Vystúpením v Asbury Park v štáte New Jersey, kde začínal kariéru, predstavil Bruce Springsteen v utorok album The Rising. FOTO – ČTK
The Rising rozpráva príbehy ľudí, čo prišli o život 11. septembra, a o prázdne, ktoré zostalo v posteliach ich príbuzných. Bruce Springsteen netvrdí, že vie, čo sa vtedy stalo. Podľa neho však môže hudba dať zmysel nezmyselnému a pohladiť dušu. The Rising je o utrpení, ktoré treba vyspievať – o liečbe rokenrolom.
Paul McCartney napísal pieseň Freedom v deň, keď teroristi zaútočili na Ameriku. Steve Earle spieva o osude Johna Walkera Lindha, amerického taliba, ktorý prešiel na stranu nepriateľa. Bruce Springsteeen ako prvý venoval tejto téme celý album. A to aj napriek tomu, že podľa mnohých kritikov spievať o tejto chúlostivej téme je priskoro.
Osudný deň
V osudný deň bol doma v Monmouth County v štáte New Jersey. Už siedmy rok sa trápil skladaním pesničiek. Po 11. septembri napísal väčšinu skladieb pre The Rising za niekoľko dní.
Volal príbuzným obetí, ktoré zahynuli vo WTC, pýtal sa ich na stratených manželov. „Keď obúvaš na seba topánky niekoho druhého, musíš to robiť s jemnosťou. Jednoducho musíš byť plný citu,“ hovorí.
Navliekol na seba nielen šaty záchranárov a požiarnikov, ktorí našli smrť niekde v bludisku mrakodrapov, ale aj životy vdov po nich a ich „prázdne spomienky v posteli, kde by si mal byť“ (Empty Sky). Aj skladby, ktoré vznikli pred 11. septembrom, dostali nový zmysel – napríklad My City of Ruins by mohla byť aj o New Yorku.
V The Paradise prerozprával myšlienky samovražedného atentátnika: „Zadržiavam dych, zatváram oči a čakám na raj.“ Pieseň pokračuje váhaním človeka, ktorý prišiel v ten deň o milovanú osobu. Uvažuje, či nezomrie tiež. Napokon sa rozhodne pre život.
Tragédia a nádej
Viera, nádej a láska sú základom The Rising. Springsteen tvrdí, že slohy jeho piesní sú blues a refrény zasa gospel. Na jednej strane je smútok, tragédia, na druhej nádej. Toto má spoločné všetkých pätnásť skladieb. „Chcem pobozkať tvoje pery, chcem oko za oko,“ spieva v Empty Sky. Téma je tragická, ale hudba na albume slnečná.
„Nie sú to príbehy o hrdinoch, ale o ľuďoch, ktorí chodia každý deň do práce. Na stole majú každý večer pripravenú večeru. Toto je ich každodenná cesta životom. To sú ľudia, o ktorých chcem písať, to je pre mňa dôležité,“ hovorí Springsteen pre The Guardian.
Z týchto ľudí sa stali cez noc hrdinovia. Smutní hrdinovia, lebo sa nimi stali len pre to, že robili svoju prácu.
Práca a láska
The Rising je Springsteenovým prvým štúdiovým albumom so skupinou E Street Band po pätnástich rokoch. Jej štadiónový zvuk nestratil nič z majestátnej mohutnosti, ale takisto dokáže byť skromný a tichý.
Nové piesne Brucea Springsteena nie sú faktografické. Odkazy na 11. september sa objavujú iba v podobenstvách. A nie sú brutálne tak ako televízne správy: „Žijeme v popkultúre, ktorá prináša divadlo ponižovania. Vidíme to denne v televízii, počujeme v rozhlase. Preto si nemyslím, že si niekto vie predstaviť tieto obete.“
Práca a láska sú témy, o ktorých Springsteen spieva už viac ako tridsať rokov. Jeho skladateľský a pozorovací talent sa prejavil už na debute Greetings from the Asbury Park, N. J. Zlomová bola až nahrávka Born to Run z roku 1975. Prekrásna Nebraska z roku 1982, súbor pesničiek, ktoré nahral sám na akustickej gitare vo svojom dome, pripravila pôdu na Born in the USA (1984). Začiatkom deväťdesiatych rokov vydal dve sólovky, potom sa rozhodol vystupovať sám. S tichým albumom The Ghost of Tom Joad z roku 1995 prerozprával príbehy robotníkov a imigrantov. A možno už ani neveril, že sa vráti k rocku. „Nemohol som v sebe objaviť svoj rockový hlas,“ tvrdí dnes.
Špinavý smetiar
V roku 1994 nahral ďalší album, ale nevydal ho. Potom pracoval na kvantách demonahrávok a nepoužil ich. Až turné v roku 1999 opäť nakoplo jeho skladateľský talent. Medzi novými pesničkami napísal American Skin, ktorá vyšla neskôr na živom albume Live in the New York City. Práve American Skin z neho urobila zasa verejnú osobu. Pre skladbu o vražde imigranta, ktorého brutálne zabije policajná hliadka, sa dostal na čiernu listinu americkej polície. Newyorský policajný šéf ho označil za „špinavého smetiara“.
Dnes, paradoxne, o policajtoch spieva na novom albume.
Born in the USA je možno najnepochopenejšia pieseň v rockovej histórii. Republikáni prezidenta Reagana ju použili v osemdesiatych rokoch na predvolebnú kampaň. Text hovorí o opačnej stránke amerického života – aj o traume z vietnamskej vojny. Springsteen sa dlhý čas usiloval takýmto politickým omylom vyhnúť, chcel zo seba striasť akýsi kabát „svedomia Američanov“, ale téma The Rising je patriotická, a teda ľahko zneužiteľná.
Môžeme mu hovoriť opäť The Boss, napísal trochu uštipačne o jeho dávnej prezývke britský The Guardian.
