SME

Hádam to so mnou nedopadlo najhoršie

Ak dobrý spisovateľ potrebuje niečo napísať, nemôže sa obzerať na honorár, hovorí ĽUBOMÍR FELDEK.

Ľubomír Feldek (1936). Študoval slovenčinu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, pracoval v Mladých letách, ako pomocný robotník v tlačiarni, v Tesle Orava, v Slovenskom spisovateli, ale väčšinou bol na voľnej nohe. V novembri 1989 bol pri zakladaníĽubomír Feldek (1936). Študoval slovenčinu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, pracoval v Mladých letách, ako pomocný robotník v tlačiarni, v Tesle Orava, v Slovenskom spisovateli, ale väčšinou bol na voľnej nohe. V novembri 1989 bol pri zakladaní (Zdroj: SME – Tomáš Benedikovič)

Súčasnosť ho až tak nezaujíma. Nepáči sa mu zmizíkovanie päťdesiatych rokov, preto napísal hru o rozprávkovom hrdinovi Stalinovi. K svojmu nedávnemu životnému jubileu ju podaroval rodnej Žiline. ĽUBOMÍR FELDEK vydal len tento rok šesť kníh, tvrdí, že väčšinu času trávil v službách iných autorov. Veľkých a nažitých tém má poriadny spisovateľ len niekoľko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Milan Lasica vás označil za typického literáta. Cítite sa tak?

"To závisí od uhla pohľadu. Typických literátov bolo na Slovensku vždy len ako šafranu, pretože táto profesia sa neštuduje (kurzy kreatívneho písania sú nezmysel) a zväčša sa ňou ani nedá uživiť."

SkryťVypnúť reklamu

Vy ste však boli väčšinu života na voľnej nohe.

"Mal som šťastie, že ma už v roku 1958, po roku zamestnania v Mladých letách, poslali na dva roky do výroby a keď som sa z nej vracal, povedal som si, že sa už nikdy nikde nezamestnám, aby ma už nemali odkiaľ vyhadzovať. Akýmsi zázrakom sa mi to darilo dvanásť rokov. Potom som trinásť rokov pracoval vo vydavateľstve. A od roku 1986 som bol zas na voľnej nohe. Aby som bol však presný – uživil som sa ako prekladateľ. Nikdy som sa neživil písaním."

Písaním sa nedá uživiť?

"Hemingway hovorí, že sú len dve poriadne témy – sex a násilná smrť. A veľkých tém tohto druhu, teda osobne zažitých tém, nie tém vycmúľaných z prsta, má každý poriadny spisovateľ len niekoľko. Mne to vždy trvá celé roky, kým si na nejakú tému nažijem."

SkryťVypnúť reklamu

Kedysi ste označili prekladanie ako čas hygienicky strávený medzi vlastným autorským písaním, je to tak?

"Pod hygienou rozumiem práve ten medzičas. Potreba uživiť sa privádza umelca k žánrom, ktoré mu potom už vlastne nedovoľujú tvoriť. Ale preklad je krásna disciplína. Väčšinu svojho času som strávil v službách iných autorov, som sluhom Shakespeara, Rimbauda, Jesenina, Morgensterna, Edwarda Leara... Preklad sa totiž nedá urýchliť, sme pri ňom veľmi kontrolovateľní."

Aký je status spisovateľa v spoločnosti?

"Ak to odvodzujeme od honorárov, tak nízky. Veľa kníh som vydal len pre radosť a nebola reč o peniazoch. Ale ak dobrý spisovateľ potrebuje niečo napísať, nemôže sa obzerať na honorár."

tben9782_res.jpg

Aj tento rok ste však vydali obdivuhodne veľa kníh.

SkryťVypnúť reklamu

"Tohto roku, ak sa nemýlim, je ich šesť. Zdanlivo je to veľa, no každá z tých kníh, aj žilinská hra, potvrdzuje pravidlo, že som si musel na ne nažiť. Napríklad Čiernobielu knihu rozprávok sme sa chystali urobiť s Albínom Brunovským ešte za jeho života. Po Modrej a Zelenej knihe sme chceli urobiť ešte jednu farebnú knihu, a on navrhol, aby bola Čiernobiela . Rozoznával veľa odtieňov čiernej, podobne ako Leonardo da Vinci. A podarilo sa nám to urobiť – z iniciatívy jeho syna – až tohto roku, keď je Albín už štrnásť rokov mŕtvy. Možno je to moja najlepšia detská kniha, cítil som sa pri jej písaní slobodnejší než kedysi, keď som písal pre Mladé letá."

V čom?

"Napríklad aj v jazyku. Kedysi sa v Mladých letách aj Dobšinského jazyk upravoval pre deti – a celkom zbytočne."

SkryťVypnúť reklamu

Mali by sme sa vracať k pôvodnej krutosti rozprávok?

"Rozprávky nie sú kruté, sú v nich len kruté okamihy a tie sa – ako sa rozprávka postupne prepadávala do žánru detskej literatúry – aj tak stávali obeťou cenzúry. Ale dnes sa predsa deti dívajú aj na nočné horory. Kruté tresty, ktoré pre hriešnikov vymýšľali bratia Grimmovci, sú proti tomu nežné pohladenia."

Aké rozprávky vás teraz baví písať?

"V Čiernobielej knihe sa mi vydarila napríklad rozprávka Tri Popolušky, porovnávam v nej francúzsku, nemeckú a slovenskú verziu. Kým francúzska a nemecká Popoluška zažiaria na bále, slovensky princ sa do tej svojej zaľúbi v kostole. Francúzsky princ sa neobťažuje s hľadaním Popolušky sám, pošle s črievičkou dvoranov. Nemecký princ ju síce hľadá sám, no racionálne si vopred zistí, z ktorého domu pochádza – a skúša črievičku len na troch nohách. Slovenský princ, kým príde k Popoluške, vyskúša črievičku na každej ženskej nohe, je to teda nábožný sukničkár."

SkryťVypnúť reklamu

Nepodceňujeme dnes trochu rozprávky?

"Celé dvadsiate storočie bolo rozprávkové. Hoci si to málo uvedomujeme, rozprávka vtrhla do všetkých umení. Nie je azda typickou rozprávkou minulého storočia Kafkova Premena? Aj najlepšie divadelné inscenácie bývajú rozprávkové, aj Stalin z mojej hry Stalin v Žiline je rozprávková postava."

Aké boli reakcie na vašu novú hru po jej premiére?

"Dobré. Ukázalo sa, že Stalin je stále živá téma, aj keď sa o to zaslúžil hlavne svojou zločinnou povahou."

Prečo píšete viac o minulosti?

"Súčasnosť ma už až tak nezaujíma. Respektíve zaujíma ma súčasný fenomén zmizíkovania 50. rokov. Preto som im venoval svoje najlepšie fejtóny. Od nich bol už iba skok k hre Stalin v Žiline, ktorú si objednalo žilinské Mestské divadlo. Vymyslel som si dej, v ktorom som skombinoval príbeh zlatníka Frostiga a jeho o 40 rokov mladšej manželky s príbehom Tomáša Frejku, ktorý poznajú čitatelia môjho fejtónu Otcovia a "otcovia", a so sebou."

SkryťVypnúť reklamu

Nemala to byť pôvodne autobiografická hra?

"Ona aj je autobiografická, no zároveň je vymyslená. Celkom autentický vlastný príbeh sa do drámy nehodí. Poriadna dráma potrebuje smrť hlavného hrdinu – a ako môžete napísať poriadnu autobiografickú drámu, keď nie ste mŕtvy? A keď mŕtvy ste, tak ju tiež nenapíšete, musí ju o vás napísať niekto iný."

Režiséri nemajú radi živých autorov, však?

"Obyčajne zasahujem do textov do poslednej chvíle, no tentoraz som pre chorobu nebol v rozhodujúcej fáze plnohodnotný tímový hráč, a tak mali odo mňa pokoj. Nedotiahol som síce text k dokonalosti, druhé dejstvo je slabšie ako prvé, čo sa mi ešte nikdy nestalo, ale zaujímavé je, že divákom to neprekáža a bavia sa až do konca. Zásluhu má na tom Stalin, ktorý padajúcu hru v závere zdvihne, keď sa zjaví v Žiline vo svojej poslednej premene – ako dnes v Londýne žijúci bolelščik FC Chelsea, klubu, ktorý patrí jednému z množstva jeho synov a ktorý v Žiline naozaj hral zápas o európsky "stakan".

SkryťVypnúť reklamu

Napriek spomenutej chybe túto svoju hru považujem za najshakespearovskejšiu – možno práve preto, že sa mi nepodarilo urobiť dokonalý, uhladený tvar. Shakespeare sa nikdy nebál „rozbitosti“. Prechod z jednej scény do druhej býva uňho často veľmi lacný – on vedel, že stačí, keď sú silné jednotlivé scény."

tben9735_res.jpg

Nestávajú sa zo spomienok na totalitné režimy už len bizarné exponáty minulosti? Diplom čestného občianstva, ktorý v auguste 1945 do vlastných rúk Stalinovi odovzdalo mesto Žilina, sa dostal spolu s mamuťou stoličkou či himalájskou blchou na výstavu kuriozít, prístupnú v rámci žilinského obchodného centra, ako to vo svojej hre spomínate.

"Dobrý humor nič nepoškodí – ani tragédiu. Smrť zostane vždy smrťou. Holokaust sa dlho považoval za tému, ktorá sa nezlučuje s humorom, ale ukázalo sa, že humor neohrozuje ani tragiku holokaustu. Sám som prekladal časť textov do kabaretu Nech žije život!, ktorý rekonštruoval Kobi Luria a ktorý sa pôvodne hral v Terezíne. Čo by to bol za kabaret, keby mu chýbal humor – hoci na hercov čakal transport do Osvienčimu. A najlepší humor vzniká, keď dramatik hodí na oltár zábavy aj sám seba, inak sa stáva z hry moralita. Aj toto sebazosmiešnenie sa mi v žilinskej hre podarilo."

SkryťVypnúť reklamu

Toto Shakespeare ovládal, však?

"On síce nebol autobiografický, no ktovie? V každej hre mal klaunov, ktorí sa objavujú v najtragickejších chvíľach. Najväčší z nich bol Hamlet."

Koľko prekladov jeho hier už máte urobených?

"Asi šestnásť, no knižne ešte nevyšli všetky - pre knižné vydania treba texty doplniť poznámkovým aparátom a to chce čas. Našťastie som tento rok odmietol prekladať Richarda III. a namiesto toho som potom mohol napísať hru o Stalinovi. Človek buď prekladá, alebo píše."

Ako prekladáte z jazyka, v ktorom nie ste absolútne suverénny?

"Ak nad nejakým veršom váham, mám sa s kým poradiť. Ale dobrý preklad je v prvom rade o slovenčine. Aby preklad pôsobil ako originál, na to padne 95 percent času. Len päť percent si vezme pochopenie originálu. Pri takomto pomere sa prekladateľ ustavične zdokonaľuje iba v jednej reči – vo svojej materčine."

SkryťVypnúť reklamu

Ako budú vnímať dnešné preklady o sto rokov? Budú sa im zdať podobne smiešne ako tie, ktoré kedysi robili napríklad štúrovci?

"Prekladateľ je – na rozdiel od originálneho autora – nahraditeľný. Ja sa pri prekladoch Shakespeara ešte vždy môžem usilovať byť lepší než moji predchodcovia, lebo medzi nimi neboli vždy len básnici. Ale v Čechách sú preklady často celkom rovnocenné, o tom, ktorý sa hrá, rozhoduje často len regionálne kritérium, v Prahe sa hrá Hilského Shakespeare, v Brne Přidalov."

tben9747_res.jpg

Ako vnímate súčasné postavenie poézie, keď sa predá z básnickej zbierky maximálne pár sto kusov?

"Netrápi ma to. Dobrej poézie je dosť, len je možno dnes viac prítomná v piesňach. Napokon – pramatkou básne je pieseň. Trubadúr bol muž štyroch talentov – vedel si pieseň otextovať aj zhudobniť, vedel ju zahrať aj zaspievať. Aj dnes existujú trubadúri – taký moderný slovenský trubadúr je napríklad Miroslav Žbirka. Mladý človek neunikne poézii, aj ja sa vraciam k poézii, ktorú som si obľúbil, keď som mal štrnásť rokov. Cyrano, Apollinaire, Chajjám... to sú stále dobré veci, hodné prekladu – a nemyslím si, že by nemali čitateľov. Môjho knižne vydaného prekladu hry Romeo a Júlia sa už predalo neuveriteľných 9000 exemplárov."

SkryťVypnúť reklamu

Máte k nejakému svojmu veršu, svojej básni špeciálny vzťah?

"Teším sa, že žije moja mladícka báseň Žltý balónik – aj vďaka tomu, že ju zhudobnil mladý hudobník Pavol Šuška. Šansónové texty robím rád, hoci sa mi nestalo, aby som s nejakým získal širokú publicitu. Je to môj krásny neúspech. Ja ich píšem, moja dcéra Katka ich spieva – ale manažovať sa nevieme, takže poslucháčov máme málo. Ale vďačných."

Patrili ste k tribúnom revolúcie. Aké máte spomienky na toto obdobie?

"Poviem jednu, čo mi zišla na um pred pár dňami, keď oslavoval Miroslav Kusý osemdesiatku. Keď VPN vyhrala voľby, v Mozartovom dome prebehlo „výberové konanie“ na premiéra. Ako člen Koordinačného centra VPN som bol pri tom. Premiérom sa mal stať Miroslav Kusý. A Kusého nikde. Volali mu, prečo neprišiel – Kusý odkázal, aby sme mu dali pokoj, že pracuje na záhrade. Toto jeho rozhodnutie ovplyvnilo dejiny – vzápätí sa zdvihol Vladimír Mečiar a dal všetkým najavo, že vie všetko o fungovaní všetkého. Kusý sa zachoval ako ten motýľ, o ktorom Václav Havel hovorí, že jedno mávnutie jeho krídel môže spôsobiť prevratné udalosti. Ale zároveň sa Kusý zachoval aj ako nemanipulovateľný človek, ktorý sám rozhoduje o sebe."

SkryťVypnúť reklamu

tben9672_res.jpg

Ľubomír Feldek s manželkou Oľgou.

Vy ste nechceli vstúpiť do politiky?

"Človek musí vedieť, na čo má a na čo nemá talent. Nebol som sám – viacerí vépéenkári usúdili, že sa nehodia na politickú kariéru. Vzorový príklad – Kusý."

Dnes sa podľa prieskumu Slováci hanbia za Vladimíra Mečiara viac ako za Tisa. Vás Mečiar v tom čase rovnako presvedčil?

"Aj mne sa spočiatku páčil. Ľudia, ktorí hovoria, že ho prekukli hneď od prvej chvíle, trochu preháňajú. Mečiar mal mimoriadny rečnícky talent, zapôsobil aj na VPN, takže je to náš produkt, darmo sa budeme teraz tváriť, že nie."

Kedy sa zlomil váš názor na Mečiara?

"U každého slušného človeka sa to muselo stať vo chvíli, keď amnestoval nevyšetrenú vraždu či, ako on hovorí, skutok, ktorý sa nestal. Ale to by potom musel Remiáš ešte žiť! Dovtedy bol Mečiar politik ako každý iný."

SkryťVypnúť reklamu

Akú skúsenosť ste mali s právnikom Ernestom Valkom, ktorý vyhral v Štrasburgu váš súd s Dušanom Slobodníkom, vtedajším ministrom kultúry, na ktorého problematickú minulosť ste verejne poukázali?

"Keď ma súd na Slovensku odsúdil na publikovanie ospravedlnenia Slobodníkovi bez povinnosti niečo platiť, chápal som to ako remízu a bol by som to bral. Ale Ernest Valko povedal, že s tým treba ísť do Štrasburgu. Vravel som mu, že na to nemám, že už len preklady spisov do angličtiny stoja strašné peniaze. Valko mi povedal, nech sa o to nestarám. Bral to športovo, chcel si to ešte a raz rozdať so Slobodníkovým advokátom. Šli sme teda do Štrasburgu a Valko to tam skutočne vyhral. Peniaze, ktoré potom prišli na môj účet, som mu odovzdal. Bola to jeho výhra, a teda aj jeho peniaze. Ale fakt je, že inak po celý čas procesu nepadlo medzi nami o peniazoch ani slovo a mohol som pokojne aj prehrať. Nešlo však len o šport. Som na tú výhru v Štrasburgu hrdý – bol to môj príspevok k rozširovaniu hraníc slobody slova na Slovensku."

SkryťVypnúť reklamu

Ako ste tento súd sám prežívali?

"Na súde už človek nie je sám sebou, bol som divákom vo vlastnej kauze. Trvalo to desať rokov, chcelo to dobré nervy, mal som ich, Slobodník takisto. Mal to ľahšie než ja – za ním stálo HZDS, ktoré drvivo vyhralo voľby. Priebeh súdu bol korektný, oveľa džentlmenskejší než to zachytili médiá. Slobodník napríklad viac ráz zopakoval, že si ma ako spisovateľa váži – a ja som sa zas vyjadril, že mám rešpekt k ôsmim rokom, ktoré strávil v gulagu."

V päťdesiatych rokoch bola vaša tvorba postihnutá cenzúrou, prečo ste neskôr sám vstúpili do strany?

"Podľahol som v slabej chvíli osobnému čaru Miroslava Válka. „Vieš, čo mi to dalo roboty, získať pre teba prihlášku? Už desať robotníkov v Slovnafte muselo kvôli tebe vstúpiť do strany, a ty to stále odmietaš – nie je ti ich ľúto?“ Zasmial som sa, a povedal som: „Je.“ Musel mi však sľúbiť, že ma nebude ťahať do nomenklatúry. So vstupom do strany totiž zvyčajne súvisel aj kariérny postup. A mne sa páčilo tam, kde som bol – v redakcii poézie. Na čo by sa z dobrého majstra mal stať zlý dielovedúci? Válek mi sľúbil, že mi dá s kariérou pokoj a aj to dodržal."

SkryťVypnúť reklamu

Mohli ste vstup odmietnuť?

"Samozrejme, nič by sa mi nebolo stalo. Do strany sa nevstupovalo, do nej boli ľudia „vstúpení“. Strana sa po roku ´68 uzavrela – povylučovala „zradcov“ a o nových nestála. Vylúčení a nevylúčení komunisti sa žrali medzi sebou, ale pre bezpartajných to bola selanka. Možno až Charta 77 spôsobila, že sa koncom sedemdesiatych rokov zrazu komunistická strana začala otvárať a usilovala sa vcucnúť zas nejakých intelektuálov. Možno to bol aj istý druh prevencie – aby vývoj na Slovensku nenabral podobné obrátky ako v Čechách. To však bol nesprávny odhad – ak súdim iba podľa seba, správal som sa totiž potom oveľa rebelantskejšie. Nikdy som nemal toľko zakázaných kníh ako v tom čase. Zhabali mi napríklad zbierku Plakať je krásne aj antológiu ruskej perestrojkovej poézie Aktívne svedomie, ako bezpartajný som až také problémy nemal, a napokon – bol som to ja, kto počas nežnej revolúcie prvý vyzval stranu, aby sa vzdala mocenského monopolu. Samozrejme, aj tak je to paradox – syn mukla v strane, ktorá mu zabila otca. A hoci mám rád paradoxy, viem, že nefungujú vždy. Takýto paradox je obhájiteľný len dovtedy, kým ním ubližujeme iba sami sebe. Ak by sme svojím konaním ublížili niekomu inému, to sa už nedá vybaviť v interview, to si už treba vybaviť v spovednici. Myslel som si vtedy, že sebe ublížiť môžem. Dnes sa ukazuje, že ani to sa nepatrilo. Ale zas – mám príliš dobrý životopis, než aby ma niečo mrzelo."

SkryťVypnúť reklamu

tben9759_res.jpg

Kdesi ste napísali, že inšpiráciu na 32 riadkov nájdete vždy.

"Nepamätám sa už, v akej súvislosti. Tridsaťdva riadkov má –fejtón, ktorý raz do mesiaca píšem do SME. Väčšina z nich je už aj v knihách O nákazlivosti šťastia a Keď vládzeš ísť, aj keď si musíš nadísť. Zbiera sa na tretiu. O tých fejtónoch platí, že musia byť stručné, že sa pohybujú v zúženom okruhu tém a že aj na ne som si musel nažiť."

V Shakespearových hrách sú všetci vinníci potrestaní?

"Potrestané sú, bohužiaľ, najmä obete. Jago prežije, ba možno mu aj odpustia. Je to podobné ako dnes. Právny systém sa vždy iba tvári, že funguje."

Ktorý verš slávnej Kiplingovej básne Keď, ktorá je akýmsi mottom vašej novej knihy, považujete za najdôležitejší?

"Keď dom ti zrútia, a ty – bez domova – tvrdohlavo ho z trosiek staviaš zas.... Človek sa musí pozviechať aj z trosiek. Túto báseň som prekladal v Prahe, potom, ako som na Slovensku nevládal už znášať tú svoju situáciu. Nevie sa veľmi, že som sa v Prahe živil korektúrami pre firmu IMP, ktorá vydávala kartičkových lekárov a kuchárov. Keby som sa nespamätal, bol by som dnes už možno zabudnutý. Nikomu nie je ľúto za niekým, kto sa odsťahuje. Deväťdesiate roky sa mi vyparili zo života, ale hádam to so mnou nedopadlo najhoršie. Je to podobné ako tie roky vo výrobe – veď ani na tie si nespomínam zle. Keby ich nebolo, nemám Van Stiphouta ani manželku. Spisovateľ nemôže žiť v páperí."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  7. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  4. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  7. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  8. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 707
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 16 888
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 539
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 841
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 075
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 016
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 711
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 6 074
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 45 841
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 568
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 396
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 10 550
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 401
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 356
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 175
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 431
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu