Na Pohode už bolo veľa hostí. Šéf festivalu MICHAL KAŠČÁK tvrdí, že tým najdôležitejším bol Václav Havel. „V prvom rade je mi to veľmi ľúto, aj osobne som ho mal veľmi rád,“ bola jeho prvá reakcia na včerajšiu správu.
Prečo ste sa vlastne rozhodli pozvať v roku 2008 na Pohodu Václava Havla?
„Veľmi dlho sme sa snažili, aby prišiel. Považujem to za najvzácnejšiu návštevu, akú sme kedy mali. Bol totiž jednou z osobností, ktoré sa zaslúžili o to, že festival vôbec vznikol. Považujem ho za spolutvorcu. Nielen preto, že sa usiloval o slobodu ešte za bývalého režimu, bol to človek, ktorý šíril pocit spolupatričnosti aj v slobodnom ovzduší.“
Ako si spomínate na jeho príchod?
„Bol som veľmi dojatý, aj doteraz stále som, keď si na to spomeniem. O Václava Havla mali diváci rovnaký záujem ako o hlavné hviezdy. Na debatu s ním sa odhadom pozeralo 10-tisíc ľudí. Museli sme posilniť ozvučenie a dať na stan zvonku videoprojekciu.“
Bol jeho program nejakým spôsobom organizovaný?
„Jediným oficiálnym bodom bola tá debata. A v zákulisí sme pripravili priestor, kde sa stretol s viacerými ľuďmi. Napríklad aj s Joan Baezovou, s ktorou si zopakoval slávne nosenie gitary na Bratislavskej lýre za bývalého režimu. On bol veľmi spontánny človek. Zostal na festivale až do noci.“
Mám rád rôzne žánre. Na takéto festivaly chodím rád nielen pre hudbu, ale aj preto, že sa mi páči atmosféra, ktorá tu je.
Václav Havel - prečítajte si rozhovor pre SME na Pohode 2008
Je pravda, že bol jedným z tých, ktorí vás po tragédii v roku 2009 povzbudili, aby festival pokračoval?
„Áno. Dokonca sa nás zastal v nejakých českých médiách. Na konci leta 2009 sme boli u neho na Hrádečku. Ľudsky nám veľmi pomohol. Bol to silný impulz, aby sme vôbec začali uvažovať, že pôjdeme ďalej.“
Stretli ste sa s ním ešte niekedy?
„Prvýkrát v roku 1988 na festivale v Lipnici. V zákulisí vládla vzrušená atmosféra a pred amfiteátrom bolo veľa policajtov. Mal som vtedy šestnásť a vedel som len, že ide o človeka, ktorý robí všetko pre to, aby skončil komunistický režim. Naša kapela dokonca hrala hneď po jeho prejave. Pre mňa to bol náš najdôležitejší koncert. Naposledy som ho videl na odovzdávaní ceny Jána Langoša, kde som ho opäť pozval na Pohodu a veľmi som si prial, aby sa to stalo. Bolo vidieť, že zdravotne nie je úplne v poriadku, ale stále z neho išla veľká sila.“
