cu jari so začiatkom leta. Jeho najlepšou vlastnosťou je obrovská tolerancia, najhoršou - nedostatok pevnej vôle. Otec troch detí sa teší na nové projekty. Napríklad na televíznu reláciu, ktorá od začiatku roka nahradí O tri štart. Verí, že na Slovensku zvíťazí zdravý rozum a že o pár rokov budeme žiť v štandardnej európskej krajine. Manžel Zuzany Tlučkovej, herec a kabaretiér Štefan Skrúcaný.
Väčšinu Štefanov volajú na Slovensku Pišta. Vy ste výnimka. Prečo?
Asi v ľuďoch evokujem, aby ma volali Štefan, a nie Pišta. Pišta či Števo - je to rovnaký ekvivalent.
Pokúša vás niekedy pýcha?
Cez detské choroby popularity som prešiel už v druhom ročníku na vysokej škole. Tam je najväčší tlak. Každý poslucháč prvého ročníka herectva na VŠMU je majster sveta v herectve. Je presvedčený o tom, že je najlepší na svete a ostatní najlepší európski a americkí herci za ním v diaľke pokrivkávajú. Je to prirodzené. Po skončení školy utŕži pár faciek, a hneď sa zorientuje a usadí. Herci majú oproti spevákom veľkú výhodu.
Myslíte, že musia viac bojovať?
Celkom iste. Popularita a uznanie prichádzajú postupne. Človek musí v tejto branži robiť dlhé roky, aby si ho všimli, obsadzovali a nebodaj aj ocenili. V populárnej hudbe je to oveľa nebezpečnejšie. Tam sa vám môže stať, že napíšete hit a cez noc je z vás hviezda. A to je väčšie preťaženie, ako keď letia kozmonauti do kozmu. Speváci to majú rýchlejšie, ale aj ich pád býva rýchlejší a tvrdší.
Kto je vašim najväčším kritikom?
Moji najbližší. Na ich názor dám, ale musím sa priznať, že značnú časť si v hlave urovnávam sám. Som si najväčším kritikom.
Máte dve sestry, o ktoré ste sa v mladosti starali. Ako ony reagujú na úspechy a slávu staršieho brata?
Mám pocit, že moje sestry ma stále berú ako polovičného otca. Vekový rozdiel medzi nami je jedenásť rokov. Navyše, keď boli malé, dokázal som s nimi to, čoho by som teraz už nebol schopný. Vstávať ráno o šiestej, zohriať im raňajky, prezliecť ich z dupačiek do oblečenia, v ktorom išli do jasličiek, tam ich opäť prezliecť, a až potom bežať do školy. Dnes som už natoľko pohodlný, že by som to nedokázal. Bola však iná doba a neexistovala žiadna alternatíva. Mama bola dva roky na materskej, a potom musela ísť pracovať do podniku, v ktorom sa robilo od šiestej.
Vo vašom rodnom Trenčíne je na hrade Omarova studňa - dôkaz lásky Fatime. Čo by ste boli schopný urobiť pre svoju lásku?
Asi všetko. Láska je základným motívom ľudskej existencie. Sú rôzne formy lásky. Najbizardnejšia je sebeláska. Tú som nemal na mysli. (Smiech.)
Máte alebo nemáte problémy s udržiavaním hmotnosti?
Chválabohu, nemám. Podľa posledného merania, ktoré mi odborne urobili u lekára počas preventívnej prehliadky, mám 185 cm a 80 kg, čo je v norme.
Kedy a na čom sa najviac smejete?
Vedia ma rozosmiať udalosti, ktoré život prinesie a nie sú vymyslené. Veci, ktoré povedia deti. Rád pozorujem aj ľudí v "bezváhovom stave" alkoholického opojenia. Okrem toho sú nesmierne komické spoločenské trapasy a nevkus. Sandále k smokingu a podobne. Som detailista, vyžívam sa v tom.
Laurel a Hardy, Lasica a Satinský, Pata - Patašon. Nuž, a vy a Noga. Ako ste sa vlastne dali dokopy?
Bola to súhra viacerých šťastných a jednej nešťastnej náhody. Ideálne bolo, že sme sa narodili v rovnakom čase, stretli sme sa v rovnakom priestore, spojila nás VŠMU, mali sme rovnaké názory na humor a podobné názory na život. A tá nešťastná náhoda bola smrť Paľa Juráňa. Z dvojice Juráň - Skrúcaný, urobila dvojicu Noga - Skrúcaný.
S takýmto nešťastím ste sa asi vtedy stretli prvýkrát...
Áno. Vďaka tomuto nešťastiu som si uvedomil pominuteľnosť ľudského bytia. Bola to pre mňa obrovská rana nielen umelecká, ale ľudská. Zrazu som zostal sám na nekonvenčnej púti, na ktorú sme nastúpili. Nešli sme do divadla, ale zvolili sme si voľnú nohu. Paľovou smrťou sa pre mňa začal rok nula. Vtedy som dospel, zmenil sa môj rebríček hodnôt. Nemá v ňom čo hľadať pýcha, spupnosť, nadutosť. Základnými motívmi mojej existencie sa stali tolerancia, pokora, porozumenie, pochopenie a akceptovanie iného názoru.
A čo bolo ďalej?
Paľa Juráňa, ktorý bol fenomenálny a talentovaný človek tak autorsky ako aj interpretačne, nahradili dvaja ďalší ľudia - Stano Radič autorsky a Miro Noga interpretačne. Som hrdý, že som prispel k integrácii týchto umelcov, ku ktorým sa postupne pridávali ľudia s podobnými alebo rovnakými názormi. Vznikla silná generačná skupina ľudí, ktorí ovplyvnili vývoj humoru minimálne na Slovensku. Patril k nim aj Jaro Filip, Rasťo Piško, Jano Snopko a ďalší.
Vy ste s Mirom Nogom neboli spolužiaci?
Miro bol o ročník vyššie, aj keď inak sme rovnako starí. Ja som bol totiž "utečenec" z inej vysokej školy. Nádejný stavbár a Paľo Juráň - filozof. Keď Lany Jánošov napísal Fujarovú šou, bol to priam revolučný krok. U nás sa vtedy zábava zatracovala, považovala sa za vedľajší umelecký produkt a odpad. Začali sme sa jej venovať a dokázali sme, že aj zábava sa dá robiť s istým posolstvom a odkazom.
Miro Noga je pritom dramatický herec a vy viac kabaretiér. Nechytá vás za tie roky spolupráce ponorková choroba?
Práve naopak. Myslím si, že je to ideálna kombinácia. Miro je z divadelnej a interpretačnej stránky jeden z najlepších hercov svojej generácie. Ja zasa cítim veci viac cez seba ako prostredníctvom nejakej dramatickej postavy. Mám ľudskejší a osobnostnejší vklad. Keby sme boli rovnakí, bolo by to nudné.
Spievate, tancujete, moderujete, hráte. Čo z toho najradšej?
To je tak, akoby ste sa ma opýtali, ktoré z detí mám najradšej. Neviem to presne. Milujem improvizáciu, ktorú využívam pri moderovaní. Na druhej strane, nič sa nevyrovná pocitu odohratého kvalitného divadelného predstavenia, kde sa ľudia postavia a tlieskajú. Fantastický je aj pocit, keď robíme koncertnú šnúru a v amfiteátri stojí štyritisíc ľudí a tancuje. Som vďačný osudu a životu, že mi umožnil vychutnať všetky tieto pocity.
V Klietke bláznov ste v jednej z alternácii spolu s Mirom Nogom asi jediní dvaja heterosexuáli. Je to v tomto muzikáli pre vás pozitívum alebo hendikep?
Nó. Asi nebudete ďaleko od pravdy, ale radšej to nebudem komentovať. Pre nás dvoch s Mirom to bola zaujímavá práca, pretože išlo o v diametrálnu zmenu našich vzťahov na javisku. Spolupracujeme spolu tak dlho, že sme prešli takmer ako manželia všetkými "chorobami". Mali sme možnosť ťažiť z dlhoročného vzťahu. Diváci nám dávajú zapravdu. Podarilo sa nám preniknúť hlboko do podstaty myslenia a cítenia homosexuálych párov a predstavenie v našom podaní má hĺbku a je zaujímavé najmä tým, že my dvaja to naozaj musíme hrať.
Ste známy nielen z veľkých televíznych a hudobných šou, ale aj z rozhlasových humoristických relácií. Prečo sa tak naháňate?
Ešte stále som sa celkom nenaučil povedať nie. Nedokážem si robotu selektovať, niekomu poďakovať a odmietnuť. Toto je jedna z vecí, ktorú sa budem snažiť intenzívne - okrem angličtiny - učiť v najbližších rokoch.
Kedy zahodíte starosti tento rok?
Na dovolenku idem po dlhom čase s kolegami a s ich rodinami. Teda s Mirom Nogom, Rasťom Piškom, možno za nami príde aj Stano Gurka. A možno príde aj kúzelník... (Smiech.)
Máte 42 rokov a tvrdíte, že je to najlepší vek pre muža. V čom a prečo?
Lebo už nie som žiadny pubertiak a do penzie mám ešte stále ďaleko. Muži do tridsiatky sú deti a je komické, ako si myslia, že sú mužmi. Od tridsiatky sa to začína normalizovať a ak sa blíži štyridsiatka, už sa dá povedať, že z chlapca sa stáva muž.
Rovnako, ako Stano Dančiak a niektorí ďalší umelci aj vy ste veľmi politicky vyhranený. Prečo vlastne?
Isteže som politicky vyhranený, ale tak, že v politike preferujem slušnosť, čestnosť a kultivovanosť. Ani teraz ešte celkom presne neviem, koho budem voliť. Avšak presne viem, koho voliť nebudem.
Nikdy vás neoslovilo najväčšie hnutie na predvolebné kortešačky?
Pred štyrmi rokmi cez agentúru Donnar. Neexistujú na svete také peniaze, za ktoré by som predal svoj politický názor. Zatiaľ na svoju "kávu" mám, a to mi stačí.
Keby vám zakázali verejne vystupovať, čo by ste robili?
Mám stavebnú priemyslovku, rok som strávil na SVŠT a asi by som si vedel predstaviť moju prax aj týmto smerom, hoci k tomu nemám vzťah. Vďaka mojim životným skúsenostiam by som mohol byť taxikár alebo šofér na dlhé trate. Aj keď nie som chorobný optimista, myslím si, že politický vývoj je nezadržateľný a smerovanie našej krajiny nezvratné. Tu už nikdy nebude možné robiť ani len to, čo sa robilo za vlády HZDS, SNS, ZRSS. Ak by niekto týmto spôsobom uchopil moc, stal by sa neakceptovateľný pre Európu a okamžite by nasledoval ekonomický kolaps. Vlastní by ho začali hnať lopatami.
Ešte stále sa súdite za článok Štefan Skrúcaný podal ruku mafii?
To je boj s veternými mlynmi, mne však ide o princíp. O to, aby siedma veľmoc - novinári - nevyhľadávali za každú cenu senzácie. Pikantné a neoverené aféry na titulné strany. Snažím sa o korektnosť. Tu nejde o vysúdené peniaze. Ak by som vyhral, všetko poukážem na charitatívne účely. Chcem, aby sme si začali vážiť jeden druhého a ak niekto spraví chybu, aby za ňu zaplatil.
Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský
