Spojenie rómskych spevákov s klasickými hudobníkmi a Kirschnerová je dobrým nápadom.
Bol to jeden z večerov, ktoré sú rovnako silné pre muzikantov ako i pre publikum. Hudba raz nútila do rezkej tancovačky, o chvíľu zase dojímala jednoduchou krásou, na pódiu sa striedali rôzne zostavy hráčov aj rôzne žánre. Inak povedané, ak by ste hľadali ukážkový príklad toho, čo znamená worldmusic alias hudba nadžánrová a exportná, v stredu večer by ste ho našli v strede hlavného mesta, kde sídli klub KC Dunaj.
Prieniky svetov a žánrov
„Ďakujem vám, že som tu mohla byť s vami,“ povedala na konci Jana Kirschnerová. Presne vystihla a pochopila, že nie je hlavná hviezda. Rómski speváci s violončelistom Jozefom Luptákom, akordeonistom Borisom Lenkom a perkusionistom Thierrym Ebamom si totiž vystačia aj sami. Dokázali to už vlani, na spoločnom albume.
Piesne z tohto CD zneli v prvej časti koncertu a nebyť stoličiek, v zaplnenej sále by už vtedy prepukla nefalšovaná tancovačka. Oproti vlaňajším koncertom zoskupenia AfterPhurikane pribudlo niekoľko noviniek,napríklad reggae v spojení s čardášom alebo čarovne svojské uchopenie tanga Prečo sa máme rozísť.
Ak naši klasickí hudobníci potiahli rómskych spevákov ako to urobil Ry Cooder Kubánčanov v projekte Buena Vista Social Club, keď vyšla na scénu Jana Kirschnerová s nástrojom nazvaným autoharfa, okamžite sa núkala iná podobnosť – s britskou pesničkárkou PJ Harvey.
Po živelnom závere prvého bloku Kirschnerová upokojila atmosféru v sále pesničkou Vidoucí, ale neviděná od Petra Hapku. Skvele ju dopĺňal jej partner Eddie Stevens, nenápadný, no výborný klavirista, ktorý pomocou elektroniky ešte jemne vnášal zaujímavé farby a decentné zvukové efekty.
Tak, ukážte, čo viete!
Do výborne odspievaných skladieb z albumu Krajina rovina zapadol Lupták, no keď už sa zdalo, že komornej nálady bude priveľa, Kirschnerová prizvala na pódium Lenka s Ebamom a jej výzvu „Tak, ukážte, chlapci, čo viete“ v hite Na čiernom koni premenili až na „orientálny“ zvuk.
A potom prišli ľudovky, kde sa prestriedali viacerí speváci. Zneli rovnaké melódie v rôznych jazykoch, asi najstrhujúcejšia vyznela V pondelok doma nebudem. Lepší záver koncertu sa urobiť nedal.
Hoci sa občas vyskytli malé rytmické nepresnosti, výpadky textov a prienik rôznych svetov sa dá predstaviť ešte dotiahnutejší, sila hudby a spontánnosť úplne prevážili. Bola by veľká škoda, keby z tohto nevznikol album.
