V sobotu sa krstí spevník a DVD nových rómskych hitoviek Neve Giľa. Šesťsto piesní by naň bolo málo.
Všetko sa začalo pred rokmi, keď ešte nebolo zďaleka toľko „naslovovzatých“ odborníkov na rómsku otázku. Muzikologička Jana Belišová chcela vtedy iba jedno: spoznať starodávne žalostné rómske piesne, na ktoré sa už v osadách takmer zabudlo. Vybrala sa na výskum, pesničky pozbierala, na kolene vydala spevník a CD, a tak sa narodil dnes už známy projekt Phurikane Giľa. K nemu sa po čase pridali staré tanečné piesne v projekte Hojna Nejna, ktoré už tiež pomaly vymierajú.
Dnes ich valcuje rompop – populárne rómske pesničky, ktoré sú živé tu a teraz a medzi Rómami sa spievajú najčastejšie. Ale práve vďaka tomu je dnes na svete tretí projekt občianskeho združenia Žudro pod názvom Neve Giľa, v preklade Nové piesne.
Kým neprídu synťáky
Spevník a DVD je výsledkom dvojročného výskumu, počas ktorého Jana Belišová so spolupracovníkmi nahrala zhruba šesťsto piesní.
„Stále sa mi zdá, že je to nič, rompopu je nekonečne veľa, tieto piesne sú stále v pohybe, stále nejaké vznikajú a zanikajú,“ vraví Jana Belišová. „Na jednej strane je to dobre, na druhej škoda, lebo je zopár kapiel – napríklad taký Kajkoš alebo Gipsy Kuli či Kmeťo band –, čo určujú vkus. Ich pesničky sa veľmi rýchlo dostanú medzi Rómov na celom Slovensku, ktorí potom zoberú syntezátory, gitary a iba napodobňujú,“ hovorí.
Človek by si myslel, že tanečných rytmických diskopiesní bude viac, ale v kurze sú hlavne slaďáky. „V istom zmysle ide vlastne o novodobú podobu starodávnych žalostných ’halgató’ piesní,“ konštatuje Jana Belišová. „Že sú nové, prezradí občas nejaké použité slovko, povedzme euro alebo mercedes. Sú to pesničky o smrti, bolesti, láske, chudobe, chorobe. Dnešní Rómovia sa chcú vyrozprávať z trápenia, rovnako ako ich predkovia.“
Podľa nej sme svedkami zľudovievania rómskych pesničiek. Pôvod niektorých sa vlastne ani nedá vypátrať, lebo ich vznik si mnohí privlasťňujú alebo ich jednoducho niekto niekde počul.
Po skúsenostiach s výskumom na východnom Slovensku sa tím Žudra už po druhý raz vybral aj do okolia Levíc a Nitry. Potvrdilo sa však, že tam sú Rómovia menej otvorení, menej veselí, menej spievajúci. Ešte zložitejšie je to u olašských Rómov, ktorí medzi seba pustia málokoho.
„Na strednom Slovensku, okolo Banskej Bystrice a Zvolena, tam sa spieva dosť, ale tamojší Rómovia tvrdia, že im to aj tak donášajú východniari. Vyzerá, že je to naozaj tak,“ dopĺňa Belišová.
Autentické videoklipy
Spevník Neve Giľa, ktorý sa nedávno objavil aj na pultoch kníhkupectiev, ponúka vyše dvesto pesničiek z kategórie rompop, ich notové záznamy a texty v pôvodnom znení so slovenským aj anglickým prekladom, udáva miesto a rok záznamu.
Autorka zaradila do knihy aj index najpoužívanejších motívov a tém, zoznam interpretov a rozdelila pesničky do tematických kategórií. Spevník je tentoraz doplnený dévedéčkom, čo obsahuje nielen originálne nahrávky, ale aj videoklipy. O tento bonus sa postarali dokumentaristi Marek Šulík a Jana Kovalčíková, ktorí tím Žudra na cestách sprevádzali.
Videoklipy sú tiež doplnené slovenskými a anglickými titulkami. Takto môžete vo vlastnej kuchyni zažiť autentické chvíle s rómskymi osadníkmi a presvedčiť sa, že v ich príbytkoch sa okrem všetkého ostatného nevyhnutne rodia aj jadrné piesne, bez ktorých by nemohli žiť. A nám rozprúdia krv v žilách. Napríklad taká Joj Viero, tav mange haluški je ozajstná hitovka. Pochádza z Krompách a nájdete ju v sekcii posmešných.
Piesne Neve Giľa si môžete vypočuť naživo v sobotu večer v kultúrnom centre Dunaj v Bratislave.
