SME
Pondelok, 20. marec, 2023 | Meniny má Víťazoslav

Spisovateľka Zuska Kepplová: Štastie v zahraničí? Iba mýtus

Mladá spisovateľka píše o svojej generácii novodobých nomádov

Študovala filmové písanie a dramaturgiu na bratislavskej VŠMU. Momentálne dokončuje doktorandské štúdium na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde sa venuje rodovým a kulturálnym štúdiám. V roku 2005 zvíťazila v súťaži Poviedka. V júli 2011 jŠtudovala filmové písanie a dramaturgiu na bratislavskej VŠMU. Momentálne dokončuje doktorandské štúdium na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde sa venuje rodovým a kulturálnym štúdiám. V roku 2005 zvíťazila v súťaži Poviedka. V júli 2011 j (Zdroj: Katarína Hybenová)

Jej román Buchty švabachom ocenila kritika aj nečakané množstvo čitateľov. Oslovil totiž generáciu tridsiatnikov, ľudí, čo detstvo prežili v komunizme, dospievali v divokých deväťdesiatych a skúsenosti zbierali v zahraničí. ZUSKA KEPPLOVÁ píše o generácii novodobých nomádov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľa tridsiatnikov tvrdí, že vaša kniha hovorí za nich. Chceli ste napísať generačný román?

Chcela som ponúknuť priestor, kde by sa zozbierali skúsenosti mladých Slovákov pracujúcich alebo študujúcich v zahraničí. Kniha je akýmsi štartovacím bodom, aby sa o nich mohlo začať hlbšie premýšľať a mňa veľmi teší, že to funguje a veľa ľudí sa v nej vidí.

SkryťVypnúť reklamu

Typickým príkladom je čitateľka spomínajúca na to, ako na Novom Zélande pracovala ako čašníčka a jej zážitky sú podobné tým v knihe. Podobne reagujú ľudia rovnakého veku väčšinou v rôznych internetových magazínoch, takže si myslím, že tu asi bude generácia, ktorú kniha spája.

Skúsite to pomenovať?

Mali sme skúsenosť osemdesiatych rokov, keď sme sa narodili a vyrastali, skúsenosť transformácie z deväťdesiatych rokov, aj skúsenosť so štúdiom či prácou v zahraničí.

Vaše skúsenosti boli aké?

Na vysokej škole som každé leto čapovala pivo v nejakej zahraničnej metropole, neskôr som bola na študijnom pobyte v zahraničí a napokon študujem na zahraničnej univerzite. Asi to viselo vo vzduchu. Ľudia skúšali rôzne pobyty, rozprávali skúsenosti kamarátom tak, ako ich porozprávali aj mne. A teraz sa ma mnohí pýtajú, či sú zážitky v knihe reálne.

SkryťVypnúť reklamu

A sú? Je kniha autobiografická?

Stotožňujem sa s názorom, že je slušné od čitateľa nepátrať po tom, či je kniha autobiografická. Keď raz utriedim slová na papier podľa nejakého kľúča, už to nie je ‚pravda‘. Stačí, aby bol výsledok uveriteľný, zažiteľný.

zuska1.jpg

Je zrejmé, že sa (Kepplovej) vydarenému a sugestívnemu debutu podarilo podať správu
o každodennej a kúzla zbavenej podobe života v ére globalizácie,“ napísala o knihe
Buchty švabachom literárna kritička Ivana Taranenková. Foto: Ferdinand Brezovský

Hovorme teda o vašich postavách. V knihe to vyzerá, že tápajú, všeličo skúšajú a ďaleko od domova pôsobia zmätené a vykorenené.

Keď sme presadení do iného prostredia, naša identita je otrasená. Doma, vieme, aké je naše miesto, ale keď prídeme do cudzieho veľkomesta, zrazu máme veľmi veľa možností a zároveň medzi nimi úplne inak vyberáme. Stretávame množstvo ľudí, na ktorých nevieme celkom dobre reagovať, nevieme, kam patria a kam patríme my. Ďalšia nepríjemná vec sú nálepky o Východoeurópanoch, s akými sa musíte popasovať.

SkryťVypnúť reklamu

Cez ne sa ľudia na vás pozerajú inak, čiže, aj vy sa na seba začínate dívať inak. Zmätok, ktorý to narobí, je práve tým, čo spája postavy mojej knihy.

Ako to riešia?

Rôzne. Jedna sa usiluje rýchlo si vybudovať každodennú rutinu, ďalšia hľadá istotu v športovej disciplíne. Mnohých čitateľov provokuje postava Natálie - kváziumelkyňa a zdanlivá stroskotankyňa, dievča, čo napríklad hľadá prácu tak, že vystúpi z metra, stačí jej pocit, že má vystúpiť. Práve ona zisťuje, že sa ocitá vo veľmi zraniteľnej pozícii.

Tak ako jej, mnohým chýbajú záchytné siete, rodina alebo inštitúcie. Keď idete za hranice študovať, zázemie vám vybuduje škola, ale veľa ľudí prichádza pracovať bez toho, aby vedeli, ako dlho zostanú a kam sa majú hlásiť. Niektorí prídu s predstavou, že budú bývať na Champs-Élysées a dívať sa na eiffelovku. Môže sa však stať, že pracujú v sklade, bývajú kdesi v okrajovej štvrti a nemajú pocit, že toto je Paríž z ich predstáv alebo z filmov

SkryťVypnúť reklamu

Pritom oni nie sú emigranti z núdze, odchádzajú dobrovoľne a môžu sa kedykoľvek vrátiť. Čo ich ženie ďalej?

To, čo môže vyzerať ako ťažká a traumatická skúsenosť, môže byť aj ako droga – vyskúšate a potom chcete ďalej. V knihe to ukazuje príbeh Natálie. Tá sa vráti na Slovensko, keď po ňu príde priateľ, ale o rok už zase odchádza do Berlína pracovať ako čašníčka.

Nie je to tak, že chronický cestovateľ pred sebou uteká, vyhýba sa zodpovednosti za vlastný život?

Človek sa často zodpovednosti učí práve mimo domu. O tom je predsa pradávny príbeh o odchode do sveta na skusy. Netreba si hneď priniesť polovicu kráľovstva, aby to bola dobrá cesta. Stačí sa napríklad naučiť variť a alebo si vedieť dohodnúť miesto v chladničke so spolubývajúcimi na priváte.

SkryťVypnúť reklamu

Zhodneme sa na tom, že vaše postavy nevyzerajú šťastné.

Radšej sa spýtajme, prečo by mali byť šťastné? To je možno tiež len mýtus. U nás sa s pobytom v zahraničí spájajú iba extrémne zážitky. Je to buď „zobrali jej pas a predali ju do Turecka“, alebo „uspela a otvorila si salón v Paríži“. Ostatné obyčajné skúsenosti medzi tým sú akoby zmazané alebo neutriedené a aj to je dôvod, že stále nevieme, čo pre túto generáciu znamenajú.

zuska2.jpg

So spisovateľom a básnikom Dušanom Dušekom, ktorý na bratislavskej VŠMU vyučuje filmovú scenáristiku, na jednej z čítačiek. Foto: Peter Procházka

Predtým ste písali poviedky. Ako vznikal román?

Vydavateľ Koloman Kertész Bagala, ktorý organizoval Literárne kino, ma oslovil, či by som neprečítala nejaké texty, pokojne aj tie, čo píšem do školy. Vtedy som si uvedomila, že nemusím oddeľovať školské témy a literárne písanie, že to spolu súvisí. Keď som mala približne vymyslené postavy a prostredie, množstvo asociácií zrazu začalo dávať zmysel.

SkryťVypnúť reklamu

Príbehy sa vrstvili a ja som vedela, že na tomto môžem stavať. Spätne sa mi pozdáva, že kniha nemá ucelený tvar s jednou dejovou líniou, ale rozprávanie je fragmentárne, patrí to k téme. Akoby postavy knihy navzájom o sebe nevedeli, ale mali spoločnú skúsenosť.

Čo ste ešte zistili o Slovákoch v zahraničí?

Napríklad som sledovala, ako sa mení ich status. Do roku 2005 platil zákon o zahraničných Slovákoch, potom sa nadpis pozmenil a hovorí o Slovákoch žijúcich v zahraničí. To je, myslím, zaujímavý posun. Nejde samozrejme len o zmenu pár slov.

O čo teda ide?

Slováci začínajú o sebe rozmýšľať nielen na etnickom princípe. Kým „zahraničný Slovák“ evokuje starodávne komunity Slovákov v Srbsku alebo v Rumunsku, po novom to vyzerá, že Slováci o sebe začínajú premýšľať ako o diaspóre, krajanoch žijúcich a pracujúcich v zahraničí. Materská krajina by sa mala snažiť ich udržať a nehovorím o návrate, ale o občianskej spolupatričnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Dôležitým krokom sú napríklad voľby, aj iniciatíva za voľby zo zahraničia v roku 2011 bola orientovaná na mladých Slovákov v zahraničí. Na internete si môžete všimnúť množstvo komunít Slovákov hlavne v Írsku a Anglicku. Sú organizovaní zdola, no už to nie sú kultúrne spolky krajanov, kde sa spievajú ľudovky. Sú to skôr fóra, praktické trhy skúseností s prácou v zahraničí.

Skúsite mladých Slovákov porovnať s rovesníkmi zo Západu?

Američania svoje sny a predstavy momentálne riešia aj cez hnutie Occupy Wall Street. No mám pocit, že inak mladí v našom veku zo Západu vedia byť uvoľnení aj v relatívnej neistote. Pobyt v zahraničí už pre nich ani nie je objavná skúsenosť. Kniha ako tá moja by podľa mňa v Amerike ani nevznikla, chýba tam pobitie sa s mýtmi, s predstavami o sebe.

SkryťVypnúť reklamu

Mýtmi?

Zaujíma ma mytológia generácie deväťdesiatych rokov, naše predstavy cudziny, šťastia, života vonku. Možno sa v nich ozývajú ešte príbehy emigrantov roku 1968. O čom sme rozmýšľali, keď sme odchádzali, čo sme chceli? Podľa mňa to veľa ľudí ani nevedelo. Keď som prvé leto šla pracovať do Paríža, moji rodičia od strachu nespali, lebo som sadla do auta, čo som si našla na stránkach o autostope.

My sme sa narodili za socializmu a sme posledná generácia, ktorá cez spomienky z detstva môže porovnávať súčasnú a inak fungujúcu spoločnosť. Možno si so sebou aj nesieme návyk istoty z čias, keď svet bol akoby menší, domácky. Výhoda je, že môžeme porovnávať, nevýhoda je, že sme boli vychovaní do niečoho iného, než prišlo. Ale to si o sebe asi myslia aj mladí Američania momentálne kempujúci na námestiach.

SkryťVypnúť reklamu

zuska3.jpg

Debutovú knižku Buchty švabachom krstila v lete 2011 na festivale Pohoda

Nespájali sa práve s touto generáciou očakávania, že bude dravá a úspešná? Že ako prvá konečne nebude mať komplexy z kosáka a kladiva?

Očakáva sa od nás veľa. Najmä to, že z nás budú malí ‚západniari‘, čo nabehnú na kapitalizmus a uspejú. Asi sa s tým musíme popasovať alebo predefinovať očakávania.

Pre dnešného tridsiatnika bol socializmus epizódou z detstva. Čo si z tých čias pamätáte?

Moje spomienky sú útržkovité. Doma sme mali veľkú knižnicu, chodili sme sa lyžovať, otvárali sme konzervy s prívarkami... Spoločenský život sa odohrával skôr po bytoch, pamätám si návštevy, obložené misy, chlebíčky. Minule som premýšľala, že by bolo zaujímavé otvoriť si reštauráciu s ponukou socialistických pokrmov, trochu zahrať na strunu našej chuťovej nostalgie.

SkryťVypnúť reklamu

V New Yorku obsluhujú v jednej ukrajinskej reštaurácii ženy z východného Slovenska, ktoré tu žijú už desaťročia. Zvláštnym spôsobom mi pripomenuli tety kuchárky z detstva. A v poľskej štvrti výklady obchodov vyzerajú ako z filmového socializmu. Zaujímavé, že Pelíšky som našla práve v New Yorku. Keď som uvarila granadír s uhorkou, moja spolubývajúca si spomenula na mamu a babičku. Tak to asi funguje, že na Slovensku chceme piť Cosmopolitan a v New Yorku chceme jesť granadír.

Ako sedemročné dieťa prežívalo nežnú revolúciu?

Pamätám si, že sme boli v škole v prírode. Spolužiačka mala rozdávať lízanky, keď ju triedna učiteľka zastavila a oznámila, čo sa práve deje v Bratislave. My ostatní sme sa hmýrili, tešili sme sa na tie lízanky (smiech). Pamätám si učiteľku, ako nám priam zaľúbene rozpráva o Havlovi, v izbe som mala jeho plagát. A zároveň, iskričkovská uniforma sa mi tak páčila, že som ju nosila tri dni v kuse a nechcela som si ju vyzliecť.

SkryťVypnúť reklamu

Občas rozmýšľam, kým by som bola za socializmu. Ťažko si však nájdem pre seba rolu, keďže pamäť je manipulovateľná a niekedy si pamätáme skôr spomienky rodičov alebo to, čo sme si o socializme prečítali.

Máte príklad?

Napríklad si nepamätám nedostatok. Práve veci, cez ktoré by sme si vraj socializmus mali pamätať, si nepamätám.

Deväťdesiate roky poznačil mečiarizmus. Rozprávali ste sa v škole o politike?

Ani veľmi nie. Na strednej škole sme v babskej partii rozoberali tanečné klubové akcie. Keď sa k tomu teraz vraciam vo svojej dizertačnej práci o subkultúrach, zisťujem, že klubová kultúra u nás bola odpolitizovaná. Na rozdiel od rocku, tanečná scéna u nás politiku neriešila. O to viac pomohla vytvárať ľudí pre novú dobu.

O politiku som sa začala zaujímať až neskôr, keď som začala študovať na americkej univerzite v Budapešti. Postretávala som ľudí z bývalého východného bloku od Ľubľany až po Vladivostok. Zaujímalo ma, čo to pre našu generáciu znamená, že sme sa stretli práve v Budapešti a rozprávame sa po anglicky.

SkryťVypnúť reklamu

zuza.jpg

V New Yorku dopisuje dizertačnú prácu. Foto: Katarína Hybenová

Študovali ste scenáristiku, ale nepíšete filmové scenáre.

Viac ako filmy ma na VŠMU lákalo písanie. Boli to zvláštne časy. Niekedy spomínam na budovu školy s retro nábytkom a renesančnými klenbami, kde sa dalo fajčiť... Zároveň tam bolo cítiť akúsi popletenosť a beznádej. V deväťdesiatych rokoch sa systém okolo filmu rozsypal. Pedagógovia poriadne nevedeli, ako by to mohlo fungovať a dookola nám púšťali Felliniho filmy na videu.

Protipólom boli mladí draví ľudia vo firmách a televíziách. Tým ani nenapadlo, že by potrebovali filmové vzdelanie. Keď som písala záverečnú prácu o slovenských televíznych seriáloch, dala som ju prečítať mladému selfmademanovi z produkčného štúdia, ktorý mi tvrdil, že píšem dristy, žijem v uzavretom umeleckom svete a vôbec netuším, ako to v ´reálnom´svete chodí. Autorské filmy ako Dom režisérky Zuzany Liovej ma presvedčili, že to celé malo zmysel. Len bolo treba veľmi chcieť a veľa vydržať.

SkryťVypnúť reklamu

Príznačné, práve sa rozprávame cez oceán cez Skype. Čo robíte v New Yorku?

Predtým som tu bola na ročnom pobyte vďaka Fulbrightovej nadácii. Teraz dopisujem dizertačnú prácu na trojmesačnom štipendiu Stredoeurópskej univerzity v Budapešti. Nakupujem v latino obchode španielske potraviny, bývam v okrajovej štvrti s lacnými nájmami a viac ako nablýskaný Manhattan ma zaujíma špinavý svet pod prahom toho, akú Ameriku poznáme, ako sa nám sama ukazuje. Zaujíma ma tajný život Ameriky.

Čo pre vás znamená kariéra?

Tak touto otázkou ste ma vystrašili (smiech).

Nič neplánujete?

Momentálne dúfam, že pôjdem učiť do Kirgizska na Stredoázijskú univerzitu v Biškeku. Už som si podala prihlášku a držím si palce.

Slovenka v New Yorku sníva o Kirgizsku?

SkryťVypnúť reklamu

New York je úžasný a inšpiratívny, no predsa o Východe toho viem veľmi málo. Som zvedavá. Ako žijú ľudia v Kirgizsku, čo ich tam trápi, pýtam sa, akú hudbu tam počúvajú?

Možno si myslíme, že ich skúsenosť nie je taká odlišná od našej, veď sme boli v jednom socialistickom bloku, no zároveň máme strach z Orientu. Naše predstavy o strednej Ázii vyformoval Borat.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život
  2. Katka so vzácnym ochorením: Rozhodla som sa, že deti mať nebudem
  3. Ako riešia krízu v zahraničí? Nižšia daň, zľavy z odvodov, zmrazená cena potravín
  4. Ako môžu elektromobily znížiť náklady vašej firmy?
  5. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife
  6. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach
  7. Náš mobil môžu ovládať na diaľku, ale dá sa tomu zabrániť
  8. Tipuj dedinský futbal online a vyhraj zájazd na Ligu majstrov
  1. Spoločnosť AGEL SK a VŠZaSP podpísali zmluvu o spolupráci
  2. Čo všetko potrebujete vedieť, ak chcete tehlovú fasádu
  3. Bývanie, ktoré má všetkých "5P"
  4. Nový e-book od BaseLinker Kompletný sprievodca po marketplacoch
  5. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife
  6. Ako môžu elektromobily znížiť náklady vašej firmy?
  7. Verve services - upratovacia firma, ktorá vznikla z nuly
  8. Kedy s dieťaťom prvýkrát k zubárovi? Odpoveď vás prekvapí
  1. Doba nízkych úrokov je späť. Garantovaná hypotéka 1,49% 13 455
  2. Náš mobil môžu ovládať na diaľku, ale dá sa tomu zabrániť 12 773
  3. Ako riešia krízu v zahraničí? Nižšia daň, zmrazená cena potravín 10 880
  4. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach 8 908
  5. Jednoznačný recept na úspech? Buďte pripravení prispôsobiť sa 7 701
  6. Aké sú NAJ slovenské chute? Prezradili ich známi výrobcovia 5 518
  7. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život 2 425
  8. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife 2 397
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto

Dohoda s ministerstvom je veľmi vágna, nie všetci obchodníci sa do jej plnenia pustili s rovnakou vervou.


1 h
Soňa Jánošová

S nevyliečiteľnými pacientmi trpia celé rodiny.


2 h
Igor Matovič v Michalovciach.

Toto už nie sú obyčajné klamstvá o tom, ako sa za komunizmu dobre žilo.


19. mar
Milan Škriniar.

Z útočníkov sa nezapísal do štatistík iba Polievka.


1 h

Blogy SME

  1. Peter Krivda Soliwarski: Michal Studený v Galérii Čin Čin
  2. Peter Krivda Soliwarski: Fero Hauskrecht v Stredoeurópskom dome fotografie
  3. Milan Buno: Najväčšie záhady a mystériá Slovenska | 7 knižných tipov
  4. Alexander Hričko: Bláznivá feministka, alebo svetoznáma umelkyňa?
  5. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  6. Katarína Chudá: Floriografia: tajné symboly a odkazy v maľbách
  7. Ľuboš Vodička: O Ivančiciach na Morave a (nielen) o ich slávnych rodákoch
  8. Ľuboš Vodička: Kam v Budapešti, keď prší? Koller Art Gallery
  1. Matúš Baňas: Reforma vzdelávania na Slovensku - poďme spáliť aj posledné zvyšky toho dobrého, čo v slovenskom školstve ostalo 6 754
  2. Radovan Čipka: Ako Záborská znesvätila tému pomoci ženám 6 322
  3. Magdaléna Cifrová: Konečne potrestaný pedagóg na VŠVU a aké dôležité je ospravedlniť sa 6 145
  4. Michael Achberger: Chudni rýchlo: Tieto cviky ti pomôžu spaľovať tuky efektívne! 3 713
  5. Miroslav Žiak: Drogy ako biznis pre vyvolených na Slovensku? 3 297
  6. Ján Valchár: Lúza znova útočí alebo Ako Prigožin kandidoval za prezidenta 2 758
  7. Michal Uherčík: Veľké riešenie alebo veľké fiasko. Parkovacie domy v Martine. 2 473
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi II 2 335
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  4. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  5. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Monika Nagyova: Máte v okolí ľudí posadnutých upratovaním? Niet im pomoci.
SkryťZatvoriť reklamu