Porovnávajú ho s Milesom Davisom, hoci on hovorí, že vôbec nehrá džez ako Davis, poprvé preto, že „Miles Davis bol predsa boh“ a aj preto, lebo na trúbku vôbec nehrá tak ako on. V čom však priznáva podobnosť, je to, že sa snaží hľadať vždy niečo nové. Všetko v hudbe už podľa neho vzniklo, teraz sa dá jedine vynájsť nová forma, spôsob, akým sa dá hudba povedať.
Nemám veľmi v obľube rôzne výbery toho najlepšieho či skrátka bestofky. Tá, ktorú však prednedávnom vydal známy Francúz Erik Truffaz, je výnimkou. Je krásne nenápadná a vôbec mi neprekáža, že po obľúbenej skladbe nenasleduje tá, na ktorú som zvyknutá z radových albumov.
Postupne sa v jeho bestofke zjavujú pesničky od roku 1997 z albumu Out of Dream až po poslednú skladbu Let me Go z minuloročnej nahrávky In Between. Medzi tým počuť spoluprácu Truffaza s Murcofom či Sly Johnsonom a ďalšími, ktorí mu prišli do cesty, aby k džezu či acid-džezu pridával hip-hop, drum'n'bass a elektroniku. Takto pohromade je to skoro ako zavolať si domov dídžeja, ktorý presne vie, čo vám má hrať.
