Mal teplotu a pred sebou noty. Napriek tomu väčšinu skladieb Marián Varga odohral spamäti a veľmi dobre. Na krste v utorok znela hudba z jeho nového CD ešte lepšie ako pri premiére na festivale Pohoda Indoor.
Pred piatimi rokmi vyšiel album, na ktorom Marián Varga svoje pesničky nahral s Moyzesovým kvartetom. Teraz sa k nim ešte pridalo Slovenské dychové kvinteto a mladý skladateľ Marek Spusta urobil pre desiatich muzikantov nové aranžmány.
Melódie namiesto rytmov
V porovnaní s predchádzajúcim albumom sa opakujú iba dve skladby, ktoré však vďaka pridaným dychovým nástrojom znejú farebnejšie. Domáca úloha sa tak úplne priblížila k originálnej verzii, opätovné zaradenie skladby Srdce zo zrkadla má zase logiku v súvislosti s termínom krstu tejto nahrávky. Pochádza totiž z takzvanej Vianočnej suity alias B-strany dvojalbumu Divergencie.
„Snažil som sa použiť skladby, v ktorých nehrajú výraznú úlohu bicie, tie sa dajú ťažko nahradiť iným nástrojom,“ hovorí Marek Spusta. Výber skladieb spolu s Vargom vyskladali takmer zo všetkých jeho období. Od albumu Zvoňte, zvonky (1969) cez Na II. programe sna (1976) po Labutie piesne (1993).
Najviac pesničiek, až štyri, sú prekvapivo z muzikálu Cyrano z predmestia. „Nechceli sme na album dávať zbytočnú ’rockovinu’, rozhodli sme sa skôr pre melodické pesničky, ktoré by pekne vyzneli v podaní sláčikov a dychov,“ vysvetľuje Marek Spusta.
Z niekoľkých úprav Vargovej hudby pre klasických hudobníkov sú tieto najvydarenejšie. Marek Spusta sa dostal k originálom zatiaľ najbližšie, pri predchádzajúcom albume získal dosť skúseností a najmä vďaka Slovenskému dychovému kvintetu získal nové možnosti. Jednak zvukové, ale aj inštrumentálne – tento súbor totiž tvoria skúsení hráči z filharmónie.
Vďaka tomu už napríklad Čierna ruža alebo Možno, že ma rada máš nevyznievajú rozpačito, ale presne tak, ako majú - ako pesničky vychádzajúce z klasickej hudby. To ešte viac platí o Labutích piesňach a krásnej balade Mimochodom z albumu Všetko je inak, ktorý v roku 1989 trochu neprávom zapadol a ani dnes ho veľa Vargových fanúšikov nepozná tak dôverne, ako iné nahrávky. Len škoda, že sa občas pri nahrávaní nepoužil akustický klavír, bolo by to ešte silnejšie.
Klasik(a)
„Od prvého kontaktu s klávesami preňho existovala iba jediná hudba, a je už skôr problémom nás ostatných, že ju chceme siloumocou strkať do škatuliek a volať klasikou, vážnou hudbou, rockom či bigbítom,“ píše Peter Uličný v booklete, no nemá celkom pravdu. Dokazuje to záver cédečka - prvé sláčikové kvarteto Mariána Vargu, ktoré sa kedy ocitlo na nahrávke.
Skladba Quattro Movimenti per 4 archi síce nemá ani desať minút, ale je to súčasná klasická hudba s názvukmi amerického minimalizmu v poslednej časti (konkrétne Philipa Glassa).
Či bude takýchto klasických polôh v budúcnosti viac, to sa ešte uvidí, ale v každom prípade by to chcelo lepšiu prípravu a viac času na skúšky, než bolo vlani v Slovenskom rozhlase. „Zo žartu som Mariánovi hovoril, že sme začali s kvartetom, teraz sme pridali dychy a o ďalších päť rokov to môže byť symfonický orchester,“ dodáva Marek Spusta.
Ďalšiu spoluprácu s ním by si vedel predstaviť aj Marián Varga, takže zostáva už len nájsť vhodný orchester a sponzora.
