Dlhotrvajúci potlesk v zaplnenom štúdiovom hľadisku sprevádzal záver scénickej prezentácie divadelnej hry Babyboom Zuzy Ferenczovej.
Mohli sme o nej už počuť v súvislosti s víťazstvom v súťaži Dráma 2010. Zapáčila sa aj skúsenému a uznávanému divadelnému režisérovi Romanovi Polákovi, ktorý sa v rámci projektu uvádzania hier mladých dramatikov z V4 v Mestskom divadle Žilina pustil do jej naštudovania spolu s tamojším tímom mladých hercov.
Rozkryl nám situáciu troch partnerských dvojíc, ktoré v čase Vianoc čaká to isté: cesta do pôrodnice a príchod potomka. Situácia je to náročná, až hraničná. Pôrod nie je len otázkou života a každý z účastníkov prežíva vzrušujúce okamihy po svojom: hystericky, flegmaticky, odovzdane, nezúčastnene, rozvážne. Partnerské vzťahy sú určujúce, postupne odhaľujú, do akej rodiny sa má dieťa narodiť.
Osudy postáv sa nesplietajú, no príbeh každého z párov má silu ovplyvniť ostatné. Karty zamiešava aj sestrička, jediný fyzicky prítomný predstaviteľ tímu pôrodníckej kliniky. Na scéne funguje minimum rekvizít - lavička, dve nemocničné postele a ošetrovateľ ako tvorca scénických efektov. Hra je v štádiu inscenovaného čítania, postavy sú už uchopené, vyníma sa nepríjemná sestrička, hysterická herečka - budúca mamička a dvaja potenciálni oteckovia, z ktorých jeden po dieťati túži a druhý ho nechce.
Napriek nedoštudovaným charakterom vidno, že herci sa chopili príležitosti s veľkou chuťou, téma je im chtiac-nechtiac blízka. Otázkou teraz je, ako s inscenáciou divadlo naloží. Bolo by zaujímavé vidieť, akými zmenami by prešla, než sa dostane na veľké javisko. To však nemusí byť métou ani zárukou kvalitného predstavenia.