Filmárska fantázia nestačí na zodpovedanie otázky, kto bude platiť investigatívu.
Boli časy, niekedy v 50. rokoch, keď pätnásť výtlačkov New York Times chodilo každé ráno do Bieleho domu. Tridsaťdeväť odoberali v Moskve, niekoľko kusov šlo automaticky do Pekingu a na tučné nedeľňajšie vydanie čakal pravidelne minister zahraničných vecí na Taiwane. Bez toho by vraj nemal dôkaz, že táto zem ešte existuje.
Dokumentárny film Page One: Inside The New York Times vznikol v čase, keď sa na takú pravidelnosť a nevyhnutnosť už len nostalgicky spomína. Ešte to nie je také zlé, že by tieto noviny prestali politikov zaujímať a vzrušovať. Aj komentátor David Carr hovorí, že zatiaľ stále dokáže ľudí nastrašiť, keď sa im do telefónu predstaví.
Ale už niekoľko rokov sa v médiách šíria predpoklady a nelichotivé predpovede, že aj takéto veľké a vážené noviny čoskoro skrachujú. A o tom je teda tento film, ktorý režíroval Andrew Rossi.
V časoch WikiLeaks
V samotných New York Times podobné správy berú vážne. Vedúci redaktori vo filme rozprávajú o tom, ako ich zaskočil prepad príjmov z inzercie aj konkurencia z nových informačných možností, a režisér si mohol priamo nasnímať, ako pár dlhoročných zamestnancov dostalo výpoveď.
Keď z Bieleho domu prišla správa, že Američania sťahujú vojská z Iraku, do noci nepokojne zvažovali, akú dôležitosť a dôveryhodnosť takej vete prisúdiť. Lebo sa stále boja, že čosi precenia alebo podcenia a že ich zato potrestajú aj tí čitatelia, ktorí si zvykli na to, že ich prácu dostávajú zadarmo.
Nedávno museli noviny s hanbou vyhodiť reportéra, ktorý si vymýšľal články z miest, kde nikdy nebol, a novinárku, ktorá mala nesprávne zdroje pri písaní o irackých zbraniach hromadného ničenia.
Teraz im zas pribudol problém menom Julian Assange a WikiLeaks. V New York Times nevedia, či ho považovať za skutočného partnera, alebo len za zdroj, a či sa vôbec majú ohradiť proti jeho zvláštnemu zmyslu pre spravodlivosť.
Sila písacieho stroja
Robert Redford a Dustin Hoffman hrali v roku 1975 vo filme Všetci prezidentovi muži. Zvuk písacieho stroja v ňom znie chvíľami ako najkrajšia možná hudba, chvíľami ako najzničujúcejšia zbraň. Niekoľkoročnou sériou článkov o afére Watergate dosiahli dvaja novinári z Washington Post Bob Woodward a Carl Bernstein rezignáciu prezidenta Nixona. Ešte dnes je to vzrušujúci príbeh, preto sa aj film o nich stal klasikou.
Americkí novinári majú stále veľké témy, ale vo filme Page One: Inside of New York Times sa už viac ako o nich hovorí o potrebe takého ekonomického modelu, v ktorom by investigatívna žurnalistika prežila najbližšie roky. Čo je najtragickejšie, nikto si v ňom nevie predstaviť, ako by mohol vyzerať.
Dúfajme, že je to len neschopnosťou režiséra, a nie tých, ktorých sa svojím filmom aspoň sympaticky pokúsil obhájiť.
