Retrofilm s niekoľkými komickými, romantickými aj akčnými scénami pôsobí celkom príjemne a kultivovane, no akoby sa nedokázal rozhodnúť, do ktorého žánru patrí, ani o čom chce rozprávať.
V roku 1960 prichádza do portorického San Juanu ambiciózny mladík Paul Kemp, odhodlaný živiť sa ako novinár v miestnom denníku. Jeho odhodlanie však výrazne nahlodáva miestna špecialita – rum.
Ľahký film, ťažká predloha
Film načína mnoho tém i príbehov, ale vzápätí ich opúšťa, prechádza z jedného na druhý alebo ich necháva nevyužité, bez pointy, nedopovedané. Do značnej miery tak stráca pútavosť a divákovou motiváciou sa stávajú len atrakcie v podobe hercov či prírodných krás.
Nie je to chyba predlohy. Veď ako námet poslúžil autobiografický román toho istého Huntera S. Thompsona, ktorý je podpísaný pod fenomenálnou snímkou Terryho Gilliama Strach a hnus v Las Vegas, kde Depp tiež stvárnil hlavnú rolu novinára – alkoholika a narkomana.
Depp je i producentom Rumového denníka, ktorým sa k filmovej réžii po 19 rokoch vrátil britský herec Bruce Robinson (Jennifer 8). Sám si napísal aj scenár, a tak zodpovednosť za premárnené šance leží na ňom.
Mnohé zachraňuje charizma Johnnyho Deppa a krása Amber Heardovej, hoci Depp sa už niektorým môže zdať monotónny a Amber žiari len vďaka fyzickým pôvabom.
Deppov Kamp mal veľa dôvodov na zmenu, dozrievanie, dospievanie, no keď si napokon v závere stane za kormidlo ukradnutej lode a odpláva z Portorika, odchádza takmer rovnaký, ako do filmu vstúpil.
Herecky zaujímavejší sú notorik intelektuál Moburg (Giovanni Ribisi) a najmä Kampov spolubývajúci, fotograf Sala (Michael Rispoli). Aaron Eckhart ako vypočítavý „podnikateľ“ Sanderson nedostal priestor na stvárnenie charakteru a vytvoril zaujímavú odpudzujúcu figúrku.
Karibik v opare alkoholu
Kameraman Dariusz Wolski využil bohaté skúsenosti s Karibikom i s Deppom (Piráti Karibiku 1 až 4, Sweeney Todd, Alica v krajine zázrakov) na nakrútenie príjemných pekných nenáročných obrázkov. Hudbu Christophera Younga potláčajú do úzadia bohato využívané dobové šlágre.
Rumový denník sa občas letmo blysne komikou, inokedy naznačí drámu, ale len – ako v alkoholickom opare – kĺže po povrchu, nenačiera hlbšie. V protiklade k námetu je ľahkou príjemnou oddychovou záležitosťou, ktorá, podobne ako rum, nekladie nároky na intelekt ani cit a v mysli sa dlho neudrží.
