Nikto o ňom nechcel hovoriť. Neobjavoval sa v spoločenských rubrikách ani na veľkolepých večierkoch. Jeho meno sa neobjavovalo vo filmových titulkoch. Nespomínali ho v recenziách ani pri udeľovaní Oscarov.
Málokto však poznal vkus a názory divákov tak ako on. Joseph Farell (11. 9. 1935 - 7. 12. 2011), ktorý zaviedol do filmového priemyslu prieskum trhu a testovacie skupiny a pomohol tak znásobovať zisky, zomrel v Los Angeles. Mal 76 rokov.
Urobil z vás kráľa
Pred pár rokmi vyšiel v Los Angeles Times jeho profil s titulkom Muž, ktorý z vás urobí kráľa. Napísali v ňom, že Farellova firma National Research Group testuje 80 percent filmovej produkcie veľkých štúdií. Divákom premietne filmovú surovinu a potom s nimi školený výskumník diskutuje o tom, čo sa im páčilo, čo nie, čo by zmenili, čo by zvýraznili, ktorá postava je sympatická a ktorá nie. Presne tak ako sa testujú pracie prášky, nové keksíky alebo nová príchuť piva.
V niektorých prípadoch to zájde tak ďaleko, že podľa výsledkov Farellovho prieskumu sa zmenil záver filmu (napríklad veľmi úspešného filmu Osudová príťažlivosť). Farell tiež vypracoval program, podľa ktorého štúdiá nasadzujú nové filmy do kín. Jednoducho mal nos na to, čo pôjde lepšie v lete a čo na jar.
Film Osudová príťažlivosť FOTO - paramount pictures
Režiséri, scenáristi a tvorivé zložky filmového priemyslu mali z neho husiu kožu. „Z obchodného hľadiska je prieskum možno dobrá vec. Ale ako filmára ma to desí a hnevá. Stále menej je to môj film a stále viac film podľa želania divákov," posťažoval sa uznávaný režisér Sydney Pollack, ktorý sa podpísal pod také skvosty ako Takí sme boli, Tootsie či Aj kone sa strieľajú.
Štúdiá ho však na rozdiel od filmárov vítali s otvorenou náručou. On sa za to odvďačoval profesionalitou, a čo bolo ešte podstatnejšie, diskrétnosťou. Za celý profesionálny život poskytol asi jeden rozhovor. Do spomínaného profilu pre Los Angeles Times. Sídlil v nenápadnej kancelárii v menej vychytenej štvrti Hollywoodu, nie ďaleko od miest, kde pracovali lacné prostitútky.
Mal cit pre umenie
Keď si v roku 1978 otvoril firmu, spolu s obchodnou partnerkou robili prvé testovacie skupiny na parkovisku s deťmi, ktorým za ochotu kúpili zmrzlinu. Keď spoločnosť o necelých dvadsať rokov predávali, mala hodnotu 44 miliónov dolárov.
Farell nebol len nadaným obchodníkom, ktorý vedel odhadnúť, čo sa dobre predáva. Vyštudoval sochárstvo, vždy mal blízko k umeniu. Mal však aj právnické vzdelanie a nepochybne cit pre čísla. Vyvažoval ho však umeleckým cítením a možno preto sa rozhodol aplikovať metódy prieskumu trhu na filmový priemysel. Jeho spolupracovníci hovorili, že nemyslel len na percentá, ale mal aj zmysel pre mieru.
Bol nesmierne sčítaný a málokto vedel, že pod pseudonymom vyrábal nábytok pre zákazníkov, ktorí mali ďaleko od masového vkusu. Zaujímala ho popkultúra, bol jej znalcom, ale pracoval aj pre popredné nadácie a obchodníkov s umením. Napísal niekoľko kníh.
V biznise bol nekompromisný, štúdiá sa mohli spoľahnúť, že odovzdá poctivú analýzu, ktorá sa zrealizuje aj v praxi. Filmy, na ktorých pracoval ako výskumník, boli kasovými trhákmi. Aj keď nie vždy išlo o veľké umenie. Farell to dobre vedel. „V mojej práci nefunguje žiadna alchýmia, žiadne kúzla. Ja poskytujem informácie a sú to šéfovia štúdií, ktorí majú posledné slovo."
