O adaptácii populárnej švédskej detektívky o sexuálnom zneužívaní žien sa ešte nemalo hovoriť. To sa však ťažko plní, keď je jej autorom slávny režisér.
Niektorí americkí novinári boli veľmi zvedaví, ako David Fincher zadaptuje populárnu švédsku detektívku Muži, ktorí nenávidia ženy. Jeden bol dokonca taký nedočkavý o tom aj napísať, že porušil dohodu s producentom o embargu na recenzie.
O filme sa malo písať až na Vianoce, keď sa Fincherovo dielo dostane do severoamerických kín. Za to, že dohodu nedodržal, bude novinár z časopisu The New Yorker potrestaný. Napísal síce pozitívnu kritiku, ale tento producent ho už nepustí na žiadnu svoju projekciu – takže v predstihu neuvidí ani film Sachu Barona Cohena, ani novinku bratov Coenovcov.
Druhým výsledkom bolo, že po porušení embarga v New Yorkeri rýchlo svoje recenzie zverejnili aj iné noviny. A nie všetky boli také priaznivé. Niekde napísali, že David Fincher sa radšej nemal obťažovať, inde, že toto je film pod jeho úroveň. Jeden kritik sa zmohol len na jednu vetu: Nechce sa mi o tom písať.
Nedá sa nič robiť. Fincherov film je evidentne predvianočnou udalosťou.
Bolo treba remake?
Muži, ktorí nenávidia ženy je prvá časť trilógie Millennium. Jej autorom je Stieg Larsson, ale vydali ju až po jeho smrti. Písal o sériovom vrahovi, sexuálnom zneužívaní žien so spoločenským – náboženským pozadím, a jeho pomalom odhaľovaní. Potom raz Larsson zašiel do domu s pokazeným výťahom, vyšiel niekoľko poschodí pešo a keď bol hore, dostal infarkt.
David Fincher nebol prvý, kto túto knihu, dnes už detektívnu klasiku, sfilmoval. Pred dvomi rokmi mal takú úlohu režisér Niels Arden Oplev. Pôvodným projektom Švédov bolo nakrútiť televízny film, potom sa počas prác rozhodlo, že by to bola škoda.
Ich film je dlhý a vyrozprávaný v pomalom tempe, ale hoci sa v ňom všetko vlastne krúti iba okolo jednej tajomnej série fotografií, výsledok je vydarený.
Ak potom David Fincher niekoľkokrát počul otázku, načo potrebuje robiť remake, nemohol sa čudovať. Pravdepodobne si tento režisér verí, no, povedzme, má pravdu. Takýto žáner vie nakrútiť s veľkým talentom.
Viac o mladej hackerke
Táto švédska detektívka by sa dala prirovnať k jeho filmu Klub bitkárov, ktorý nakrútil v roku 1999. V tom zmysle, že sa okolo nej vytvorila skupina fanúšikov, ktorí by neradi videli, keby sa na ňu nejakým nehodným spôsobom siahalo.
Veď aj má teraz Fincher trochu obavy, čo títo čitatelia povedia, keď Mužov, ktorí nenávidia ženy na Vianoce uvidia. Nielenže skracoval a koncentroval, v deji urobil aj zopár faktických zmien – čo občas posilnilo logiku zápletky.
Na rozdiel od švédskeho filmu sa z toho jeho vytratilo trochu mystiky a znepokojenia, ktoré plynulo z motívu nacizmu. No zase zaujímavejší postup zvolil pri rozvíjaní postavy mladej hackerky. Ona pátra po sériovom vrahovi spolu s investigatívnym novinárom. Keďže sa správa takmer mechanicky, jej vnútorný svet sa dá v pôvodnej verzii len vytušiť. Fincher je k nej pozornejší.
Už sa zvyklo hovoriť, že jeho filmy sú mrazivé. Je to taká jeho značka, ktorú by mohli novinári pokojne spomenúť, aj keby jeho nový film ešte nevideli. Pritom mu dosť záleží na tom, aby bol v jeho filme hoci drobný, subtílny, ale predsa len rozhodujúci kúsok citu.
Film Muži, ktorí nenávidia ženy uvidíte v našich kinách od 12. januára.
