, ako dlho zostanú a kam sa majú hlásiť. Niektorí prídu s predstavou, že budú bývať na Champs-Élysées a dívať sa na eiffelovku. Môže sa však stať, že pracujú v sklade, bývajú kdesi v okrajovej štvrti a nemajú pocit, že toto je Paríž z ich predstáv alebo z filmov

Skryť Vypnúť reklamu

Pritom oni nie sú emigranti z núdze, odchádzajú dobrovoľne a môžu sa kedykoľvek vrátiť. Čo ich ženie ďalej?

To, čo môže vyzerať ako ťažká a traumatická skúsenosť, môže byť aj ako droga – vyskúšate a potom chcete ďalej. V knihe to ukazuje príbeh Natálie. Tá sa vráti na Slovensko, keď po ňu príde priateľ, ale o rok už zase odchádza do Berlína pracovať ako čašníčka.

Nie je to tak, že chronický cestovateľ pred sebou uteká, vyhýba sa zodpovednosti za vlastný život?

Človek sa často zodpovednosti učí práve mimo domu. O tom je predsa pradávny príbeh o odchode do sveta na skusy. Netreba si hneď priniesť polovicu kráľovstva, aby to bola dobrá cesta. Stačí sa napríklad naučiť variť a alebo si vedieť dohodnúť miesto v chladničke so spolubývajúcimi na priváte.

Skryť Vypnúť reklamu

Zhodneme sa na tom, že vaše postavy nevyzerajú šťastné.

Radšej sa spýtajme, prečo by mali byť šťastné? To je možno tiež len mýtus. U nás sa s pobytom v zahraničí spájajú iba extrémne zážitky. Je to buď „zobrali jej pas a predali ju do Turecka“, alebo „uspela a otvorila si salón v Paríži“. Ostatné obyčajné skúsenosti medzi tým sú akoby zmazané alebo neutriedené a aj to je dôvod, že stále nevieme, čo pre túto generáciu znamenajú.

zuska2.jpg

So spisovateľom a básnikom Dušanom Dušekom, ktorý na bratislavskej VŠMU vyučuje filmovú scenáristiku, na jednej z čítačiek. Foto: Peter Procházka

Predtým ste písali poviedky. Ako vznikal román?

Vydavateľ Koloman Kertész Bagala, ktorý organizoval Literárne kino, ma oslovil, či by som neprečítala nejaké texty, pokojne aj tie, čo píšem do školy. Vtedy som si uvedomila, že nemusím oddeľovať školské témy a literárne písanie, že to spolu súvisí. Keď som mala približne vymyslené postavy a prostredie, množstvo asociácií zrazu začalo dávať zmysel.

Skryť Vypnúť reklamu

Príbehy sa vrstvili a ja som vedela, že na tomto môžem stavať. Spätne sa mi pozdáva, že kniha nemá ucelený tvar s jednou dejovou líniou, ale rozprávanie je fragmentárne, patrí to k téme. Akoby postavy knihy navzájom o sebe nevedeli, ale mali spoločnú skúsenosť.

Čo ste ešte zistili o Slovákoch v zahraničí?

Napríklad som sledovala, ako sa mení ich status. Do roku 2005 platil zákon o zahraničných Slovákoch, potom sa nadpis pozmenil a hovorí o Slovákoch žijúcich v zahraničí. To je, myslím, zaujímavý posun. Nejde samozrejme len o zmenu pár slov.

O čo teda ide?

Slováci začínajú o sebe rozmýšľať nielen na etnickom princípe. Kým „zahraničný Slovák“ evokuje starodávne komunity Slovákov v Srbsku alebo v Rumunsku, po novom to vyzerá, že Slováci o sebe začínajú premýšľať ako o diaspóre, krajanoch žijúcich a pracujúcich v zahraničí. Materská krajina by sa mala snažiť ich udržať a nehovorím o návrate, ale o občianskej spolupatričnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôležitým krokom sú napríklad voľby, aj iniciatíva za voľby zo zahraničia v roku 2011 bola orientovaná na mladých Slovákov v zahraničí. Na internete si môžete všimnúť množstvo komunít Slovákov hlavne v Írsku a Anglicku. Sú organizovaní zdola, no už to nie sú kultúrne spolky krajanov, kde sa spievajú ľudovky. Sú to skôr fóra, praktické trhy skúseností s prácou v zahraničí.

Skúsite mladých Slovákov porovnať s rovesníkmi zo Západu?

Američania svoje sny a predstavy momentálne riešia aj cez hnutie Occupy Wall Street. No mám pocit, že inak mladí v našom veku zo Západu vedia byť uvoľnení aj v relatívnej neistote. Pobyt v zahraničí už pre nich ani nie je objavná skúsenosť. Kniha ako tá moja by podľa mňa v Amerike ani nevznikla, chýba tam pobitie sa s mýtmi, s predstavami o sebe.

Skryť Vypnúť reklamu

Mýtmi?

Zaujíma ma mytológia generácie deväťdesiatych rokov, naše predstavy cudziny, šťastia, života vonku. Možno sa v nich ozývajú ešte príbehy emigrantov roku 1968. O čom sme rozmýšľali, keď sme odchádzali, čo sme chceli? Podľa mňa to veľa ľudí ani nevedelo. Keď som prvé leto šla pracovať do Paríža, moji rodičia od strachu nespali, lebo som sadla do auta, čo som si našla na stránkach o autostope.

My sme sa narodili za socializmu a sme posledná generácia, ktorá cez spomienky z detstva môže porovnávať súčasnú a inak fungujúcu spoločnosť. Možno si so sebou aj nesieme návyk istoty z čias, keď svet bol akoby menší, domácky. Výhoda je, že môžeme porovnávať, nevýhoda je, že sme boli vychovaní do niečoho iného, než prišlo. Ale to si o sebe asi myslia aj mladí Američania momentálne kempujúci na námestiach.

Skryť Vypnúť reklamu

zuska3.jpg

Debutovú knižku Buchty švabachom krstila v lete 2011 na festivale Pohoda

Nespájali sa práve s touto generáciou očakávania, že bude dravá a úspešná? Že ako prvá konečne nebude mať komplexy z kosáka a kladiva?

Očakáva sa od nás veľa. Najmä to, že z nás budú malí ‚západniari‘, čo nabehnú na kapitalizmus a uspejú. Asi sa s tým musíme popasovať alebo predefinovať očakávania.

Pre dnešného tridsiatnika bol socializmus epizódou z detstva. Čo si z tých čias pamätáte?

Moje spomienky sú útržkovité. Doma sme mali veľkú knižnicu, chodili sme sa lyžovať, otvárali sme konzervy s prívarkami... Spoločenský život sa odohrával skôr po bytoch, pamätám si návštevy, obložené misy, chlebíčky. Minule som premýšľala, že by bolo zaujímavé otvoriť si reštauráciu s ponukou socialistických pokrmov, trochu zahrať na strunu našej chuťovej nostalgie.

Skryť Vypnúť reklamu

V New Yorku obsluhujú v jednej ukrajinskej reštaurácii ženy z východného Slovenska, ktoré tu žijú už desaťročia. Zvláštnym spôsobom mi pripomenuli tety kuchárky z detstva. A v poľskej štvrti výklady obchodov vyzerajú ako z filmového socializmu. Zaujímavé, že Pelíšky som našla práve v New Yorku. Keď som uvarila granadír s uhorkou, moja spolubývajúca si spomenula na mamu a babičku. Tak to asi funguje, že na Slovensku chceme piť Cosmopolitan a v New Yorku chceme jesť granadír.

Ako sedemročné dieťa prežívalo nežnú revolúciu?

Pamätám si, že sme boli v škole v prírode. Spolužiačka mala rozdávať lízanky, keď ju triedna učiteľka zastavila a oznámila, čo sa práve deje v Bratislave. My ostatní sme sa hmýrili, tešili sme sa na tie lízanky (smiech). Pamätám si učiteľku, ako nám priam zaľúbene rozpráva o Havlovi, v izbe som mala jeho plagát. A zároveň, iskričkovská uniforma sa mi tak páčila, že som ju nosila tri dni v kuse a nechcela som si ju vyzliecť.

Skryť Vypnúť reklamu

Občas rozmýšľam, kým by som bola za socializmu. Ťažko si však nájdem pre seba rolu, keďže pamäť je manipulovateľná a niekedy si pamätáme skôr spomienky rodičov alebo to, čo sme si o socializme prečítali.

Máte príklad?

Napríklad si nepamätám nedostatok. Práve veci, cez ktoré by sme si vraj socializmus mali pamätať, si nepamätám.

Deväťdesiate roky poznačil mečiarizmus. Rozprávali ste sa v škole o politike?

Ani veľmi nie. Na strednej škole sme v babskej partii rozoberali tanečné klubové akcie. Keď sa k tomu teraz vraciam vo svojej dizertačnej práci o subkultúrach, zisťujem, že klubová kultúra u nás bola odpolitizovaná. Na rozdiel od rocku, tanečná scéna u nás politiku neriešila. O to viac pomohla vytvárať ľudí pre novú dobu.

O politiku som sa začala zaujímať až neskôr, keď som začala študovať na americkej univerzite v Budapešti. Postretávala som ľudí z bývalého východného bloku od Ľubľany až po Vladivostok. Zaujímalo ma, čo to pre našu generáciu znamená, že sme sa stretli práve v Budapešti a rozprávame sa po anglicky.

Skryť Vypnúť reklamu

zuza.jpg

V New Yorku dopisuje dizertačnú prácu. Foto: Katarína Hybenová

Študovali ste scenáristiku, ale nepíšete filmové scenáre.

Viac ako filmy ma na VŠMU lákalo písanie. Boli to zvláštne časy. Niekedy spomínam na budovu školy s retro nábytkom a renesančnými klenbami, kde sa dalo fajčiť... Zároveň tam bolo cítiť akúsi popletenosť a beznádej. V deväťdesiatych rokoch sa systém okolo filmu rozsypal. Pedagógovia poriadne nevedeli, ako by to mohlo fungovať a dookola nám púšťali Felliniho filmy na videu.

Protipólom boli mladí draví ľudia vo firmách a televíziách. Tým ani nenapadlo, že by potrebovali filmové vzdelanie. Keď som písala záverečnú prácu o slovenských televíznych seriáloch, dala som ju prečítať mladému selfmademanovi z produkčného štúdia, ktorý mi tvrdil, že píšem dristy, žijem v uzavretom umeleckom svete a vôbec netuším, ako to v ´reálnom´svete chodí. Autorské filmy ako Dom režisérky Zuzany Liovej ma presvedčili, že to celé malo zmysel. Len bolo treba veľmi chcieť a veľa vydržať.

Skryť Vypnúť reklamu

Príznačné, práve sa rozprávame cez oceán cez Skype. Čo robíte v New Yorku?

Predtým som tu bola na ročnom pobyte vďaka Fulbrightovej nadácii. Teraz dopisujem dizertačnú prácu na trojmesačnom štipendiu Stredoeurópskej univerzity v Budapešti. Nakupujem v latino obchode španielske potraviny, bývam v okrajovej štvrti s lacnými nájmami a viac ako nablýskaný Manhattan ma zaujíma špinavý svet pod prahom toho, akú Ameriku poznáme, ako sa nám sama ukazuje. Zaujíma ma tajný život Ameriky.

Čo pre vás znamená kariéra?

Tak touto otázkou ste ma vystrašili (smiech).

Nič neplánujete?

Momentálne dúfam, že pôjdem učiť do Kirgizska na Stredoázijskú univerzitu v Biškeku. Už som si podala prihlášku a držím si palce.

Slovenka v New Yorku sníva o Kirgizsku?

Skryť Vypnúť reklamu

New York je úžasný a inšpiratívny, no predsa o Východe toho viem veľmi málo. Som zvedavá. Ako žijú ľudia v Kirgizsku, čo ich tam trápi, pýtam sa, akú hudbu tam počúvajú?

Možno si myslíme, že ich skúsenosť nie je taká odlišná od našej, veď sme boli v jednom socialistickom bloku, no zároveň máme strach z Orientu. Naše predstavy o strednej Ázii vyformoval Borat.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  2. Marrákeš je červená perla Maroka
  3. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  4. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  5. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  6. Ochutnajte všetky slovenské chute a farby. Tu ich majú najviac
  7. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení
  8. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny
  9. Megatrendy ovplyvňujú život aj vaše investície. Poznáte ich?
  10. Cukrovkári a covid-19
  1. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  2. Marrákeš je červená perla Maroka
  3. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života
  4. Viac ako 30 000 € z Vianočnej lotérie BILLA poputuje na pomoc
  5. Projekt nórskych grantov „Decent work – dôstojná práca“
  6. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  7. PODCAST: Nárok pacienta na invalidný dôchodok a ŤZP
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  9. Skleróza multiplex u detí: Kedy navštíviť lekára?
  10. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  1. Chyby, ktoré robíte pri platbe kartou a ani ste o nich nevedeli 5 923
  2. Marrákeš je červená perla Maroka 4 113
  3. Predplatné SME.sk len za 29 eur 3 171
  4. Cukrovkári a covid-19 3 055
  5. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 765
  6. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života 2 499
  7. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny 2 372
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu 1 353
  9. Očarujúca Srí Lanka: Malý ostrov plný prekvapení 1 274
  10. Ochutnajte všetky slovenské chute a farby. Tu ich majú najviac 865
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podmorská erupcia sopky Hunga Tonga-Hunga Ha'apai na satelitnom zábere.

Rok 1816 nemal leto.


2 h
Zdravotná sestra kontroluje pacienta na covidovom oddelení v Berlíne.

PCR testy odhalili takmer 880-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 17 352 obetí. Lockdown pre kultúru sa skončil, 19. januára začnú platiť nové pravidlá pre hromadné podujatia v blížiacej sa vlne variantu omikron.


a 5 ďalší 18 h

Blogy SME

  1. Martin Šuraba: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
  2. Diána Marosz: Pravdivá rozprávka o dvojjazyčných deťoch
  3. Tomáš Tenczer: 11 kníh k Vianociam
  4. Anton Kaiser: Život a dielo Františka Hermana
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.10. - 4.11.1921)
  6. Monika Nagyova: Luník IX. Myslela som si, že som naň pripravená, ale nebola som.
  7. Marek Kendera: Príbeh Alvina Straighta, David Lynch
  8. Viera Polakovičová: Hviezda kontratenorového neba Jakub Józef Orliński po prvýkrát v Bratislave
  1. INEKO: Nové školské rebríčky s viacerými posunmi – na prvých miestach bratislavské GJH, SPŠ elektrotechnická v Prešove a po novom aj ZŠ Staničná, Košice 23 207
  2. Ondrej Prostredník: Pán biskup Haľko, ospravedlňte sa prosím. 5 602
  3. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta? 4 407
  4. Tereza Krajčová: Anglický denník: 20. Veci sa balia, náhrady hľadajú a srdce ticho puká 3 788
  5. Martin Borguľa: Obranná zmluva s USA? Za mňa – NIE! 3 737
  6. František Ptáček: Spýtajte sa Fica, kde bol - povie vám kto ste, aj ako vyzeráte 3 049
  7. Inštitút strategických politík: Rokovania s Ruskom môžu rozhodnúť nielen o osude Ukrajiny ale aj celej východnej Európy 2 716
  8. Ondrej Prostredník: Obhajcovia Räsänenovej zabúdajú, že Biblia je produktom cenzúry 2 616
  1. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  2. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  3. Matúš Sarvaš: Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
  4. Valentína Sedileková: Podcast, ktorý vám odhalí svet ľudí s poruchami príjmu potravy
  5. Katarína Pázmányová: Je spoločná manželská posteľ pilierom dobrého manželstva?
  6. Milota Sidorová: Muži sa boja napadnutia, ženy znásilnenia. Bezpečnosť v meste sa týka všetkých
  7. Pavol Koprda: Erik Kaliňák používa rovnaké metódy ako Blaha. Verili by ste jemu alebo vedcom? (rozbor videa)
  8. Pavol Koprda: Šach-mat pre Pfizer? Hoaxer Blaha čítal iba nadpis, štúdiu financoval Pfizer
Skryť Zatvoriť reklamu